Afleveringen
-
Donald Trump sa po štyroch rokoch vracia do Bieleho domu. V histórii Spojených štátov je len druhým prezidentom, ktorému sa mandát podarilo obhájiť so štvorročnou prestávkou.
Veľkou témou predvolebnej kampane bola práve ekonomika, ktorú Američania považujú za jeden z najväčších problémov, pričom vinu za jej vývoj pripisujú aktuálnej administratíve Joea Bidena.
Trump vidí riešenie hlavne v protekcionizme. Sľubuje totiž 10-percentné clo na výrobky zo zahraničia, dokonca 60-percentné v prípade Číny. „Je to pomýlené vnímanie, pretože práve clá sú bariérou v medzinárodnom obchode. Ak ich zvýšime, časť obchodu zmizne, pretože sa neoplatí, a časť sa premietne do vyšších cien,“ hovorí makroekonomický analytik Všeobecnej úverovej banky Michal Lehuta.
Európa môže podľa neho dôsledky Trumpovho protekcionizmu zvrátiť, ak bude schopná ukrojiť si z koláča čínskych exportov do Spojených štátov dostatočne veľký kus.
Avšak krajinám ako Slovensko či Nemecko, ktoré sú značne závislé na automobilovom priemysle a na jeho exporte do USA, nemusí pomôcť ani to. „Vidíme, že už teraz Volkswagen zatvára tri fabriky v Nemecku. Ak sa naši producenti neprispôsobia zmenou štruktúry produkcie či klientov, môže to byť naozaj problém,“ dodáva Lehuta.
Čo teda s ekonomikou USA, ale ajs tou európskou urobí Donald Trump na poste prezidenta, ako na jeho zvolenie reagujú trhy, a čo bude s košickým U. S. Steelom, ktorý Trump odmietal predať Japoncom?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Všeobecnej úverovej banky Michal Lehuta.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 32. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Trump bude 47. prezidentom Spojených štátov Amerických. V utorkových voľbách porazil Kamalu Harrisovú a preto sa v Index newslettri pozrieme na to, čo jeho víťazstvo znamená pre ekonomiku a svetový obchod a tiež na to, ako na jeho zvolenie reagujú kryptomeny.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Cena zlata v posledných mesiacoch trhá rekordy. Táto konzervatívna investičná komodita sa stala populárna medzi veľkými fondami, ale aj bankami a investičný potenciál v ňom vidia aj bežní investori.
Dôvodov je hneď niekoľko. „Patrí medzi ne dlhodobé geopolitické riziko, ktoré začalo útokom Ruska na Ukrajinu, americké voľby, ale aj zmena monetárnej politiky svetových centrálnych bánk, kedy dochádza k znižovaniu úrokových sadzieb,“ hovorí Jozef Tvardzík, ekonomický redaktor denníka SME a magazínu Index.
Svoje však robí aj zvýšený dopyt od bánk z rozvojových krajín ako Čína či India, ktoré sa snažia navýšiť podiel zlata na svojich devízových rezervách a zabezpečiť sa tak voči prípadným budúcim sankciám či geopolitickým konfliktom. „Zlato si uložíš v trezore vo vlastnej krajine a zároveň ti drží hodnotu,“ dodáva Jozef.
Aj pre držanie hodnoty je dobré ho mať vo svojom portfóliu. Podľa Jozefa totiž slúži ako kotva, protipól voči výkyvom, ktoré môžu nastať napríklad pri akciách.
Prečo cena zlata takto vystrelila, či to nie je len súčasť niekoľkoročného cyklu, ktorý sa opakuje a či využiť príležitosť a nakupovať ho práve keď je na vrchole?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomický redaktor denníka SME a magazínu Index Jozef Tvardzík.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 31. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Minulý piatok Slovensko obletela správa o vypuknutí vtáčej chrípky u nášho najväčšieho producenta vajíčok. V Index newslettri sa preto tentokrát pozrieme na ekonomické dopady tejto situácie a vysvetlíme si aj to, prečo rekordne rastie hodnota zlata.Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Budúcnosť pracovného trhu bude patriť technickým smerom, energetike a jej obnoviteľným zdrojom. Pre Slovensko a jeho zameranie na automobilový priemysel by to mohlo znamenať príležitosť. Existujú však obavy, že ju z dôvodu nedostatku odborníkov schopných s týmito technológiami pracovať, nedokážeme využiť.
