Afleveringen
-
Rudolf Zajac a Šimon Jeseňák komentujú a glosujú dianie v slovenskom zdravotníctve za uplynulý týždeň. I keď s rizikom monotématickosti i tento týždeň je hlavnou témou podcastu Lekárske odborové združenie a jeho požiadavky na hrane výpalníctva.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
LOZ aj vláda hrajú vabanko tom, že niektorí lekári majú menovky na 3-4 dverách, no nenájdete ich ani za jednýmikam by šli lekári, ak by reálne 01. 01. 2025 skončili ich pracovné úväzky v nemocniciachmala by sa verejnosť obávať toho, že 3 300 lekárov skončí v nemocniciachKamil Šaško sa nebojí chodiť medzi ľudí a to je pozitívnez 8 požiadaviek LOZ je 7,5 o peniazoch a 0 o pacientochrytier na bielom koni, no s bielou zástavouFico si odporuje dvakrát za deňambulantný sektor je nesmierne dôležitou a integrálnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivostiLOZ chce vraj zvýšiť efektivitu systému, no proti všetkým krokom, ktoré by efektivitu zlepšili, bojujeLOZ klame, keďže to je ich spôsob presadzovania ich pravdyriaditelia nemocníc vedia, že by sa im len pomohlo a uľavilo by sa, ak by im časť lekárov odišlakapry si nikdy nevypustia rybník a posledné, čo by chceli, je šťuka v rybníkudobrý výsledok výpovedí by bol, ak by sa posilnil ambulantný sektor a zanikla časť nemocnícriaditeľ UNB Alexander Mayer „spáchal" analýzou výkonnosti nemocnice hrdinský činRudolf Zajac a Peter Pažitný: otvorene sa hlásim k tomu, že privatizáciu sme nielen chceli, ale požadovali sme, aby súkromný sektor vstúpil do slovenských nemocníc -
Telenovela, ktorá má už svoje minimálne tretie pokračovanie, s názvom výpovede lekárov pokračuje ďalším dejstvom. Figúrky sa síce menia, no scenár je rovnaký. Počas najbližších týždňov uvidíme, či sa krčah v rukách LOZ tentokrát nerozbije.
V najnovšom podcaste hovoríme o týchto témach:
drvivá väčšina výpovedí je zo štátnych a verejných nemocníc
o tom, že primárnym problémom slovenského zdravotníctva nie sú financie
ak by opozícia mala štipku rozumu, pochopila by, že v kríze existuje šanca upratať v zdravotníctve
bude mať vláda odvahu na to, aby počkala, koľko lekárov reálne odíde a kam pôjdu
o tom, že jedným z najväčších problémov slovenského zdravotníctva sú mzdy, ktoré nie sú naviazané na výkon
výpovede sú o tom, kto je väčší pes: LOZ alebo vláda
o doterajšom výkone ministra Šaška vo funkcii
drvivá väčšina opozície nemá ani štipku rozumu a nepočuť ich riešenia vzniknutej situácie
o tom, prečo nefunguje revízny systém zdravotných poisťovní
koalícia a opozícia (až na malé výnimky) je zajedno v nepriateľskom vzťahu k zdravotným poisťovniam
o rozhodnutí Ivana Korčoka vstúpiť do PS
rozhodnutie VšZP nepredĺžiť zmluvy jednodňovkám je čistý bizár
o Útvare hodnoty za peniaze
odborová predáčka a ex-poslankyňa OĽaNO Monika Kavecká nemá zjavne doma zrkadlo, v politike verne slúžila „karpatským géniom"
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
V pene dní zaniká a nepočuť o tom, že slovenské zdravotníctvo je krehké a systematicky sa nepripravuje na budúcnosť. Pandémia covidu-19 poukázala, že ak nefunguje zdravotníctvo, trpí tým celá krajina. Slovensko bolo pritom negatívnym premiantom v nadúmrtnosti.
