Afleveringen

  • Správa Generálnej prokuratúry o zlom stave reedukačných centier na Slovensku sa nečítala ľahko. Opisovala nielen zlé podmienky, v akých deti podstupujú prevýchovu, ale odhalila tiež podozrenia, že v nich dochádza k sexuálnemu zneužívaniu maloletých. Medzi 13 zariadeniami, kde prokurátori vykonali kontroly, bolo aj Reedukačné centrum Bystričany. Zhruba rok tu pracovala Václava Juríková, pedagogička s dlhoročnou praxou v školstve, ktorá si už krátko po nástupe na pozíciu vychovávateľky všimla, že toto zariadenie nefunguje tak, ako by malo.

    Zanedbávanie zdravotnej starostlivosti, chýbajúci odborníci aj individuálne reedukačné plány či zháňanie tabaku pre deti boli prekvapivo ten najmenší problém. Toto centrum bolo totiž jedným z tých, kde malo dochádzať k sexuálnemu zneužívaniu, na čo Juríková upozornila aj vedenie. „Chlapci mi na službe rozprávali, čo stvárali v noci, že sladkosti vymieňali za orálny a análny sex. Keď som to otvorila pred vedením, bolo mi povedané, že ,prosím ťa, že by si im také verilaʼ,“ opisuje v najnovšej epizóde podcastu Neumlčaní.

    Keď Juríková nepochodila u nadriadených, obrátila sa na viaceré kontrolné orgány. Okrem iného aj na Úrad na ochranu oznamovateľov, Verejného ochrancu práv a prokuratúru. Čo odhalili kontroly v zariadení Bystričany? A zmenili sa po nich podmienky pre deti? Ako skončilo vedenie, ktoré ich tolerovalo? Dozviete v 12. epizóde podcastu Neumlčaní, ktorý pripravuje Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME.

    -

    Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti na našom webe oznamovatelia.sk

  • Ak na to nemáš žalúdok, tak si vypi. Tak znelo absurdné odporúčanie nadriadeného Pavlovi Szalaiovi, ako sa vyrovnať s nekalými praktikami pri verejných obstarávaniach.

    Szalai spolu so Zuzanou Hlávkovou v roku 2016 konfrontoval vedenie ministerstva zahraničných vecí s podozreniami o predražených zákazkách na propagáciu slovenského predsedníctva. Ide o jednu z najznámejších slovenských káuz, v ktorej obaja figurovali ako whistlebloweri.

    Keď ich na ministerstve nevypočuli, obrátili sa na Transparency International Slovensko, ktoré niekoľko mesiacov preverovalo verejné obstarávania spojené s predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ a nakoniec svoje závery zverejnilo na tlačovej konferencii.

    Szalai ako bývalý novinár tušil, čo ich s Hlávkovou po medializácii kauzy čaká. Obával sa, že budú lovenou zverou a neveril, že polícia ich podozrenia prešetrí. Nakoniec sa ale rozhodol nemlčať. Ani po rokoch to neľutuje a je presvedčený, že primárna úloha úradníka je slúžiť verejnosti, nie len plniť pokyny nadriadeného.

    V 11. epizóde podcastu Neumlčaní bývalý úradník rezortu diplomacie spomína na prvé reakcie kolegov aj nadriadených po tom, čo sa ozvali. Prehodnocuje aj vlastné postoje. „Dnes by som bol odvážnejší,” hovorí Szalai.

    -

    Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti.

  • Zijn er afleveringen die ontbreken?

    Klik hier om de feed te vernieuwen.

  • Oznamovateľov, tzv. whistleblowerov, nevyhnutne potrebujeme. Napriek vlastnému nepohodliu nám ukazujú, že veci sa dajú meniť a že je potrebné sa vzoprieť, ak niečo nefunguje ako má, hovorí v najnovšej epizóde podcastu Neumlčaní právna expertka Eva Kováčechová.

    Celú svoju kariéru zasvätila právu vo verejnom záujme. Zastupovala viaceré osobnosti, ktoré získali ocenenie Biela vrana za odvážny občiansky čin. Tiež sudcov, ktorí čelili disciplinárnym stíhaniam, ktoré pripomínali skôr pomstu.

