Afleveringen
-
Kam si to kopol? 6. nadstavbového kola Niké ligy? Stále nepoznáme meno majstra Slovenska a ani toho, kto zostúpi priamo a kto pôjde do baráže. Veľkonočné víkendové kolo napriek tomu ponúklo viacero veľkých okamihov.
ŠK Slovan Bratislava vrátil v 176. derby odvekému rivalovi FC Spartak Trnava požičané za utorňajšie vyradenie v semifinále Slovnaft Cupu a v sobotňajšom zápase si z „malého Ríma” vzal všetky 3 body. Nuda nebola ani po zápase...
Veľa zaujímavého ponúklo aj ďalšie dianie vo zvyšných stretnutiach, a to najmä v Michalovciach a v Dunajskej Strede, kde si domáci nemohli byť istí výsledkom ani po vedení 3:0 po prvom polčase. Veľmi tvrdý úder schytali aj dvaja najviac namočení v boji o záchranu, ktorí si nechali uniknúť aspoň 1 bod pomedzi prsty v absolútnom závere.
O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 35. epizóde podcastu Kam si to kopol? s niekdajším futbalistom a reprezentantom Slovenska Ľubomírom Michalíkom, v súčasnosti športovým riaditeľom FC ViOn Zlaté Moravce.
-
Vyše miliardová komunita katolíkov stratila svoju duchovnú hlavu. Pápež František odišiel a jeho pohreb sa pripravuje na sobotňajšie predpoludnie. Vo Vatikáne sa zatiaľ už schádzajú kardináli, aby sa pripravili na voľbu nového pápeža. Akým človekom bol Jorge Maria Bergoglio a v čom je jeho odkaz ako pápeža Františka? No a kto sa môže stať jeho nástupcom?
Dotkol sa sŕdc miliónov - katolíkov, kresťanov, veriacich, ale aj pochybujúcich či neveriacich. Oslovi ich svojou prostou úprimnosťou, živou bezprostrednosťou, nehraným autentickým človečenstvom, ale i ustavičným až úporným hľadaním Ježiša v každom jednom z nás - bez ohľadu na naše chyby, pochybnosti, omyly, zlyhania, hriešnosť či jednoducho inakosť.
Stelesňovala ho veta: „Kto som ja aby som súdil," ale i jeho permanentné vyznávanie princípu „Todos" - teda všetci či pre všetkých. „Boh nás miluje takých, akí sme,“ zdôrazňovala táto hlava katolíckej cirkvi a preto pre neho bolo ústredným princípom evanjelizácie práve milosrdenstvo.
Jorge Maria Bergoglio - teda pápež František, je dnes už fyzicky preč. Ako hovoria katolíci - odišiel do domu svojho Otca. Napriek tomu je však ešte stále tu - medzi nami. Živý vo svojom duchovnom odkaze a prítomný v jeho jedinečnom posolstve žitej viery.
„Pozývam vás nestavať múry, ale mosty, poraziť zlo dobrom, urážku odpustením - a žiť v pokoji so všetkými," i to nám odkazuje pápež František.
Aký je teda duchovný odkaz tohto pápeža z ľudu a v čom tkvela jeho sila, s ktorou dokázal osloviť milióny veriacich i neveriacich? V čom bol jeho pontifikát jedinečný a prečo sa mu nepodarilo naplniť misiu kuriálnej reformy? Vie byť moc vatikánskej kúrie silnejšia než vôľa rímskeho biskupa a monarchu katolíckej cirkvi? Ako skončila dlho plánovaná synodálna reforma, teda snaha o priblíženie katolíckej cirkvi a jej pastoračnej praxe dnešnej dobe? Prečo ho tradicionalisti nemali radi a ako sa dokázal porátať s tlakmi milovníkov starých cirkevných poriadkov? Akým človekom bol vlastne tento pápež a kto bude jeho nástupcom? No a napokon, na základe čoho budú kardináli rozhodovať, kto si sadne na uprázdnený Petrov stolec?