Globsec v spolupráci so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom publikuje už tretí rok za sebou Healthcare Readiness Index, ktorý sa zameriava na pripravenosť jednotlivých krajín na potenciálne budúce pandémie ale aj na pripravenosť jednotlivých zdravotníckych systémov na budúcnosť.
V podcaste s Martinom Smatanom hovoríme aj o týchto témach:
ako je Slovensko a ostatné európske krajiny pripravené na ďalšie pandémie ale aj na budúcnosť, keďže Európa starnektoré faktory hrajú rolu pri zostavovaní Healthcare Readiness Indexu jednotlivých krajínSlovensko neinvestuje dostatočne do prevencieaké kroky (ne)podniká Slovensko na to, aby sa pripravilo na budúcnosťako ovplyvňuje krátka doba „dožitia" ministra zdravotníctva vo funkcii výsledky slovenského zdravotníctvamôže si Slovensko dovoliť, aby žili ľudia dlhšie pri súčasnom financovaní zdravotníctvastarší človek nemusí byť drahšípri spore medzi LOZ a štátom prehráva pacient aký je rozpočet pre zdravotníctvo pre rok 2025odborárov presvedčia jedine výsledkyv čom sú unikátne krajiny ako je Holandsko, Nemecko alebo Nórsko, ktoré vedú v EHCI aj Healthcare Readiness Indexe -
Od posledného podcastu s Rudolfom Zajacom sa toho udialo pomerne dosť. Na ministerskej stoličke vystriedal Kamil Šaško Zuzanu Dolinkovú a Lekárske odborové združenie hrá svoj tradičný evergreen masových výpovedí.
o roku Zuzany Dolinkovej v kresle ministerkyo stretnutí Rudolfa Zajaca s Andrejom Dankomo tom, v akom stave sa nachádza súčasná vládna koalíciaaké výzvy čakajú Kamila Šaška a či ustojí konfrontáciu s LOZo tom, čo LOZ urobilo pre pacienta po tom, čo sa im zvýšili platyo zisku a strate Penty a Agelučo sa stane, ak lekári z nemocníc skutočne odíduskvelou správou by bolo, ak by odišli do ambulantného sektoratransformácia nemocníc nie je žiadnou privatizáciou, no nič lepšie by sa slovenskému zdravotníctvu nestalo, ak by sa nemocnice privatizovali a štát si v nich nechal len zlatú akciuplatový automat nikdy nemal byť nikdy zavedený, Ivan Uhliarik, Pavol Hrušovský a Iveta Radičová ho priviedli na svetnikto nehovorí o tom, čo sa stane, ak lekári reálne odídubavíme sa o peniazoch, platoch a nie o pacientoch -
Ohľadne pripravovanej reformy záchrannej zdravotnej služby sa éterom šíri množstvo mýtov. Značná väčšina sektora pripravované zmeny pri poskytovaní záchrannej zdravotnej služby víta.
O zmenách pri poskytovaní záchrannej zdravotnej služby sme sa rozprávali s troma hosťami:
Gaston Ivanov (ministerstvo zdravotníctva)
Viliam Dobiáš (vedúci Katedry urgentnej medicíny)
Jozef Karaš (hlavný lekár Operačného strediska ZZS)
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
zmeny pri poskytovaní záchrannej zdravotnej službynové typy posádok a zdravotníckeho personáluoptimalizácia procesov a fungovania záchrannej zdravotnej službysúčasný systém nie je udržateľnýkoľko zbytočných výjazdov máme na Slovenskuľudia zneužívajú záchrannú zdravotnú službuo tom, ako a kto reformu záchrannej zdravotnej služby pripravovalzo 100 výjazdov je lekár potrebný pri minime prípadovreforma má riešiť aj nedostatok lekárov v záchrannej zdravotnej službeprečo zavádzame novú linku 116117 -
Dnes sa hovorí o poplatkovom eldoráde v zdravotníctve, kde platia klienti z vlastného vrecka podľa dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou takmer 1,8 miliardy €. Tieto zdroje sú však pre fungovanie sektora mimoriadne dôležité, keďže ufinancovať zdravotníctvo len z verejného zdravotného poistenia a z platieb za poistencov štátu nie je reálne.
Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler, Karolína Marková, Mária Pourová, Vladimír Heriban a Rudolf Zajac spoločne napísali monografiu Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve. Podcast s Rudolfom Zajacom sme nahrávali 01.10.2024, teda pred oficiálnym predstavením publikácie, ktorá sa konala 03.10.2024 v Jurkovičovej Teplárni v Bratislave.
Rudolf Zajac a Peter Pažitný stáli pri zavádzaní marginálnych poplatkov v zdravotníctve, ktoré sa vo verejnosti zapísali ako „zajacovky“. Tieto poplatky boli vo výške 20Sk za návštevu lekára a 50Sk za noc hospitalizácie v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dnes sú poplatky neporovnateľne vyššie, i keď sa oficiálne štruktúry a politici tvária, že je slovenské zdravotníctvo bezplatné. Pchanie hlavy do piesku je v slovenskej politike národným športom.
Vo videopodcaste hovoríme aj o týchto témach:
tri rôzne prístupy k poplatkomfilozofia poplatkov a doplatkov v zdravotníctve a historicky výklad „bezplatnosti“korene a dôvody zavádzania poplatkov počas reformy Rudolfa Zajacao rozhodnutiach Ústavného súdu o tom, že poplatky a i spoplatňovanie zdravotnej starostlivosti je v súlade s Ústavou SRaká by mala byť výška poplatkov a za čo by sa mali a nemali poplatky vyberaťprečo sa v zdravotníctve bez súkromných zdrojov nepohnemeo štruktúre poplatkov a o tom, že sa poplatky v minulosti vyberali len za služby, nie za zdravotnú starostlivosťo novej monografii Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctveo oxymorone bezplatného zdravotníctva -
Slovensko sa občas snaží vynájsť "teplú vodu", no pri záchrannej zdravotnej službe a dopravnej zdravotnej službe sa stačí inšpirovať etablovanými a funkčnými systémami v EÚ. O tom, ako by mala záchranná zdravotná služba fungovať a, ktoré systémové opatrenia sa plánujú prijať pre to, aby sa jej fungovanie zlepšilo hovoríme vo videopodcaste s Ernestom Cabanom.
o reforme záchrannej zdravotnej službyo cestovnej mape pacienta pri Optimalizácií siete nemocníckoľko máme zbytočných výjazdov záchrannej zdravotnej službyaké modely záchrannej zdravotnej služby máme na Slovensku a aké etablované modely fungujú v zahraničímal by mať fixnú sieť záchrannej zdravotnej službyo tom, prečo je kľúčové nastaviť KPI pre záchrannú zdravotnú službuaké kompetencie má komisia, ktorá asistuje pri reforme záchrannej zdravotnej službyaký vplyv má AGEL na reformu záchrannej zdravotnej službyako vyhodnocujeme kvalitu a dostupnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku -
Nemocnica Bory je koncovou nemocnicou siete Penta Hospitals na Slovensku. Jej vstup na trhu potešil drvivú väčšinu pacientov, no zarmútil niektorých politikov z neartikulovaných dôvodov. Na začiatku pôsobenia Borov na trhu pôsobil na jej čele Ľuboš Lopatka, ktorého vo funkcii nahradil náš dnešný hosť Peter Lednický.