    V podcaste rozpráva o osudoch jej klientov, ktoré ju najviac zasiahli. Porovnáva dobu mečiarizmu so súčasnou a dáva rady, ako vedia oznamovatelia ustáť náročné situácie, ktoré môžu nastať, keď sa rozhodnú nemlčať. Rovnako tak hovorí o tom, prečo je podľa nej dôležité zaujímať sa o veci verejné.

    „Sme tu na to, aby sme vnímali nielen svoje potreby, ale aby sme vnímali aj širšie okolie a snažili sa priniesť nejaké dobro do spoločnosti. Ak je lepšie ľuďom okolo nás, je lepšie aj nám samým. Preto si myslím, že je celkom dobré, keď si ľudia všímajú okolie a snažia sa ho zlepšiť.“

    Vypočujte si v poradí desiatu epizódu podcastu Neumlčaní, ktorý vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME.

  • V štátnom Centre pre deti a rodiny v Trnave bol tlak na to, aby zamestnanci a profesionálni náhradní rodičia vychovávali zverené deti v prísnej kresťanskej viere. Vychovávatelia bez ohľadu na svoje presvedčenie museli dávať deťom na čelo krížiky, niekoľkokrát denne sa s nimi modliť, deti museli písať listy väzňom a náboženské stretnutia mali neraz prednosť pred ich vzdelávaním.

    Keď sa voči tzv. duchovnému programu centra jedna profesionálna matka ohradila, nebola s ňou predĺžená pracovná zmluva a odobrali jej zo starostlivosti dieťa. Vtedy sa rozhodla o praktikách v domove prehovoriť a obrátila sa na Úrad na ochranu oznamovateľov. Rovnako tak aj ďalší zamestnanci, ktorí dokonca podali hromadné výpovede. Jedna zamestnankyňa podala aj trestné oznámenie.

    „Aj keď nad tým rozmýšľam spätne a bez emócií, bolo to neskutočne náročné. Dali sme do stávky svoje zamestnania. Ja možno nie až tak ako tí kolegovia, ktorí sú samoživitelia rodín, ktorí tu prácu potrebujú a napriek tomu boli tak zúfalí, že tú výpoveď dali, aby sa veci zmenili,“ hovorí v najnovšej epizóde podcastu Neumlčaní psychologička trnavského centra Simona, ktorá je presvedčená, že ak by sa zamestnanci neozvali, miestne deti by tam trpeli doteraz.

    Okrem nej hovorí o detailoch jedného z nedávnych prípadov úradu aj profesionálna náhradná rodička Jana. Ich mená sú zmenené kvôli ochrane ich identity, keďže v tomto prípade stále prebieha trestné stíhanie. Prokuratúra však už začiatkom augusta tzv. duchovný program s okamžitou platnosťou zrušila.

    Túto epizódu pripravila Mária Hunková. Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám sa [email protected]

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákona v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez nás formulár na našom webe www.oznamovatelia.sk.

  • Pochybenia pri verejných obstarávaniach sú najčastejšie nezákonné činnosti, na ktoré upozorňujú oznamovatelia Úrad na ochranu oznamovateľov. Rovnako tomu bolo aj v prípade kontrolórky štátneho podniku, ktorá prišla na viaceré nezrovnalosti pri niekoľkých tendroch. Keď na ne upozornila, pokúsili sa jej dať výpoveď.  

    Aby sme nezmarili prebiehajúce policajné vyšetrovanie, budeme ju volať Katarína. V najnovšej epizóde podcastu Neumlčaní opisuje bizarný spôsob, akým ju chceli preradiť na nižšiu, neadekvátnu pozíciu a následne nahradiť novým zamestnancom. Otvorene pomenúva aj ďalšie problémy, ktoré so sebou priniesla jej odvaha.

    Napriek tomu stále verí, že veci sa na Slovensku zmenia len vtedy, ak nebudeme mlčať. Na základe svojich skúseností preto v podcaste radí potencionálnym oznamovateľom, ako sa zachovať v podobne náročnej situácii.

    „Je potrebné, aby ľudia, vedeli, že takého veci sa dejú. Je potrebné, aby sa nebáli ozvať a zároveň, aby vedeli, že je tu niekto, kto sa za nich postaví. Či už úrad alebo súdy. Netreba sa báť,“ hovorí Katarína.