To sú témy dnešného podcastu s redaktorom Aktualít, ktorý roky pôsobil aj vo Vatikánskom rozhlase a študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, Jaroslavom Barborákom.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak asi nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať náš príbeh nanovo - a lepšie.
Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu.
I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami.
"Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz?
Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz?
"Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.
Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Internetové preverenia histórie sú len prvý krok, ale až 90 percent týchto záznamov je neúplných, tvrdí Peter Polakovič, ktorý pre Autobazar.EU ako technik vykonáva preverenia jazdených vozidiel. V praxi sa stretáva s kurióznymi prípadmi.
Podľa niektorých odhadov má stočené kilometre až polovica jazdených áut dovezených zo zahraničia. V prípade vozidiel s prvým majiteľom zo Slovenska ide o nižšie odhady, niektoré však stále hovoria až 20 percentách. Podľa spoločnosti Cebia sa priemerne sa upravujú odometre o 80 až 150.000 km, čo je ohromujúce číslo, ak uvážime, že auto je 2. najväčšia investícia u väčšiny ľudí hneď po nehnuteľnosti.
A hoci je manipulácia s odometrom s úmyslom zvýšiť kúpnu cenu vozidla trestný čin podvodu, zatiaľ na Slovensku nebol za takýto skutok odsúdený nikto.
Manipulácia s odometrom ale nie je jediný a najvážnejší problém, pretože stáčanie kilometrov sa dá dnes odhaliť rýchlo a lacno. Skutočným problémom sú skryté vady, zamaskované nedostatky alebo vôbec zamlčané havárie z minulosti. Niektoré skryté nástrahy dokáže kupujúci odhaliť sám, iné si žiadajú skúseného nezávislého technika. Takýmto technikom je Peter Polakovič, ktorý pre Autobazar.EU vykonáva komplexné preverenia vozidiel. So šéfredaktorom portálu Autobazar.EU Erikom Strížom sa v novej epizóde podcastu rozprávali o zákulisí týchto prehliadok, o najčastejších problémoch jazdených áut, o zodpovednosti za nedostatky a o rozdieloch medzi prirodzeným opotrebovaním vozidla a jeho skrytými vadami.
Zmienené odkazy v podcaste:
Komplexné preverenie vozidla: https://www.autobazar.eu/komplexne-preverenie-vozidla
Údaje o problémových jazdených autách od Cebia: https://magazin.autobazar.eu/prvy-majitel-podvod-polovica-jazdenych-aut-ma-tento-udaj-sfalsovany-clanok8843.html
https://magazin.autobazar.eu/podvod-roka-znicene-auta-z-usa-sa-u-nas-predavaju-ako-dobre-jazdenky-z-nemecka-a-polska-clanok8543.html
-
Nie každý koniec kariéry prichádza na základe vlastného rozhodnutia. Bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný v suSPEAKu emotívne a otvorene hovoril o tom, ako mu komplikácie po operácii kolena predčasne ukončili hokejovú kariéru, a že v kritickej chvíli išlo doslova o jeho nohu. Spomenul tiež silu vypredaných štadiónov v KHL a nezabudnuteľnú atmosféru v Trenčíne. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.
-
Naši predkovia nejedli údeniny a vôbec mäso tak často. Ak aj áno, mnohí sa zrejme nedožili takého vysokého veku ako mohli. Onkológ Štefan Korec upozorňuje, že našich veľkonočných jedál sa netreba úplne vzdať, ale treba tieto potraviny zredukovať, pretože sú priamo spojené s rakovinou hrubého čreva. Práve tej máme v našom regióne extrémne veľa.
Keď sa náhodou objavili veľké ohniská rakoviny hrubého čreva v USA, prišlo sa na to, že ide o české komunity - lebo jedia veľa spracovaného červeného mäsa. V krajinách, kde týchto vecí ľudia jedia menej, je aj menej rakoviny hrubého čreva. Nehovoriac o infarktoch či iných problémoch.