Vo videopodcaste sa Šimon Jeseňák rozpráva s Petrom Lednickým aj o týchto témach:
zdravotné sestry ako mimoriadne nedostatková profesia slovenského zdravotníctvaako sú na to Bory po finančnej stránke, dokedy budú v strate a kedy očakáva Lednický zisk nemocnicemusela Penta preplatiť lekárov a sestry pre to, aby k sebe pritiahla personálpri pôrodoch dopyt na Boroch prevyšuje ponuku, bude sa za pôrody na Boroch platiťkedy sa Bory dostanú do ziskuaký je stav obložnosti a personálneho zabezpečenia na Borocho konflikte medzi VšZP a Nemocnicou BoryBory sú platené na základe čistého DRGkedy sa Bory dostanú do zisku?aký je stav obložnosti a personálneho zabezpečenia na Boroch?o konflikte medzi VšZP a Borami
Bory sú platené na základe čistého DRG -
Po lete sa Šimon Jeseňák opäť stretol s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom aby sme hovorili o aktuálnom dianí v rezorte. V podcaste nemal byť Rudolf Zajac sám, do relácie sme pozvali aj poslanca KDH Petra Stachuru, ten však naše pozvanie odmietol.
Poslanec Stachura totiž vo svojom komentári pre časopis Medicína ponúkol svoj svojský pohľad na reformu Rudolfa Zajaca a Petra Pažtiného, v ktorom demonštroval neznalosť reformných zákonov ako i implementácie reformy a fungovania rezortu. Vo videodpocaste s Rudolfom Zajacom hovoríme aj o týchto témach:
odpoveď Rudolfa Zajaca na komentáre, ktoré boli uverejnené na margo 20 rokov reformy zdravotníctvao tom, či kritici Rudolfa Zajaca cielene klamú alebo trpia len nedostatkom informácií alebo ich flagrantným ignorovanímpríbeh reformy piatich nemocníc na akciové spoločnosti počas rokoch 2002-2006o tom, že zdravotníctvo bolo do značnej miery „odštátnené" ešte pred reformouhodnotenie Rudolfa Zajaca vládneho zámeru v rámci konsolidácii verejných financií transformovať zvyšné štátne nemocnice na akciové spoločnostiako (ne)má transformácia vyzerať a aké kroky sú potrebné učiniť pred tým, než sa môže transformácia nemocníc realizovaťhodnotenie Rudolfa Zajaca korku vlády, ktorým spomalia platový automat pre lekárov a sestry -
Asociácia SK+MED upozorňuje, že štát aj naďalej nie je schopný uhrádzať svoje záväzky voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Dlh každým dňom narastá a aktuálna suma pohľadávok sa vyšplhala už na viac ako 120 miliónov eur. Toto číslo však nemusí a s najvyššou pravdepodobnosťou ani nebude konečné, keďže generovanie dlhov štátnych nemocníc sa nepodarilo zastaviť.
V najnovšom videopodcaste Šimon Jeseňák o situácii, ktorej čelia firmy združené v SK+MED - Slovenskej asociácii dodávateľov zdravotníckych pomôcok, hovorí s jej výkonnou riaditeľkou Katarínou Dankovou.
V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:
ako sa dá na Slovensku podnikať v situácii, kedy sú faktúry štátnych nemocníc voči firmám v SK+MED vyššie ako 90 miliónov € a celkový dlh prevyšuje 120 miliónov €
kedy bolo naposledy stretnutie SK+MED s predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva
aké riziká pre poskytovateľov a pre pacientov vyplývajú z toho, že sú faktúry firmám uhrádzané s tak masívnym oneskorením
hrozí, že niektoré firmy opustia slovenský trh a aké konzekvencie to bude mať pre pacienta
vidí Katarína Danková víziu a konkrétne kroky, ktoré by tvorbe dlhov zamedzili
dostanú u dodávateľov prednosť tie krajiny, ktoré majú lepšiu platobnú disciplínu
Európska komisia (EK) 19. apríla 2023 zažalovala Slovensko na Súdnom dvore Európskej únie (EÚ) pre výrazne oneskorené platby od verejných nemocníc pre podniky, ktoré im dodávajú tovar a služby. Rozhodnutie súdu má padnúť 19.9.2024 a Slovensko takmer 100% prehrá. Aké sú očakávania SK+MED v súvislosti s týmto súdnym rozhodnutím?