    Vypočujte si podcast Neumlčaní, ktorý pre vás pripravuje Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME. Každý prvý štvrtok v mesiaci sa v ňom zhovárame so slovenskými whistleblowermi. Teda s ľuďmi, ktorí odhalili korupciu, podvody či iné porušovanie zákonov v práci a rozhodli sa to oznámiť. A vďaka tomu ochránili verejný záujem.

    -

    Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti.

  • Erika Lakatošová si ako pracovníčka obce Ruská v roku 2008 všimla, že starosta narába s obecnými peniazmi ako so svojimi. V priebehu roka si z účtu obce vybral stovky tisíc korún bez toho, aby ich zaúčtoval. Keď podala trestné oznámenie, dostala výpoveď.

    Lakatošová sa však nevzdala a podala žalobu na neplatnosť výpovede. Súd trval štyri roky, no nakoniec ho vyhrala. V najnovšej epizóde podcastu Neumlčaní sa jej Mária Hunková pýta, ako dokázala prečkať celý ten čas a či bolo ťažké vzoprieť sa v malej dedinke, kde každý každého pozná.

    „Najťažšie bolo ísť proti svojmu šéfovi. Nikdy som si to nevedela predstaviť, ale musela som dokázať svoju pravdu,“ spomína Lakatošová.

    Vypočujte si podcast Neumlčaní, ktorý pre vás pripravuje Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME. Každý prvý štvrtok v mesiaci sa v ňom zhovárame so slovenskými whistleblowermi. Teda s ľuďmi, ktorí odhalili korupciu, podvody či iné porušovanie zákonov v práci a rozhodli sa to oznámiť. A vďaka tomu ochránili verejný záujem.

    -

    Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti.

  • Ján Jenčo pracuje ako šéf inšpekcie životného prostredia už takmer tri roky. Minulý rok mu bol ponúknutý úplatok za poskytnutie informácií. On sa však nenechal zlákať, kontaktoval políciu a niekoľko mesiacov pôsobil ako civilný agent v utajení. Po policajnej razii v jednej advokátskej kancelárii sa jeho príbeh stal verejne známym.

    Inštitút civilného agenta je širšej verejnosti pomerne neznámy, hoci ide o jeden z najefektívnejších spôsobov, ako odhaliť korupciu. Vďaka spolupracujúcim agentom môže totiž polícia korupčné praktiky zachytiť priamo na zvukovo-obrazový záznam a zozbierať si dostatočné množstvo dôkazov.

    Ján Jenčo v podcaste Neumlčaní vysvetľuje, ako začala jeho spolupráca s políciou a čo všetko zažil v role civilného agenta: “Zaujímavé je, že za celé tie mesiace slovo ,úplatok´ ani nepadlo. Tváril sa ako môj kamarát, najprv sa ma pýtal na môj súkromný život a až neskôr prešiel k veci, čo vlastne potrebuje.”

    Polícia prípad stále vyšetruje, prebieha prípravné konanie, a hoci nie je uzavretý, Ján Jenčo je už dnes príkladom pre úradníkov v tom, ako sa majú zachovať, keď sa stretnú s korupciou v práci.

    Vypočujte si podcast Neumlčaní, ktorý pre vás pripravuje Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME. Každý prvý štvrtok v mesiaci sa v ňom zhovárame so slovenskými whistleblowermi. Teda s ľuďmi, ktorí odhalili korupciu, podvody či iné porušovanie zákonov v práci a rozhodli sa to oznámiť. A vďaka tomu ochránili verejný záujem.

    -

    Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti.

  • Úrad na ochranu oznamovateľov funguje už takmer rok a pol. Za ten čas sa naň obrátilo viac ako 500 ľudí. Mnohí z nich hovorili nielen o porušovaní zákonov, ale aj o kreatívnych formách šikany, ktoré zažívali, keď sa rozhodli nemlčať.

    Úrad síce nateraz nemôže detailne informovať o kauzách, ktoré má aktuálne na stole, na anonymizovaných prípadoch ale môže priblížiť, ako funguje právna ochrana oznamovateľov v praxi.

    Ako a komu sa udeľuje, na čo všetko si musia dávať klienti úradu pozor vysvetľuje v piatej epizóde podcastu Neumlčaní riaditeľka právneho odboru úradu Nikola Jaborníková. Advokát Stanislav Ďurica z právnickej kancelárie Dentons, ktorý probono zastupuje niektorých klientov úradu, zase približuje, ako prebiehajú súdne spory o neplatnosť výpovede a či niečo stoja oznamovateľa.