Ako sa teda vyhnúť rakovine? Čo môžeme robiť, aby sme ju nedostali? Onkológ Štefan Korec hovorí, že svoju šancu na rakovinu môžete radikálne znížiť tým, že pridáte vlákninu a uberiete vysoko spracované potraviny. Napríklad potraviny, ktoré sa dlho nepokazia, sú väčšinou škodlivé.
Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.
Nahrávala Henrieta Hanáková.
-
Katarína Koščová a Daniel Špiner tvoria spoločné umenie už osemnásť rokov, majú za sebou zhruba 1800 koncertov, z toho minulý rok ich bolo 156. Spoločnú poradu však mali po prvýkrát prednedávnom. V Mimóze porozprávali o vyprážanej saláme, ale aj o súčasnom stave kultúry na Slovensku.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
4:25 – akú najčastejšiu otázku dostávajú v rozhovoroch;
8:06 – ako prebieha spoločný proces tvorenia;
13:00 – či sa s umením na Slovensku uživia;
15:15 – prečo mali prvú poradu až po osemnástich spoločných rokoch;
18:30 – ako vznikol duet s Vojtom Dykom;
20:18 – ich názor na typické východniarske veľkonočné jedlá;
27:45 – s čím sa Katke spája festival Akademický Prešov;
30:00 – o čom je nové predstavenie Nosorožec;
32:14 - čo je pre nich v súčasnosti frustrujúce.
-
Kontroverzný Július „Lavi” Lavický je späť. Do kín práve prichádza pokračovanie úspešnej českej futbalovej komédie s názvom Vyšehrad Dvje. Hlavnú postavu si opäť zahral herec, scenárista a režisér Jakub Štáfek, ktorý spolu s kolegom Martinom Koppom prijal pozvanie do podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
V rozhovore prezradili množstvo zákulisných informácií. Rozprávali o natáčaní v Anglicku, výbere štadiónov či o tom, ako vznikali scény z „Laviho” novej futbalovej etapy. Divákov čaká aj prekvapenie v podobe jedného známeho slovenského štadióna, ktorý si vo filme „zahral” úplne inú lokalitu. Nechýbali ani historky z pľacu, nečakané problémy pri výrobe a humor, ktorého má Vyšehrad vždy na rozdávanie.
„Polčasový program bude už asi pre Laviho málo. Možno raz Július Lavický naskočí do zápasu za nejaký prvoligový tím na päť až desať minút. Futbal vnímame aj ako formu zábavy, nielen cez športové úspechy,” prezradil Jakub Štáfek v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
-
Publicista a prekladateľ Samo Marec napísal knihu Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica. Existujú tri konkrétne cesty – spolupráca opozície s Hlasom, zaujatie voličov Hlasu opozičnými stranami, alebo nová politická strana, ktorá by bola stredoľavá a bodovala by v regiónoch. Akákoľvek stabilná vláda však musí byť bez Igora Matoviča. Voliči Hlasu z roku 2023 sú totiž presne tí, ktorí rozhodujú každé voľby – tekutý stred, v politike sa nevyznajú, chcú iba pokoj. Nie sú to však zlí, proruskí ľudia a ani tvrdí konšpirátori či babky -–Ficovky. Títo ľudia sa teraz od koalície odvracajú a zareagoval na to už aj prezident Peter Pellegrini.
V podcaste so Samom Marcom sa dozviete:
– od 1. minúty – prečo Slovensko nie je čierna diera a nesmerujeme mimo EÚ;
– po 2:50 – že od čias prezidentského víťazstva Zuzany Čaputovej nemáme radikálne inú spoločnosť;
– od 4:30 – že dianie na Slovensku je súčasťou celosvetového trendu;
– po 6:30 – že voliči opúšťajú vládnu koalíciu, lebo volič bežne mení názor;
– od 8:45 – ako vládna koalícia stráca popularitu a dopláca na to Hlas aj SNS;
– po 10:00 – či majú voliči Hlasu nerealistické očakávania, že im nejaký politik zabezpečí istoty, pokoj, mier a spomalenie globálneho vývoja;
– od 16:00 – ako sa dá brániť, keď Robert Fico neférovo manipuluje so strachom;
– po 17:00 – že Robert Fico nič neurobil s bežnými problémami Slovákov;
– o 19:00 – ako voľby v Maďarsku môžu ovplyvniť vývoj na Slovensku;
– od 22:00 – že byť morálnym víťazom je nám nanič a potrebujeme morálne kompromisy;
– po 23:00 – aké sú tri cesty na vládu bez Roberta Fica;
– okolo 24:00 – či by uspela nová ľavicová strana okolo Borisa Zalu a Petra Weissa;
– po 31:00 – prečo nahrávka z chaty Robertovi Ficovi v skutočnosti viac pomohla ako ublížila;
– od 34:00 – že medvede sú symbolom toho, čo nechápeme, no vyvraždiť ich netreba.
