Afleveringen
-
Poslancov opozície vo štvrtok podvečer rozhnevalo znovuotvorenie druhého čítania k poslaneckému návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. Koalícia podľa nich porušuje nielen legislatívny proces, ale ohýba aj rokovací poriadok.
Poslanci sa v parlamente dostali do ostrého konfliktu. Stalo sa tak po tom, čo poslanec za SNS Karol Farkašovský priniesol návrh zákona o audiovizuálnom fonde. Opozícia namieta, že koalícia pošliapava legislatínvy proces a ohýba rokovací poriadok. Cieľom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, je zvýšiť počet členov dozornej komisie z pôvodných troch na päť členov. Má sa tak posilniť kontrolná právomoc štátu vo fonde.
Ministerstvo kultúry, ktoré riadi nominantka SNS Martina Šimkovičová pritom do rozpočtu fondu prispieva len 15 %, Zvyšok pochádza od súkromných televízií, filmových distrubútorov a ďalších súkromných subjektov, ktoré sa podieľajú na tvorbe a šírení audiovizuálneho obsahu.
Opozícica sa obáva politického ovládnutia, čo poslanec za SNS Roman Michelko odmieta, zároveň však pre Aktuality pripustil, že legislatívnyy proces nebol štandardný.
Moderovala Natália Jabůrková.
-
V reakcii na zistenie Aktualít, že štátny Tipos podporuje s Bödörovcami prepojených zápasníkov, predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci hovorí, že koalícia financuje svojich kamarátov z kampane. Okolo zrušenia RTVS je chaos a opozícia zvažuje, že sa pre lex atentát obráti na Ústavný súd SR. Ako ďaleko sú v rokovaniach s Ivanom Korčokom?
V podcaste s Martinom Dubécim sa dozviete:
– od 1. minúty – že Smer sa na českú políciu iba vyhovára;
– po 4:00 – ako Peter Pellegrini uprednostnil stranícke záujmy Hlasu pred národnoštátnymi záujmami Slovenska;
– od 5:00 – že aj generálny prokurátor a ďalšie významné inštitúcie kritizovali chyby v lex atentát;
– od 7:00 – ako visí otáznik nad protestami proti developerom a protiprotestami;
– po 8:00 – či opozícia napadne lex atentát na Ústavnom súde SR;
– okolo 9:00 – že lex atentát je doživotný darček pre Roberta Fica;
– po 10:00 – čo hovorí na to, že štátny Tipos sponzoruje Bödörovho blízkeho človeka a nepriamo aj Attilu Végha;
– okolo 10:30 – že v koalícii si myslia, že čo si nekúpia, to nemajú a preto dávajú svojim;
– po 12:00 – že PS je proti tomu, aby sa zastavovala podpora tradičnej kultúre a že štát si nemá kupovať podporu;
– od 13:40 – že PS chce byť plnoformátová strana, nie stredová pravica;
– po 14:50 – ako sa vyvíja rokovanie PS s Ivanom Korčokom;
– od 16:00 – či sú etnické strany mŕtve a ako chce PS osloviť maďarského voliča;
– po 17:40 – že už teraz sa hľadajú kandidáti do regionálnych volieb za PS;
– od 19:30 – aký chaos panuje okolo zániku RTVS a či túto inštitúciu zachráni Ústavný súd SR;
– po 25:00 – či neuvažovali, že by bola RTVS chránená ústavným zákonom;
– od 26:00 – že mladí ľudia z Košíc žijú v Prahe, lebo neveria v Slovensko;
– od 28:00 – že Slováci zo zahraničia sa nebudú vracať, kým budeme viktimizovať LGBTI+ komunitu;
– po 31:00 – či budú do zahraničia odchádzať aj ľudia z kultúry a či má PS vôbec nejaký plán ako to zvrátiť.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Ja sa najviac desím ani nie tak tej tuposti, ktorú dnes vidíme všade okolo seba, ale ja sa oveľa viac bojím apatie a rezignácie ľudí, hovorí Wanda Adamík Hrycová, ktorá produkovala nový film Vlny o boji za slobodu slova v komunistickom Československu. Táto neonormalizácia tu podľa nej môže byť nadlho.
„Začínam mať pocit, že veľa ľudí je už unavených a apatických. Nechce sa im počúvať negatívne správy, nechcú sa konfrontovať s touto realitou a tak sa radšej zavrú doma – či vo svojich záhradách, kde si budú vo svojich bublinách ľudí s rovnakými nározmi hovoriť svoje, ale na verejnosti budú radšej mlčať,“ hovorí filmová producentka Wanda Adamík Hrycová.