„Dnes máme dva a pol milióna pracujúcich. Za desať rokov v dôsledku odchodov do dôchodku zredukujeme tento počet o dvestopäťdesiat tisíc. Znamená to odchod desiatich percent pracovnej sily,“ vysvetľuje Andrej Hutta, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Problém pritom podľa neho nebude len v prípade odborníkov, ktorí dokážu obsluhovať nové technológie, ako fotovoltika, či tepelné čerpadlá, ale aj v bežnejších profesijách. „Máme dve školy, ktoré vychovávajú ľudí schopných obsluhovať vodnú armatúru. Na jednej sa do prvého ročníka hlási osem a na druhej okolo dvadsať ľudí. Kto nahradí odchádzajúcich dôchodcov?“ dodáva Hutta.
Nakoľko vypuklý budete tento problém v budúcnosti a čo je jeho dôvodom? Čo treba zmeniť v školstve, čo v rekvalifikácii už existujúcich odborníkov a stíhame to vôbec?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Andrej Hutta, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a zároveň predseda Rady zamestnávateľov pre odborné vzdelávanie a prípravu.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Elektromobilita je niečo, čo automobilový priemysel už berie ako samozrejmosť, na trhu sa postupne objavuje čoraz viac nových modelov elektroáut a infraštruktúra s tým spojená sa neustále rozširuje.
Najbližšie roky však budú rozhodujúce. Prechod na e-autá totiž v rámci krajín Európskej únie ani zďaleka nie je homogénny a dokonca sa spomaľuje.
„Vidíme veľmi pokrokový sever a západ Európy, juh stagnuje a centrálna Európa je v podstate na chvoste,“ vyratúva Jaroslav Hercog, konateľ Škoda AUTO Slovensko.
Jedným z hlavných dôvodov je pritom cena elektromobilu, ktorá je ešte stále, v porovnaní s podobným autom z kategórie spaľovacích motorov, príliš vysoká. Aj to by sa však podľa Hercoga v najbližšej dobe mohlo zmeniť. „Na trh postupne prichádzajú modely, ktoré sa svojou hodnotou za peniaze blížia k autám so spaľovacím motorom,“ objasňuje.
Ako sme na tom čo sa týka elektromobility na Slovensku, ako by sa dal predaj elektromobilov podporiť, čo by mal robiť štát a samotné automobilky, a kde sa budú hýbať ceny elektromobilov v najbližších rokoch?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Jaroslav Hercog, konateľ spoločnosti Škoda AUTO Slovensko.
Tento diel Indexu vyšiel s podporou Škoda AUTO Slovensko.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 30. vydaní Index newslettra v audio verzii.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Strane Hlas sa podarilo cez parlament dostať rekordné navýšenie minimálnej mzdy, a to aj napriek prvotnému odporu Andrej Danka. Dnes sa preto v Index newslettri pozrieme na detaily navýšenia, ale aj na to, ako súvisia dobré známky v škole a neskorší vyšší plat.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na sme.sk/indexodber. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Tesco, Lidl, Billa, Kaufland či Coop Jednota už nie sú jediné potravinové obchodné reťazce, ktoré budú pôsobiť na Slovensku. Trh sa v najbližších mesiacoch otvorí aj ďalším hráčom, ktorí si postupne pripravujú pôdu na vstup.
Ako prvý by k nám mal zavítať poľský reťazec Biedronka, ktorý už komunikoval otvorenie piatich predajní, a to v Leviciach, Nových Zámkoch, Považskej Bystrici, Senici a vo Zvolene. O ďalších aktuálne rokuje s COOP Jednota Dunajská Streda. „Hovorí sa o Miloslavove, Dunajskej Lužnej a Kvetoslavove,“ približuje Michaela Štalmachová, ekonomická reportérka domácej redakcie denníka SME.