-
Keď niečo prehliadajú voliči strany, neznamená to, že to nie je v rozpore so zákonom.
Robert Fico vďaka návratu k moci mohol presadiť zníženie trestov za korupciu či zrušenie špeciálnej prokuratúry. No v demokracii na mnohé procesy ani premiér dosah nemá. A preto niektorým začína „prihárať“. Viac v novej časti Ťažkého týždňa (ktorá je sponzorovaná).
Moderátora oblieka adamshop.sk. Nakúp na tomto linku a získaš 10% zľavu: http://adamshop.sk/tazkytyzden
-
„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril?
Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
„Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa.
Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Semifinále extraligy je na konci a poznáme dvojicu finalistov. Košice mali jednoznačnejší priebeh série, proti Zvolenu vyhrávali už 3:0 na zápasy, a keď sa zdalo, že z toho ešte bude dráma, ukázali svoju silu. Séria Nitry so Žilinou zase priniesla všetko, čo sa od nej čakalo a určite nesklamala. Ako bude vyzerať stret dvoch štýlov vo finále? Aj to tom sa rozprávali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Tibor Melichárek (bývalý hokejista).
-
Pri schvaľovaní liekov na výnimku panuje svojvôľa a neistota – nikdy neviete, či nebudete musieť prosiť o život vo verejnej zbierke. Ak ochoriete v januári, máte šancu, ak v apríli, máte smolu, tvrdí verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Dodáva, že systém predsa nemôže fungovať ako takéto preteky o prežitie. Slovensko má podľa neho systémový problém s policajnou brutalitou na viacerých úrovniach. Myslí si, že novelu zákona o mimovládkach sa podarilo zlepšiť. Ako sú na tom naše väznice a polepšovne?
V podcaste s Róbertom Dobrovodským sa dozviete:
– od 1. minúty – prečo chce napadnúť systém schvaľovania výnimkových liekov na Ústavnom súde SR;
– po 3:30 – že je to o náhode, či máte šancu prežiť ťažkú diagnózu, alebo nie;
– od 5:00 – že síce môžete zmeniť poisťovňu, ak vám neschváli lieky, ale dá sa to len raz do roka a zatiaľ môžete aj zomrieť;
– po 9:00 – že zákon o mimovládkach bol práve po upozornení od ombudsmana viackrát zmiernený;
– od 10:00 – či je napriek tomu stále problémový, alebo nie;
– po 11:00 – že na infožiadosti by nemali odpovedať mimovládky, ale štát;
– od 14:30 – že na Slovensku máme systémový problém s policajným násilím;
– po 17:00 – či by policajt ubil človeka na smrť, ak by mal pritom zapnutú telovú kameru;
– od 18:30 – že policajti berú ľuďom v celách dioptrické okuliare;
– po 24:00 – že policajt vám musí umožniť nahrať si jeho zákrok na mobil;
– okolo 28:00 – aké máme podmienky vo väzniciach;
– od 29:00 – ako sa zmenili podmienky väzby, odkedy v nej pobudli aj politici a nominanti Smeru;
– od 32:00 – ako sa v polepšovniach po desiatich rokoch našli ešte väčšie problémy ako predtým;
– po 33:00 – že väzni mali lepšie podmienky ako deti v polepšovniach, ktoré nespáchali trestný čin;
– od 35:00 – že Slovensko má najlepší infozákon na svete, a ako Ústavný súd SR na návrh ombudsmana zamedzil tomu, aby si ľudia za informácie museli platiť.