Tá stojí aj za novým česko-slovenským filmom Vlny, ktorý príde do našich kín už toto leto. Vlny sú silným akčným príbehom o boji za slobodu slova v konfrontácií so štátnou mocou v Československom rozhlase počas obdobia komunistickej totality. No a práve týmto odkazom o dôležitosti slobodných médií pre slobodnú spoločnosť ako i o boji so snahou totalitnej moci slobodné, zodpovedné a kritické informácie cenzurovať a umlčiavať ich nositeľov, film Vlny presahuje historické obdobie, v ktorom sa odohráva a nastavuje aktuálnej moci nemilosrdné zrkadlo v jej ambíciách ovládnuť tak verejnoprávne média, ako i fondy na podporu umenia či filmovej tvorby – lebo práve o tom sa rozhoduje práve v týchto dňoch a hodinách. A opäť si štát – tak ako za husákovskej Normalizácie, robí monopol na pravdu i jej všemožné interpretácie. Reč však bude aj o tom, prečo - na rozdiel od Česka, produkujeme tak málo filmov o našej vlastnej minulosti plných nielen hrdinstva a cti, ale aj zrady, kolaborácie s mocou a šedivého alibizmu a čim si vysvetľuje, že sa ako spoločenstvo tak neradi pozeráme do zrkadla našej vlastnej minulosti a toho, akými sme boli a z čoho pramení to, kým dnes ako spoločnosť sme.
„Mám pocit, že sme asi niečo zanedbali a že sme v minulosti rozprávali veľmi málo takýchto príbehov (z našej minulosti) a možno ľudia, ktorí rozhodovali o tom, ktoré filmy budú vyrobené a ktoré budú podporené, si málo uvedomovali, to akú dôležitú funkciu takéto filmy hrajú. No a myslím si, že momentálne nastala doba, kedy na niekoľko rokov možeme zabudnúť na to, že takéto filmy budú vznikať pretože celá iniciatíva, ktorá sa momentálne pečie na ministerstve kultúry smeruje k ovládnutiu Audiovizuálneho fondu. Ten ich cieľ je jednoznačný a tým je práve to, aby už nevznikali filmy ako Únos, Sviňa alebo aby nevznikol seriál o Jánovi Kuciakovi. Presne tam smerujeme,“ vysvetľuje producentka Adamík Hrycová.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike, reaguje český novinár Jindřich Šídlo na včerajšiu návštevu prezidenta Českej republiky. Tu správedzali slová predstaviteľov Smeru, ktorí v tom istom čase z Bratislavy kritizovali českú políciu a premiéra Fialu.
Prezident Peter Pellegrini včera absolvoval svoju prvú zahraničnú cestu do Českej republiky. Kým v Prahe išlo o konštruktívny dialóg, z Bratislavy bol vyslaný iný signál. Predstavitelia Smeru, ako Tibor Gašpar, kritizovali českú políciu, pretože sa odmietla zaoberať agresívnym vyjadrením českého občana o slovenskom premiérovi. Poslanec kritizoval aj českého premiéra Petra Fialu o tom, že úvahy o obnove medzivládnych rokovaní by boli teraz predčasné.
Aký dojem zanechala návšteva nového prezidenta, a to aj v kontexte vyjadrení, ktoré v rovnaký deň prichádzali od poslancov Smeru a samotného úradu vlády? V podcaste odpovedá český komentátor Jindřich Šídlo. „Ja som na to pozeral s otvorenými ústami," hovorí v podcaste. Dodáva, že keby tlačová beseda poslancov Smeru prišla v iný deň v Česku by ju tak neregistrovali, ako v deň návštevy prezidenta Pellegriniho.
„Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike," dodáva komentátor.
Témou rozhovoru je aj vývoj udalostí na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica. Podľa Šídla je to najväčšia slovenská spoločenská kríza.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Vypočujte si podcast Bárdy & Káčer naživo z Prahy so špeciálnymi hosťami predsedom Kolegia Paměti národa Janom Dobrovským a komentátorom Seznam Zpráv Jindřichom Šídlom.
Slovensko si prechádza výmenou v prezidentskom paláci a očakávania sú neveľké. Peter Pellegrini môže jedine prekvapiť, no už na prvej zahraničnej ceste hral rolu straníckeho prezidenta.
Ako vidia smerovanie Slovenska naši starší bratia, čo si myslia o našej politike a v čom sme si s Českom stále podobní sa porozprávali dve podcastové duá – Bárdy & Káčer a Dobrovský a Šídlo.
Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.
-
Politici na Pohodu nechodia, okrem výnimiek. Dal by organizátor festivalu Michal Kaščák výnimku aj prezidentovi Petrovi Pellegrinimu? V rozhovore nám prezrádza, prečo slovenská spoločnosť prežije politické ovládnutie RTVS, hodnotí výkon ministerstva kultúry a inšpiruje návodom, ako vysvetliť voličovi Smeru pomoc Ukrajine.