    “Naozaj si všímam, že keď držíme chrbát oznamovateľovi, idú tie trestné konania akosi rýchlejšie. Môžme totiž aj nazerať do spisu a navrhovať dôkazy,” približuje Jaborníková ďalšiu kompetenciu úradu, vďaka ktorej môže oznamovateľom pomôcť aj v trestných a správnych konaniach.

    Obaja právnici sa zhodujú, že to, čo spája oznamovateľov, je najmä ich silný zmysel pre spravodlivosť a nechuť byť súčasťou podvodov či systémových zlyhaní.. “Zaslúžia si našu vďaku a podporu za to, že sa dokázali postaviť niečomu nezákonnému. Sú to bezpochyby bojovníci,” hovorí Ďurica.

    Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti.

  • Marta Bočeková ako kontrolórka Katolíckej univerzity v Ružomberku v roku 2012 prišla na viaceré pochybenia pri hospodárení univerzity. Keď svoje zistenia spísala do oficiálnej správy, akademický senát sa snažil najskôr odvolať rektora Tadeusza Zasepu, ktorý nariadil kontrolu. Keď sa nakoniec rozhodol sám rezignovať, ďalším terčom útokov sa stala pani Bočeková.

    Dovtedy chválená pracovníčka sa zrazu stala nepohodlnou. „Bola to zaujímavá situácia. Nastúpil nový pán rektor a keď sme sa prvýkrát spolu stretli, podpisoval mi dovolenkový lístok, veľmi pekne sa o mne vyjadroval. Dával mi nádej, že si určite nájdem prácu aj v jeho tíme a že so mnou bude rád ďalej spolupracovať. Tento názor zmenil po dvoch týždňoch, keď som sa vrátila z dovolenky,“ spomína bývalá kontrolórka.

    V najnovšej epizóde podcastu Neumlčaní sa Mária Hunková pýta pani Bočekovej nielen na zistenia, ktoré ju stáli miesto, ale tiež, ako sa zachovalo okolie aj jej najbližší, keď sa rozhodla s Katolíckou univerzitou v Ružomberku súdiť o neplatnosť výpovede.

    Vypočujte si podcast Neumlčaní, ktorý pre vás pripravuje Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME. Každý prvý štvrtok v mesiaci sa v ňom zhovárame so slovenskými whistleblowermi. Teda s ľuďmi, ktorí odhalili korupciu, podvody či iné porušovanie zákonov v práci a rozhodli sa to oznámiť. A vďaka tomu ochránili verejný záujem.

    -

    Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti.

  • Kauza Gorila zatriasla v roku 2012 nielen politickou scénou, ale celým Slovenskom. Spis, ktorý niekto zverejnil na internete, obsahoval prepisy odposluchov vrcholových politikov a finančníkov. Hovorí sa v nich o úplatkoch a korupcii na najvyšších miestach v štáte. O autorovi spisu Petrovi Holúbekovi, ktorý na kauze pracoval v Slovenskej informačnej službe, vieme však napriek tomu málo.  Čo bolo jeho motiváciou? Ako prežíval obdobie, kedy kauzu nikto nechcel riešiť?

    “Sféra spravodajských služieb je v takom úpadku, že keď chcete robiť zmysluplnú prácu, musíte si to vymýšľať sám. Opakovane som sa ale stretával s tým, že moja práca, aj práca kolegov, bola zneužívaná. Nestačilo mi robiť nezmyselnú prácu a len čakať do dôchodku,” približuje po rokoch Peter Holúbek v podcaste.

    Ozvať sa v bezpečnostných zložkách je oveľa náročnejšie, pretože sú viazaní prísnou mlčanlivosťou. Ak teda chcú, podobne ako Holúbek, prehovoriť o porušovaní zákonov, sú paradoxne konfrontovaní s tým, že sami porušujú zákon. Príslušníci spravodajských služieb sú vyňatí aj z aktuálneho znenia zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. No kauza a vznik spisu Gorila boli široko medializované a príbeh pána Holúbeka má mnoho spoločných prvkov s príbehmi oznamovateľov - whistleblowerov.