-
Za posledné roky sme si nechcene zvykli na to, že ihneď po schválení rozpočtu pre zdravotníctvo všetci stakeholderi avizujú, že rozpočet nie je dostatočný. Následne najneskôr na jeseň začne boj o dofinancovanie.
Avšak tento rok to na dofinancovanie zatiaľ nevyzerá kvôli výdavkovým limitom. O finančnej situácii v sektore celkovo, no i o finančnej kondícií zdravotnej poisťovne UNION sa rozpráva Šimon Jeseňák s Jozefom Komom.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
🔴(ne)dofinancovanie zdravotníctva
🔴preregulovanosť trhu
🔴konzekvencie nedofinacovania sektoru pre poisťovne, poskytovateľov a pacientov
🔴prečo je podľa Komu potrebné zrušiť programovú vyhlášku
🔴ako pocítia poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a pacienti fakt, že sú zdravotné poisťovne v strate a aké sú dôvody straty všetkých troch zdravotných poisťovní
-
Všetky tri zdravotné poisťovne avizujú, že tento rok skončia v prípade nedofinancovania sektora v masívnej strate. Predikovaná strata najväčšej zdravotnej poisťovne VšZP môže prevýšiť sumu 160 miliónov €.
V najnovšom videopodcaste sa Šimon Jeseňák rozpráva o finančnom stave v sektore spoločne s:
Matej Fekete, podpredseda predstavenstva VšZPMichal Palkovič, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlviosťouTémami videopodcastu boli:
negatívne vlastné imanie Všeobecnej poisťovne a dôsledky tohto stavuodklon od obchodno-finančného plánu a dôvody aktuálnej stratyaké riziká identifikovala VšZP vo svojom obchodno-finančnom plánesúhlasilo by vedenie VšZP so selektívnym navýšením vlastného imania alebo platia slová predsedu predstavenstva Michala Ďuriša o tom, že takéto dofinancovanie by bolo pre VšZP neakceptovateľnéako ovplyvní strata všetkých troch zdravotných poisťovní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pacientov?čo sa stane v prípade, ak sektor nebude dofinancovaný?aké kroky podniká ÚDZS pre to, aby sa zlepšila finančná kondícia najväčšej poisťovneje v hre scenár, že ÚDZS nariadi VšZP ozdravný plán alebo nútenú správu?aké úsporné kroky podniká predstavenstvo VšZPaká je spolupráca VšZP s ÚDZS a dôvody -
Katalóg výkonov a jeho implementácia sú jedným z tematických stálic slovenského zdravotníctva. V čase, kedy sme prijali jeho poslednú verziu ešte neexistoval YouTube ani žiadna zo sociálnych sietí, ktoré bežne na dennej báze používame. Genetika bola v medicíne v plienkach a značná časť medicínskych výkonov, ktoré dnes v medicíne používame, ešte nebola v praxi používaná.
V podcaste sa venujeme práve téme katalógu výkonov a očakávaniam, ktoré vzbudzuje. Pre implementáciu katalógu výkonov je kľúčových niekoľko hráčov: poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, jej platcovia a regulátor. Práve tieto tri segmenty sú v diskusii zastúpené nasledujúcimi hosťami:
Jaroslava Orosová (prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov)Martin Kultan (generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera)Michal Štofko (štátny tajomník ministerstva zdravotníctva)V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
prečo máme na Slovensku stále platný katalóg výkonov, ktorý má viac ako dve dekádyčo je katalóg výkonov a aké očakávania vzbudzuje u jednotlivých stakeholderovprečo ministerstvo zdravotníctva posunulo jeho pilotnú implementáciu o dva mesiacedočkáme sa jeho plnej implementácie v roku 2026?aké sú riziká jeho implementácie a aké falošné očakávania vzbudzujev čom má katalóg nastaviť zrkadlo ohľadne zdrojov na Slovenskuje rozdelenie na hradenú, čiastočne hradenú a nehradenú zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia logickým a nutným vyústením po plnej implementácii katalógu výkonov? -
Pred tým, než vypukla pandémia covidu-19, bolo zavádzanie telemedicíny do praxe náročnejšie. Aj voči dnes samozrejmému a masovo využívanému eReceptu existoval odpor zo strany časti lekárov aj pacientov. Dnes je eRecepet samozrejmosťou. Stále však nie je plne implementovaný eLab a eVýmenný lístok.