V podcaste s Michalom Kaščákom sa dozviete:
– od 1. minúty – či je Pohoda politický alebo spoločenský festival;
– od 2:00 – prečo na ňu politici nie sú pozvaní a kto mal výnimku;
– po 4:00 – či by na Pohode privítal aj prezidenta Petra Pellegriniho;
– po 6:40 – čo mu najviac prekáža na slovenskej politike a prečo by do nej nikdy nevstúpil;
– od 7:40 – že sa správame hulvátsky voči spojencom;
– po 9:00 – či sa dá zmierovať sa s niekým, kto útočí na liberálov, mimovládky či novinárov;
– po 10:00 – že nemôžeme tolerovať netolerantných, ako napríklad neonacistov a určitá miera polarizácie je normálna;
– od 12:00 – že aj Cyril a Metod boli migranti;
– po 13:00 – čo si myslí o zmene RTVS na politizovanú STVR;
– od 15:00 – že ovládnutie verejnoprávnych médií zvládneme, lebo ľudia chcú reálne informácie;
– po 16:30 – že RádioFM a Devín urobili veľa pre slovenskú hudbu a kultúru;
– od 17:30 – ako ministerka kultúry Šimkovičová koná z pozície sily;
– po 19:00 – že aj festival Pohoda má peniaze z Fondu na podporu umenia, ktorý chce ovládnuť SNS;
– po 20:50 – že pre nekompetentnosť vedenia ministerstva kultúry vznikne medzi umelcami protitlak;
– od 22:00 – čo ho najviac prekvapilo pri návštevách Ukrajiny;
– po 22:30 – že ukrajinčina sa podobá na slovenčinu;
– od 25:00 – že vybuchnutých panelákov ako ten v Prešove, sú na Ukrajine desaťtisíce;
– po 28:20 – že ak vás bude niekto mlátiť, ťažko vám bude sused vysvetľovať, že máte pochopiť agresora;
– od 29:20 – čo nesedí na argumentoch o tom, že treba za každú cenu mier a zastavenie zabíjania;
– po 30:00 – akí budú headlineri tohtoročnej Pohody;
– od 32:00 – ako môže mať úspešný a vypredaný festival finančné problémy a prečo sa nedá kúpiť lístok na jeden deň.
-
Blackout či cenzúra pre osemdesiatku západných médií z rozhodnutia Kremľa ako odpoveď na sankcie Bruselu voči dezinformačným webom Moskvy. Únia k tomu siaha Moskve aj na možnosť ziskov z plynu.
Po Putinovi zatykače Medzinárodného trestného tribunálu už aj na exministra Šojgua a náčelníka Gerasimova.
A podľa súdneho dvora v Štrasburgu Moskvou porušované ľudské práva po anexii Krymu.
To všetko v kontexte oživenej vojnovej diplomacie Vladimíra Putina, ktorý po Severnej Kórei navštívil aj Vietnam.
Napadnutá Ukrajina zas volá po vojenskej pomoci Aliancie, na čo sa z Moskvy ozývajú výrazy o „riziku eskalácie“. A Nato sa už pripravuje na prepriahanie. Jensa Stoltenberga nahradí Mark Rutte, o čom už padla definitívna dohoda aliančnej 32ojky. Spojené štáty naviac čaká výmena na poste prezidenta, pričom tieň Donalda Trumpa je pre krajinu stále silnejší.
Aké je pred nami leto a následná jeseň z pohľadu globálnej bezpečnosti? Téma pre Mateja Kandríka z Adapt Intitute.
Na otázku o prípadnom potenciáli eskalácie, ktorou hrozí ruská strana, obranná analytik Kandrík reaguje výrazom „nie príliš reálny“. Hovorí dokonca o „eskalačnom evergreene“, teda o opakujúcich sa výstrahách eskaláciou.
„Kedykoľvek sa situácia nevyvíjala v ich prospech, Rusko začína hrať kartu eskalácie“, ilustruje Kandrík. Hovorí o psychologickej finte, ktorou sa Putin a jeho mašinéria snažia odstrašiť od podpory Ukrajiny. „Mali by sme sa už konečne poučiť a znefunkčniť eskalačnú kartu, lebo je to len psychologická hra“, uzatvára Kandrík.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur od Úradu na ochranu oznamovateľov za postup v prípade policajtov známych aj ako čurillovcov. Totiž obvinení vyšetrovali mali status chránených oznamovateľov, no Matúš Šutaj Eštok ich bez diskusie s úradom postavil mimo služby. Ide o takmer o najvyššiu možnú pokutu, hovorí v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská a približuje pozadie prípadu.