-
Vidím tu kaolície Antikrista. Putin, Trump, Orbán a náš birmovaný komunista evanjelium zneužívajú, tvrdí kazateľ Pastirčák (podcast)
„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.
„Boh nie je na strane Putina a jeho zbraní posväcovaných patriarchom Kirillom. Nie je ani v Biblii, ktorou máva Donald Trump. Boh je ukrižovaný na Ukrajine.“ Daniel Pastirčák, kazateľ cirkvi bratskej, bratislavské námestie Slobody, marec 2025.
„Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom. Pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť. A ten, kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou.“ Ten istý Daniel Pastirčák, rovnako marec tohto roku, festival Konvergencie. Citujúc biblického Izaiáša spred tisícročí – ako úvod k odpovedi na nastolený problém toho, čo sa to tu dnes deje.
Znechutený z „utajeného rande, kde premiér Fico flirtuje s Putinom a s drzosťou krčmového povaľača uráža prezidenta napadnutej krajiny“.
V Donaldovi Trumpovi vidí „prefíkaného obchodníka s mierom“, vďaka ktorému sa „zvrátenosť znormalizovala a globalizovala“. A v Zelenskom ako prezidentovi napadnutej krajiny poníženého v priamom prenose.
Sme na začiatku sviatkov s iným Poníženým – „Poníženým až na smrť“. A to v spoločnosti, ktorá síce vychádza z jeho a teda kresťanských koreňov, no žije si už svojim životom.
Aj preto sa na túto dobu pozrieme s autorom týchto jasných slov, v čase keď jasné slová nie sú samozrejmosťou. Aspoň na poschodiach, kde je úrad a moc.
„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.
Koalície Antikrista: Putin, Trump, Orbán, náš birmovaný komunista
Kazateľ Pastirčák hovorí o „špeciálnom type zla“, ktorý sa v novozákonných spisoch označuje Antikristom. „Antikrist je to, keď sa v mene Krista deje niečo, čo v úplnej podstate protirečí tomu, čo Kristus bol, kým je, čo priniesol“, vysvetľuje. „To je typ zla, ktorý nemôže vzniknúť bez Krista. Môže vzniknúť iba ako zneužitie Krista“.
„Dnes vidíme, že Rusko je jeden tip antikristovstva, Trump je iný tip. Oni si aj preto tak rozumejú. A v Orbánovi môžeme vidieť ďalší. Vzniká tu celá koalícia ľudí, ktorí zneužívajú Krista a kresťanstvo“, rozpráva Daniel Pastirčák.
Pri otázke, či tam nepatrí aj premiér Fico, ktorý podľa neho „flirtuje s Putinom“, reaguje výrazom „jasné“.
„Trump je rovnako komický. Keď sa človek pozrie na to, ako žije, kým je, tak je to podobný kresťan ako ten náš birmovaný komunista“, hovorí v narážke na Roberta Fica.
„Myslím si, že takto zneužívať kresťanstvo môžu iba ľudia, ktorí nestoja za ničím. Sila týchto novodobých populistických diktátorov spočíva v ich prázdnote“, hovorí. „Okrem vôle po moci nemajú nič“, dodáva. „Dokážu sa postaviť za čokoľvek, čo im práve vyhovuje, aby získali moc“.
Cirkev by mala biť na poplach
Hovorí, že v takejto situácii by...
-
S doživotnou rentou má okrem prezidenta Petra Pellegriniho problém aj minister športu za Smer Rudolf Huliak. Tému žiada otvoriť aj na koaličnej rade.
Päťtisicová renta, na ktorú by mal v prípade odchodu nárok už aj Maroš Žilinka, sa tak pridáva na zoznam tém, ktoré rozdeľujú koalíciu ako covidová amnestia a obmedzovanie mimovládnych organizácii.