Všetky štáty západnej civilizácie trpia nedostatkom lekárov, sestier a zdravotného personálu. Jednou z možností ako poskytovať zdravotnú starostlivosť efektívnejšie a väčšiemu množstvu pacientov je využívanie telemedicíny a poskytovanie služby digitálneho zdravia.
V najnovšom videodpocaste sa rozprávame s Vladimírom Dvorovým (Riaditeľ pre reformu nemocničnej siete AGEL & Prezident slovenskej spoločnosti pre telemedicínu a digitálne zdravie) & Petrom Smolíkom (Riaditeľ zdravotných produktov a služieb ZP Union)
v akom štádiu sú čakačky, ktoré sú integrálnou súčasťou Optimalizácie siete nemocníc
telemedicína sa stala vyhľadávanou a podporovanou po šoku z covidu-19
Minulosť, súčasnosť a budúcnosť telemedicíny na Slovensku a vo svete
aké sú očakávania ľudí od telemedicíny
sú lekári na Slovensku naklonení používaniu telemedicíny
ako môže telemedicína šetriť verejné zdroje a pomôcť efektívnemu využívaniu ľudských zdrojov
čo je to e-zdravie 2.0
o pilotných telemedicínskych proejktoch
ako dokáže telemedicína znížiť riziko odvrátiteľných úmrtí
-
Slovensko sa ako jediné dištancovalo od nových zdravotníckych postupov WHO. Opäť raz v negatívnom svetle sa Slovensko celosvetovo odprezentovalo tým, že sme ako jediná krajina sveta na rokovaní so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) dištancovalo od aktualizovaných zdravotníckych predpisov, ktoré sú známe pod skratkou IHR (international health regulations – pozn. red.).
Tento stav je dôsledkom toho, že slovenská vláda ako i ministerstvo zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej ustupuje a je submisívne voči vyhlásenému antivaxerovi a splnomocnencovi vlády pre vyšetrovanie pandémie covidu-19 Petra Kotlára.
Profesor Jozef Šuvada je zástupcom Slovenska v Rade WHO a osobne sa zúčastnil rokovania, počas ktorého sa Slovensko dištancovalo od aktualizovaných zdravotníckych predpisov.
V rozhovore s Jozefom Šuvadom hovoríme o:
prečo Slovensko odmietlo aktualizáciu zdravotníckych predpisov
akú rolu v tom zohráva Peter Kotlár
či a ako s ním komunikuje ministerka Zuzana Dolinková
zvyaké je riešenie tejto situácie a je možné ju ešte zvrátiť
-
Americký expert Michael F. Cannon, riaditeľ health policy studies z Cato Institute, bol magazínom Washingtonian zaradený medzi najvplyvnejších ľudí amerického zdravotníctva vo Washingtone. Je autorom kníh Recovery: A Guide to Reforming the U.S. Health Sector, Replacing Obamacare a najmä Healthy Competition: What's Holding Back Health Care and How to Free It.
Starnutie, nové možnosti liečby a zmena preferencií pacientov spôsobujú, že nožnice medzi dopytom po službách zdravotníctva a ich ponukou sa budú roztvárať. Je možné tomu čeliť obmedzením dopytu, ale aj väčšou ponukou. Ako zefektívniť produkciu a čerpanie zdravotných služieb? Ako škálovať v zdravotníctve? Aké nové modely poskytovania zdravotných služieb sú pred nami, akú úlohu v nich má pacient, regulátor a investor?