Práve z Poľska sú pritom aj nepotravinové reťazce, ktoré sa rozhodli pre expanziu na Slovensko - Hebe a Dealz. Dôvodom je podľa Michaely Štalmachovej silnejúca ekonomika našich severných susedov. „Z Poľska sa stal tiger Európy. Len na porovnanie, ich ekonomika na budúci rok porastie o 3,8 percenta, naša niekde okolo 2,2 percenta,“ dodáva Michaela.
Noví hráči však nebudú môcť ľudí lákať už len na nízke ceny. Podľa odborníkov sa totiž od roku 2004, keď na Slovensku vstúpil diskontný Lidl, zmenilo vnímanie vzťahu medzi kvalitou a cenou. Inými slovami, ľudia si oveľa viac uvedomujú, že lacné veci nemusia byť kvalitné.
Na druhej strane prichádza konsolidácia, čo znamená, že peňazí v peňaženkách bude menej. „Podľa odborníkov sa zrejme ľudia opäť začnú pozerať po lacnejších veciach, prípadne privátnych značkách. Toto do veľkej miery ovplyvní cenotvorbu nových hráčov,“ vysvetľuje Michaela.
Kto stojí za firmami, ktoré k nám prichádzajú, čo nové značky prinesú a ako sa postavia k plánovanej vyššej DPH?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Michaela Štalmachová, ekonomická reportérka domácej redakcie denníka SME.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 29. vydaní Index newslettra v audio verzii.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Tento týždeň vláda do parlamentu posunula návrh štátneho rozpočtu, ktorý vyvolal rozruch u opozície, ale aj u odbornej verejnosti. V tohto týždňovom newslettri sa preto na jeho detaily, ale aj na katastrofu s názvom nájomné byty, pozrieme bližšie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na sme.sk/indexodber. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Konsolidačný balíček už prešiel parlamentom a s ním aj novinky v daniach a odvodoch, ktoré pobúrili firmy, podnikateľov, ale aj bežných ľudí. Nešlo len o daň z pridanej hodnoty pri knihách, ale aj ďalšie oblasti, ktoré môžu mať závažné dopady na podnikanie živnostníkov, či atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia pre zahraničných investorov.
Jednou z najkontroverznejších je daň z finančných transakcií vo výške 0,4 percenta z každej bezhotovostnej transakcie (s horným limitom 40 eur) a 0,8 percenta z každého výberu z bankomatu. Platiť by mala pre právnické osoby a aj fyzické osoby podnikateľov. Podľa odborníčky na firemné dane Ľubomíry Murgašovej však ani po schválení balíčka nie je skutočne jasné, koho sa dotkne.
„Napríklad v prípade fyzických osôb sa v zákone odvolávajú na definíciu z obchodného zákonníka, ale ani tú neskopírovali presne,“ hovorí Murgašová s tým, že tento chaos spôsobilo hlavne rýchle prijímanie celého konsolidačného balíka. „Od predstavenia po prijatie zákona v treťom čítaní v parlamente prešlo len jedenásť dní,“ dodáva.
Navyše, všetky nové daňové záťaže pre podnikateľov značne zneatraktívnia Slovensko v očiach zahraničných firiem. „Slovensko má už dnes v rámci krajín Európskej únie druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce. Ak k tomu pribalíme transakčnú daň, ktorá sa platí aj z úhrad miest, je logické, že investori nebudú mať chuť u nás podnikať, prípadne sa budú snažiť zautomatizovať procesy, aby sa im znížili náklady na zamestnancov,“ dodáva.