    Túto epizódu pripravila Natália Pindrochová. Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti.

  • Zuzana Pechočiaková ako lekárka vo Fakultnej nemocnici Nitra upozornila na bielenie zdravotnej dokumentácie detského pacienta. Z jeho karty zmizla informácia, že zle znášal antibiotiká, ktoré mu podali miestni lekári. Vedenie nemocnice aj ministerstvo zdravotníctva bielenie karty popieralo. Až pod tlakom médií poslalo ministerstvo do nemocnice kontrolu, ktorá zistila porušenie zákona.

    V druhej epizóde podcastu Neumlčaní doktorka Pechočiaková hovorí, akým – niekedy až absurdným – situáciám musela v práci čeliť pre to, že sa ozvala. Napriek tomu neľutuje, čo spravila. Ako hovorí, inak by ani nemohla konať. „Táto diagnóza číslo nemá, ale pre mňa je to pokoj v duši. Je pre mňa kľúčové zachovať si charakter,“ hovorí v podcaste.

    Zároveň nepopiera, že rozhodnutie ozvať sa nebolo jednoduché. „Tiež som mala strach, ale keď aspoň trošku cítia ľudia podporu okolia, treba do toho ísť. Možno aj ako príklad ďalším,“ myslí si Pechočiaková.

    Vypočujte si podcast Neumlčaní, ktorý pre vás pripravuje Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME. Každý prvý štvrtok v mesiaci sa v ňom zhovárame so slovenskými whistleblowermi. Teda s ľuďmi, ktorí odhalili korupciu, podvody či iné porušovanie zákonov v práci a rozhodli sa to oznámiť. A vďaka tomu ochránili verejný záujem. Túto epizódu moderuje Mária Hunková. 

    V podcaste sa spomína:

    Ľubica Lapinová ako kontrolórka Národného lesníckeho centra upozornila na nezrovnalosti pri verejnom obstarávaní

    https://viaiuris.sk/aktuality/pribeh-bielej-vrany-lubice-lapinovej-ma-stastny-koniec/

    -

    Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti.

  • Mariana Vavrová v roku 2013 ako právnička v Sociálnej poisťovni dospela k záveru, že poisťovňa plánuje vyplácať dôchodky v rozpore so zákonom. Štát to malo stáť  80 miliónov eur. Keď na to svojho zamestnávateľa upozornila, dostala výpoveď.

    V prvej epizóde podcastu Neumlčaní sa Mária Hunková pýta Mariany, čo bolo pre ňu v celej situácii najťažšie a ako dlho jej trvalo, kým sa opäť zamestnala. Ale tiež, či máme podľa nej odvážnych úradníkov a či by sa znova ozvala po tom všetkom, čo zažila.

    „Vždy sú minimálne dve možnosti: sklopiť hlavu a urobiť, čo vám nakázali alebo si povedať to svoje. Ja by som nevedela sklopiť uši. Iné je, keď si vydebatujete veci a keď dostanete drzým a arogantným pokynom: ‚robte toto a buďte ticho‛,“ spomína Mariana.

    Vypočujte si podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME. Každý prvý štvrtok v mesiaci sa v ňom budeme zhovárať so slovenskými whistleblowermi. Teda s ľuďmi, ktorí odhalili korupciu, podvody či iné porušovanie zákonov v práci a rozhodli sa to oznámiť. A vďaka tomu ochránili verejný záujem.

    -

    Ak nám chcete poslať odkaz alebo tip na hosťa, napíšte nám na [email protected].

    -

    Ak nám chcete oznámiť porušovanie zákonov v práci, ktoré má dopad na verejný záujem, napíšte nám cez náš formulár na oznamovanie protispoločenskej činnosti.

  • Podcast Neumlčaní vám prináša rozhovory so slovenskými whistleblowermi. Teda s ľuďmi, ktorí odhalili korupciu či iné podvody v práci a potom za to čelili šikane či výpovedi. 

    Prečo radšej nemlčali? Akým morálnym dilemám čelili? Oplatí sa vôbec ozvať? Dozviete sa v jednotlivých epizódach, ktoré vychádzajú prvý štvrtok v mesiaci. 

    Podcast pre Vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME.

    ------------------------------------

    [email protected]

    ------------------------------------

    www.oznamovatelia.sk