Vo videopodcaste s Michael Cannon hovoríme aj o týchto témach:
aké sú najväčšie mýty spojené so zdravotníctvom v USAprečo dáva USA najviac % HDP, no výsledky efektivity nie sú najlepšie na sveteo tom, koľko financií investujú lobistické skupiny v USA do toho, aby sa regulácie udržaliliekom je slobodný trh a menej regulácie, nie naopakako funguje poistný trh v Spojených štátovo tom, že v USA funguje socializované zdravotníctvoprečo bol Michael Cannon jedným z najhlasnejších a najvplyvnejších kritikov Obamacare -
Kardiológ Allan Böhm patrí medzi novú generáciu slovenských kardiológov. Je zakladateľom Premedix Clinic, Premedix Academy a aj startupu Seerlinq, ktorý prepája lekársku prax s umelou inteligenciou, v súčasnosti monitoruje prvých 30 pacientov s touto chorobou.
Seerlinq vie analyzovať dáta z akéhokoľvek smart zariadenia s PPG senzorom. Výrobca hodiniek im však musí poskytnúť surový, nespracovaný signál, čo už nie je také jednoduché. Firmy môžu mať obavy zo zneužitia dát a vyžadujú uzavretie zložitých zmlúv. Seerlinq na predikciu zhoršeného stavu pacientov používa pulzný oxymeter, teda zariadenie, ktoré sa nastokne na prst a pomocou PPG senzora odmeria obsah kyslíka v červených krvinkách.
Dr. Böhm sa stal v roku 2020 vôbec prvým a zároveň najmladším členom predsedníctva Európskej kardiologickej spoločnosti z radov Slovákov. V roku 2022 bol ocenený striebornou medailou tejto prestížnej spoločnosti a zaradil sa medzi 5 najlepších mladých vedcov na Slovensku. Jeho prínos v oblasti medicíny a technologických inovácií je obdivuhodný a jeho práca naďalej prináša významné zmeny v starostlivosti o pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami.
V rozhovore s Allanon Böhmom hovoríme o:
umelej inteligencii a o tom ako mení poskytovanie zdravotnej starostlivostio vzrastajúcom trende výskytu kardiovaskulárnych chorôbo tom, že na základe výskumov trpeli kardiovaskulárnymi chorobami aj ľudia, ktorí boli mumifikovanívďaka pokroku v medicíne dokážeme efektívnejšie liečiť vysoký cholesterol ale aj kardiovaskulárne chorobyo startupe Seerlinq, ktorý dokáže predpovedať príchod zástavy srdca a vďaka inteligentným snímačom dokáže pacienta upozorniť na prichádzajúci problémo spojenectve medzi lekármi a modernými technológiamigenetika vs. životný štýl, ktorý element napomáha viac vzniku chorôb srdcao tom, že prečo je kľúčové užívať predpísané lieky a dodržiavať liečebný režimo spolupráci medzi všeobecnými lekármi a špecialistami -
V predošlom volebnom období stála na čele Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Exminister zdravotníctva Marek Krajčí sa v parlamentnej rozprave vyjadril, že expredsedníčka dostala jasné politické noty o tom, čo má ÚDZS robiť.
Citujúc Pelíšky, rozkaz znel jasne: zamerať sa na zdravotnú poisťovňu Dôvera, s ktorou vedie ÚDZS 21 súdnych sporov.
Nový šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič žiadne politické noty nedostal. V rozhovore hovorí o tom, že pod jeho vedením bude ÚDZS vykonávať to, na čo bol zriadený a naopak nebude sa snažiť stať cenovým regulátorom a snažiť sa vstupovať do rokovaní medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami.