„Koalícia je pravidelne v procese vyjednávania a vždy vzniknú otázky, ktoré treba prediskutovať. Andrej Danko pristúpil, nevidel by som to až na taký veľký konflikt, lebo všetky veci sa dajú vydiskutovať a hlavne by sa mali riešiť za zatvorenými dverami na koaličnej rade a neodkazovať si niečo cez sociálne siete a média," hovorí Róbert Puci.
-
Od polovice apríla 2025 si môžu občania Slovenska stiahnuť občiansky a vodičský preukaz priamo do svojho smartfónu. Štát spustil dvojicu aplikácií eDoklady a eIdentita, ktoré túto dlho očakávanú digitalizáciu umožňujú. Ako celý systém funguje a kde všade ho už využijete?
V novom dieli podcastu SHARE sa o digitálnych dokladoch, ich aktivácii, používaní, bezpečnosti aj budúcnosti rozprávajú redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin.
Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:
TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Ako fungujú appky eDoklady a eIdentita a prečo sú dve?Aktivácia krok za krokom: Čo potrebujete a ako postupovať?Kde všade (ne)použijete digitálny občiansky a vodičský preukaz?Sú digitálne doklady v mobile bezpečné? Riziká a ochrana.Budúcnosť e-dokladov: Ďalšie dokumenty a využitie v EÚ.Téme sa venujeme aj tu:
Občiansky a vodičský preukaz v mobile je realitou. Ako fungujú štátne doklady v mobile (+test)Štát má ďalšiu novú aplikáciu: eIdentita je na prihlasovanie sa do štátnych služieb, ponúka aj iné možnostiPoslanec Hargaš kritizuje mobilné aplikácie pre e-doklady, podľa neho riešenie už existujeKoniec noseniu zbytočných dokladov? EÚ má prelomové riešenie, Slovensko sa neponáhľaPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Transakčná daň je klincom do politického konca Roberta Fica, tvrdí exminister Mihál. Zruší vláda Trináste dôchodky?
Konsolidácia verejných financií Roberta Fica postupne politicky pochováva a napokon jeho vláda bude musieť zrušiť aj Trináste dôchodky v ich aktuálnej podobe, tvrdí exminister práce Jozef Mihál. V rebríčku konsolidačných opatrení však podľa neho dominuje Transakčná daň. Tú treba čo najrýchlejšie zrušiť, hovorí Mihál. Ráno Nahlas o nezmyselných zákutiach Transakčnej dane.
Slovensko čelí už druhému konsolidačnému balíčku vlády Roberta Fica štvrtého. Ten pritom v mene ozdravenia verejných financií prelomil i viacero svojich politických tabu - ako je napríklad zvýšenie sadzby DPH. Uťahovanie opaskov rozhodne nepatrí medzi obľúbené politické kratochvíle pretože logicky nevyvoláva žiadne nadšenie občanov.
Zvýšené dane, nárast cien potravín, zvyšujúce sa poplatky, ale aj krátenie podpory rodín a detí. Ak by sa však konala hitparáda v nebľúbenosti konsolidačných opatrení, prvé miesto by nepochybne vyhrala Transakčná daň. To, že sa ňou podieľame na vládnej konsolidácií, ale zároveň ňou prispievame i na trináste dôchodky či zvýšené platy ministrov a poslancov, totiž podnikatelia - cinkaním esemesiek od banky, vnímajú prakticky deň čo deň. Deň čo deň si tak kladú otázky o jej férovosti, zmysluplnosti, ale i o kompetentnosti tejto vládnej garnitúry a jej politickej budúcnosti. Transakčná daň je jedným z veľkých klincov do politickej rakvy vládneho SMERu, myslí si exminister práce, sociálnych vecí a rodiny ako i expert na dane a odvody Jozef Mihál
Prečo je táto daň tak veľmi škodlivá a kde sú jej najväčšie úskalia? Má zmysel iniciatíva predsedu SNS na jej čiastočné okresanie alebo ju treba celú jednoducho zrušiť? Ak bude zrušená, kde bude vláda hľadať chýbajúce stámilióny? No a majú v tejto dobe s extrémne zlými verejnými financiami štátu ešte nejakú budúcnosť Trináste dôchodky alebo ich "voľky nevoľky" napokon stopne sám Robert Fico?