Čo ďalšie so sebou v praxi prinesie daň z finančných transakcií, koho a ako sa dotkne, a čo spôsobí vyššia daň z príjmov pre vybrané firmy alebo vyšší vymeriavací základ?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Ľubomíra Murgašová, špecialistka na firemné dane zo spoločnosti Grant Thornton Slovakia.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 28. vydaní Index newslettra v audio verzii.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Tento týždeň sa komentár v súvislosti s konsolidačným balíčkom neodpustil už ani prezident Peter Pellegrini. Aj preto sa v dnešnom Inex newslettri pozrieme na to, čo konkrétne mu vadí, a prečo hrozí vláde tým, že ho celý nepodpíše a priblížime si aj to, ako nás v regióne predbehli už aj Poliaci.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na sme.sk/indexodber. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Siedmeho októbra, skoro presne pred rokom, Hamas zaútočil na Izrael a odvtedy sa situácia na Blízkom východe stále viac eskaluje. Už týždne pozorujeme vzájomné odvetné boje medzi Izraelom, Hizballáhom a Iránom, ktorý militantné hnutie usídlené v Libanone podporuje.
Posledné útoky však nenechali chladnými ani finančné trhy, ktoré začínajú reagovať výkyvmi a čakajú čo bude ďalej.
Ak by Izrael zasiahol iránsku ropnú infraštruktúru, ktorá zabezpečuje 3,5 percenta svetovej produkcie, ceny ropy by to podľa analytika XTB Mareka Nemkyho mohlo posunúť výrazne nahor. „Ešte viac by s nimi mohli zamávať problémy v Hormuzskom prielive nachádzajúcom sa pri Iráne. Práve ním totiž prechádza ropa z Perzského zálivu, ktorá pokrýva dvadsať percent svetovej spotreby,“ vysvetľuje Nemky.
Dopady však konflikt bude mať aj na ekonomiky zapojených štátov v regióne. Tie totiž nie sú homogénne. „Susedia so sebou extrémne bohaté a technologicky vyspelé štáty so štátmi, kde deväťdesiat percent obyvateľstva žije v chudobe. Navyše, región je formovaný neustálymi konfliktmi,“ dodáva Nemky.
Čo sa teda na finančných trhoch deje, treba sa obávať vyšších cien pohonných hmôt a prežijú totálnu vojnu ekonomiky Blízkeho východu?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik XTB Marek Nemky.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 27. vydaní Index newslettra v audio verzii.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Konflikt na Blízkom východe sa vyostruje a tento týždeň naň už reagovali aj finančné trhy. Na to, ako veľmi, sa pozrieme v tohtotýždňovom Index newslettri a priblížime si aj to, ako dôchodky, a nielen tie trináste, zaťažujú Sociálnu poisťovňu miliardovými výdavkami.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na sme.sk/indexodber. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Ceny bytov vraj opäť začínajú stúpať. Po tom, čo v roku 2022 praskla realitný bublina, makléri postupne čoraz častejšie hovoria o akomsi oživení realitného trhu a o tom, že už nie je ďalej na čo čakať. Inými slovami, ak chce niekto kupovať byt, lepšie obdobie už nebude.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša však treba byť do istej miery opatrný. „Realitný trh je ešte stále v ťažkej defenzíve a od čísel z roku 2022 sme ešte stále ďaleko,“ hovorí.
Na druhej strane však upozorňuje, že časovanie trhu pri akomkoľvek aktíve nie je dobrý nápad a človek, ktorý si môže dovoliť kúpu nehnuteľnosti aj dnes, si ďalším čakaním veľmi nepomôže. Stačí, ak následne bude sledovať vývoj sadzieb a pri poklese požiada o prehodnotenie.
Situácia na trhu s nehnuteľnosťami sa však bude meniť aj v budúcnosti. Do roku 2035 nám totiž v skupine mladých, ktorí si najčastejšie kupujú svoj prvý byt, klesne počet ľudí o štvrtinu. Navyše, vplyv na ceny budú mať aj ďalšie ukazovatele. „Záleží aj na tom, ako sa bude dariť našej ekonomike, či bude pokračovať odliv mozgov, a či ostaneme ako krajina ukotvení na Západe,“ dodáva Kočiš.