V rozhovore s Michalom Palkovičom hovoríme aj o:
ako bude ÚDZS vyzerať a konať pod vedením exministra zdravotníctva Michala Palkoviča
čo sú jeho priority vo funkcii
o tom, koľko súdnych sporov vedie ÚDZS so zdravotnou poisťovňou Dôvera
zakrývame sa len takou perinou, na akú máme. Trčia nám z nej však nohy aj ruky
o absencii predvídateľnosti rozpočtu alokovaného pre zdravotníctvo
o financovaní zdravotníctva
o hlavných úlohách, ktoré má ÚDZS plniť, a naopak o tom, ktoré úlohy ÚDZS plniť nemá
-
Situácia v Univerzitnej nemocnici Bratislava je alarmujúca. Notoricky. Dlží všade, kam sa pozrie, jej dlh sa počíta v rádoch stoviek miliónov eur. Dlhy nemocnice navyše narastajú. Riaditeľ nemocnice Alexander Mayer si uvedomuje závažnosť situácie a podniká prvé opatrné kroky, ktoré majú smerovať k zreálneniu počtu lôžok, ergo pravdepodobne k redukciu lôžkového fondu.
Kým počet sestier od roku 2016 klesol o 425, no počet lekárov stúpol o sto. Redukcia by teda nemala nastať len len pri lôžkach ale možno i pri počte lekárov, i keď to Mayer v rozhovore, ktorý sme uverejnili 04.06.2024, nepotvrdil a naopak, slovo prepúštanie odmietol.
%pst%
Mayer si zjavne uvedomuje závažnosť problémov a badať i vôľu problémy UNB riešiť. Doterajšie informácie však nenaznačujú, že by sa vedenie nemocnice odhodlalo k ráznejším krokom, ako je redukcia lôžok a personálu.
V rozhovore s Rudolfom Zajacom hovoríme o:
aktuálnej finančnej kondícii UNBo obložnosti, ktorá je len 45% a kontinuálne klesá od roku 2016o tom, či je potrebné prepúšťať lekárov, ktorých je o 100 viac, ako bolo v roku 2016, no sestier je o 425 menejo rezortných nemocniciach a ich (ne)potrebnostiako financovať výstavbu nemocníc, keďže štátny rozpočet zíva prudko deficitnou prázdnotouo nemocniciach v Martine, Banskej Bystrici, v bratislavskom Ružinove, Prešove a novej detskej nemocnici na Rázsochách -
Všeobecná zdravotná poisťovňa má po dlhých peripetiách kompletné vedenie. Generálnym riaditeľom štátnej poisťovne sa stal Michal Ďuriš, ktorý vo funkcii vystriedal Ľubicu Hlinkovú. Členmi predstavenstva sa stali aj Matej Fekete a trio doplnil Matúš Jurových, ktorého Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo funkcii schválil v apríli 2024.
S novým generálny riaditeľom štátnej poisťovne sa Šimon Jeseňák rozprával o týchto témach:
v akom personálnom stave a finančnej kondícii sa nachádza VšZPaké sú plány a vízia nového vedenia poisťovneako hodnotí Michal Ďuriš dianie vo VšZP za uplynulé štyri rokyčo je jeho červenou čiaroudožitie generálneho riaditeľa je podobne krátke alebo kratšie ako dožitie ministra zdravotníctva, koľko si trúfa vydržať vo funkciičo spôsobuje absencia kontinuity a časté personálne rošády vo vedení VšZPaký je postoj generálneho riaditeľa k selektívnemu dofinancovaniu VšZP cez opakované zvyšovanie základného imania spoločnostiako sa dá tvoriť rozpočet pre celý rok a kontrahovať zdravotná starostlivosť pre poistencov vo finančne nestabilnom a len obtiažne predikovateľnom objeme financií, ktoré je alokované pre zdravotníctvoprečo ihneď po schválení rozpočtu pre zdravotníctvo poisťovne a rôzne asociácie avizujú, že bude potrebné sektor dofinancovaťaký je postoj Michala Ďuriša k poplatkom a doplatkom v zdravotníctvepotrebujeme viaczdrojové financovanie - Laat meer zien