Ráno Nahlas, o transakčnej dani, konsolidácií, ale aj o dôchodkovom systéme. S Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Umelá inteligencia nie je len technologický trend, ale fundamentálna zmena porovnateľná s nástupom internetu. Ako ovplyvní naše životy, aké príležitosti a riziká prináša a prečo je dôležité sa na túto novú éru pripraviť? Vypočujte si záznam diskusie a krstu novej knihy redaktorov Živé.sk o AI priamo z bratislavského Martinusu.
V novom dieli podcastu SHARE diskutujú autori knihy Filip Hanker, Ján Trangel a Maroš Žofčin. Diskusiu moderovala redaktorka Živé.sk Lucia Kobzová.
Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:
TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Prečo je AI viac než len buzzword a ako mení spoločnosť?Kľúčové príležitosti AI: Veda, medicína, personalizácia, efektivita.Najväčšie riziká: Deepfakes, dopad na prácu, etické dilemy.Príprava na budúcnosť: Prečo je dôležité adaptovať sa a učiť sa AI nástroje?Ako sa hľadalo 16 z najväčších slovenských expertov na AI.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Oveľa väčšia dráma ako na špici súťaže sa odohráva na opačnom konci, kde o udržanie urputne bojuje MFK Ružomberok a Dukla Banská Bystrica. Práve v drese oboch tímov hral aj hosť 34. epizódy Kam si to kopol? Martin Jakubko.
V poradí 5. nadstavbové kolo Niké ligy ponúklo 5 stretnutí, keďže zápas medzi MŠK Žilina - FC Košice bol odložený pre črevnú virózu v mužstve spod Dubňa. Vo zvyšných stretnutiach sa fanúšikovia dočkali poväčšine deľby bodov, keďže jediné víťazstvo sa podarilo vybojovať iba futbalistom Spartaka Trnava.
Uplynulý víkend priniesol viacero veľmi zaujímavých okamihov, o ktorých sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 34. epizóde podcastu Kam si to kopol? s niekdajším skvelým zakončovateľom a slovenským reprezentantom Martinom Jakubkom.
-
„Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý nastavuje niečo takéto. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Laura Dittel z Karpatskej nadácie, ktorá aktuálne vystupuje aj za Platformu za demokraciu. Reaguje na koaličný zámer so zákonom o neziskových organizáciách.
Posilniť dôveru v neziskový sektor verzus jeho stigmatizácia a šikana. Už v horizonte hodín sa má v parlamente rozhodovať o budúcnosti mimovládneho sektora u nás. Koaličná väčšina deklaruje, že dôveru mu má zabezpečiť kontrola jeho finančných tokov a rovnako kontrola toho, s kým sa stretáva. Mimovládky reagujú, že nejde o zabezpečenie dôvery, ale o „frontálny útok na slobodnú občiansku spoločnosť“ a snahu odradiť mimovládny sektor od verejného angažovania. Cestou majú byť nejasné formulácie o lobingu len pre niektorých, či zahltenie novými povinnosťami.
Ako by nová úprava zasiahla napríklad takú Karpatskú nadáciu a teda mimovládnu organizáciu, ktorá sa na východe Slovenska snaží o skvalitňovanie života v miestnych komunitách, či ukazuje šance rómskym ženám alebo vedie deti a študentov k naplneniu svojich vysnívaných vynálezov? Pozrieme sa na to s Laurou Dittel z Karpatskej nadácie.
„Vidíme veľké riziko, že ustane občianska aktivita. Že sa výrazne zníži počet občianskych iniciatív, ktoré pomáhajú najzraniteľnejším. Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý takéto niečo nastavuje. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Dittel, ktorá je aj v Platforme za demokraciu.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
- Laat meer zien