Čo sa vlastne na poli bytov a domov deje, aký bude ďalší vývoj úrokových sadzieb a je naozaj ten správny čas na kúpu bytu?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 26. vydaní Index newslettra v audio verzii.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Konsolidácia je známa ešte len týždeň, no aj za tak krátky čas v nej už vláda stihla pomeniť viacero vecí a ešte viac skomplikovať úlohu odbornej verejnosti, zhodnotiť, čo sa vlastne chystá. Aj preto sa v tohtotýždňovom newslettri pozrieme na to, aký dopad budú mať návrhy vlády na ekonomiku a pripomenieme si aj dotačnú pomoc na drahšie hypotéky.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na sme.sk/indexodber. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vyššie DPH, zmeny v rodičovskom dôchodku, v daňovom bonuse, ale aj nová daň z finančných transakcií. Vláda minulý týždeň po mesiacoch rokovaní a mnohých uniknutých informáciách predstavila opatrenia, akými sa chystá upratať rozvrátený štátny rozpočet.
Mnohých zarazila hlavne vyššia DPH, ktorá sa naposledy zvyšovala ešte za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 a Robert Fico vehementne sľuboval, že sa dani z pridanej hodnoty nedotkne.
Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha ide o lepšie riešenie, ako zdaňovať prácu, treba byť však opatrný. „Je dôležité, aby sme si cez vyššiu DPH nevystrieľali všetky náboje tým, že vyzbieraný balík peňazí v skutočnosti nevyužijeme na zníženie deficitu,“ hovorí.
Navýšenie, aj keď ide o najjednoduchšie riešenie, totiž podľa neho zabolí firmy, aj bežných ľudí. „Budeme mať kvôli nemu vyššiu infláciu a reálne mzdy veľmi neporastú,“ dodáva Tóth.
Dalo sa ale rozpočtovej katastrofe vôbec bez zmeny v DPH vyhnúť, aký vplyv bude mať na ceny, sú ďalšie opatrenia dobre zvolené a bude štát okrem zvyšovania svojich príjmov aj šetriť?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Ján Tóth.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 25. vydaní Index newslettra v audio verzii.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Témou posledných dní je konsolidácia verejných financií, s ktorou po mesiacoch rokovaní prišla koalícia. Dnes sa preto v Index newslettri pozrieme na jednotlivé opatrenia, ktorými chce vláda upratať verejné financie a povieme si niečo aj o tom, ako sme na tom s poistením majetku proti záplavám, ktorým sme čelili cez víkend.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na sme.sk/indexodber. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Posledný týždeň priniesol do oblasti strednej Európy obrovské množstvo zrážok, vietor a ochladenie o pomaly dvadsať stupňov. Na niektorých miestach napadalo viac ako dvesto či tristo, čo malo za následok zaplavené pivnice, garáže a v niektorých prípadoch aj domy. Svoje o tom vedia poisťovne, ktoré od pondelka vybavujú stovky žiadosti o preplatenie škody v prípade poistnej udalosti.
Konečný účet záplav však bude známy až neskôr. Vladimír Cvik, country manažér spoločnosti Superpoistenie.sk, ho odhaduje na desiatky miliónov eur. „Suma vyzbieraná v poistení dosahuje len tri percentá HDP, čo je príliš malé číslo na to, aby dokázalo vykryť takéto fatálne prírodné katastrofy,“ hovorí.
Navyše, poistenú má svoju domácnosť či nehnuteľnosť len približne polovica ľudí na Slovensku. Aj v susednom Česku sú čísla o niečo vyššie, čo podľa Cvika spôsobili hlavne povodne v roku 2002 a snaha českého štátu zvýšiť povedomie o potrebe poistenia.
Naopak, na Slovensku podľa neho stále vo väčšej miere prevláda názor, že sa stačí spoľahnúť na štát. „Chýba nám prvok individuálnej zodpovednosti a štátu, bez ohľadu na to, akú máme vládu, to akoby vyhovovalo,“ dodáva Cvik s tým, že na štátne dotácie sa aj tak skladajú bežní ľudia. A cez osempercentnú daň aj tí, čo si poistenie nehnuteľnosti či domácnosti zodpovedne platia.
Koľko nás živelné pohromy stoja, prečo ľudia nie sú viac ochotní sa voči nim poistiť, ako si poistenie správne vybrať a čo robiť v prípade škodovej udalosti?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Country manažér spoločnosti Superpoistenie.sk Vladimír Cvik.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Koncom septembra na väčšine univerzít začína akademický rok, ktorý môže byť pre mnohých študentov finančne náročný. Nehovoriac o prípadoch, keď odchádzajú na jednu z excelentných vysokých škôl v zahraničí, kde sa školné šplhá na desiatky tisíc eur. Ak peniaze nemajú, jednou z možností, okrem komerčného úveru, je aj Fond na podporu vzdelávania.
Ten pritom poskytuje viacero foriem pôžičiek, vrátane špeciálnych pre študentov prijatých na excelentné univerzity (prvých 500 vo svetovo uznávaných rebríčkoch). Výhod majú pritom hneď niekoľko.
„Väčšina pôžičiek je bezúčelová, študenti ich pokojne môžu zainvestovať alebo si pomôcť v začiatkoch biznisu. Zároveň poskytujeme nižší úrok ako väčšina komerčných bánk a ak by si dlžník alebo jeho ručiteľ brali aj úver z komerčnej banky, tá pôžičku z fondu nezarátava do posudzovania,“ hovorí šéf fondu Igor Hianik.
Na druhej strane fond stále nevie naplniť všetky požiadavky spomínaných najšikovnejších študentov, ktorý sa dostali na prestížne univerzity a potrebujú pôžičky v desiatkach tisíc eur. Jednak je na tento typ pôžičky vyčlenených len desať percent fondu, problém je však aj v termínoch. Väčšina študentov totiž peniaze potrebuje ešte pred zápisom. Aj tu sa však podľa Hianika chystajú zmeny.
Kto všetko teda môže fond využiť, aké sú konkrétne podmienky pri jednotlivých pôžičkách, ako postupovať pri žiadosti a čo sa bude do budúcna meniť?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf Fondu na podporu vzdelávania Igor Hianik.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Šesť miliárd z únie Slovensko dostane, netreba sa vôbec obávať, všetko ide podľa plánu. Aj takéto ubezpečenia počúvame mesiace zo strany vládnych politikov na čele s vicepremiérom pre plán obnovy Petrom Kmecom.
Najnovšie zistenia však dokazujú, že nie všetko je úplne tak, ako sa nám vláda Roberta Fica snaží nahovoriť. Práve naopak, hrozí nám, že prídeme o miliardy eur. Miliardy, ktoré mali slúžiť aj na výstavbu nových záchranných služieb a dlhodobo zanedbávanú paliatívnu starostlivosť.
Najväčšie problémy pritom hlási rezort životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom. „Zdá sa mi, že on ideologicky nesúhlasí s celým plánom obnovy. Medzi iným totiž povedal aj to, že na Slovensku nevidí akýkoľvek potenciál pre obnoviteľné zdroje a chce dodržať lesnícko-agrárnu štruktúru našej krajiny. V jednoduchosti, ďalej rúbať lesy,“ hovorí analytička Euractiv Slovensko Barbara Zmušková.
Veľké meškanie, s ktorým je spojená aj pokuta vo výške 144 miliónov eur, má však aj projekt online maturít, ku ktorému sa Slovensko v dokumente takisto zaviazalo. Podľa Zmuškovej bolo v júni zrušené obstarávanie na systém, cez ktorý mali maturity prebiehať. Deadline je pritom rok 2026. „Neviem si predstaviť, čo sa v najbližších dvoch rokoch musí stať, aby bolo reálne možné termín dodržať,“ dodáva.
Ako to teda s miliardami od únie naozaj je, ktorí ministri si neplnia svoje povinnosti a rozpustili celé tímy pracujúce na reformách a akú úlohu v tom celom zohráva obava o právny štát na Slovensku?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytička Euractiv Slovensko Barbara Zmušková.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
- Laat meer zien