Vysvetľuje, že nielen títo policajti, ale každý občan, ktorý oznamuje protispoločenskú činnosť v úrade, inštitúcii či firme má možnosť požiadať o ochranu. „Robí sa to preto, aby motivovali ľudí, aby nahlasovali podvody, korupciu vo svojich zamestnaniach a nebáli sa, že dostanú vyhadzov. Napríklad, ak majú obavy, že keď budú vypovedať o nejakom podvode, tak zo strany zamestnávateľa príde pomstva, odveta," vysvetľuje v podcaste novinárka.
Dopĺňa, prečo v prípade Jána Čurillu a ďalších policajtov koná Úrad na ochranu oznamovateľov. „Napriek tomu, že čurillovci mali statu chránených oznamovateľov, tak Matúš Šutaj Eštok túto skutočnosť odignoroval, bez súhlasu úradu ich postavil mimo službu."
Nie je to len o známych vyšetrovateľoch či ministrovi. Laura Kellö Kalinská v podcaste hovori aj o tom, aký signál prípad vysiela samotnej verejnosti. „Ak nebudú predstavitelia štátu plniť zákon a konať v súlade s ním, tak neviem, aký príklad dávajú občanom a zamestnávateľom. Predstavme si, že nejaký zamestnávateľ vidí, že si minister vnútra nemusí pýtať súhlas a myslí si, že je to tak správne, tak bude konať tiež rovnako. Pretože si povie, keď môže minister, tak môžem aj ja. Takto to fungovať nemá," konštatuje.
Dodáva, že ak sme sa celospoločensky, vrátane politikov, zhodli na tom, že chceme podporovať transparentnejšie Slovensko, znižovať korupciu a povzbudzovať oznamovateľov, aby sa nebáli, tak musia ísť príkladom inštitúcie.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:
Aká je prognóza počasia na leto 2024 podľa odborníkov?Automaty na vratné zálohované fľaše hnevajú mnohých zákazníkovOchranár Jozef Martinský opísal pokojné stretnutie s medvedicouPri kosení pozor na mláďatá, upozorňujú ochranáriV blízkosti biokoridoru na Považí auto zrazilo vlčicu
-
V Európskej únii lacné volania a dátovanie veľmi riešiť netreba a výhodná je naďalej aj Veľká Británia. Ak idete ďalej, máte niekoľko tradičných možností, no aj jednu nečakanú ponuku od Slovak Telekomu.
O tom, ako volať a dátovať lacno a bezpečne takmer kdekoľvek na svete sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Aké obmedzenia sa vzťahujú na volajúcich z Veľkej Británie.S akou nečakanou ponukou práve prišiel Slovak Telekom.Prečo je doslova revolučná a čo ho k nej viedlo.Kedy sa oplatí siahnuť po lokálnej SIM karte.Ako výhodné sú ponuky medzinárodných predajcov eSIM kariet.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:
Telekom veľmi výrazne zníži cenu dát v zahraničí. Až v 115 krajinách, má tri nové balíčkyZisťovali sme, či operátori vylepšia roamingové balíčky. Nevylučujú prekvapivú spoluprácuRevolut začína predávať eSIM karty. Na úvod ponúka malý dátový balíček zadarmoIdete do sveta? Takto ostanete online za rozumnú cenu a efektívnePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Koniec kultu o neomylnom učiteľovi, ktorý má vždy pravdu. Menej uniformity a tlaku na výkon, viac inklúzie, rešpektu k diverzite, ale i k právu na názor žiakov. To sú postrehy úspešných a talentovaných študentov Emy Križanovej a Richarda Vaška, ktoré by podľa nich pomohli nášmu školstvu. A prečo je kritické myslenie dnes tak dôležité?
"Naše školstvo je nastavené tak, že 30 detí sedí v laviciach, učiteľ hovorí a oni píšu. To je v podstate definícia nekritického prijímania informácií. Ten výkonovo orientovaný prístup je zásadný problém. Ja by som radšej videl budovanie takej kultúry, kde je v poriadku robiť aj chyby a dokonca si priznávať, že všetci občas chyby robíme. Hovorí Richard Vaško. "Kľúč je dať deťom možnosť o veciach, ktoré sa učia, myslieť a dať im podnety na diskusiu, nielen si ich namemorovať a hneď to zabudnúť. Študenti sa často vyslovene boja vyjadriť svoj názor lebo je to vykresľované tak, že učiteľ je ten, ktorý všetko vie, musí mať pravdu a čo povie učiteľ, tak to platí, dopĺňa ho Ema Križanová. I toto je naša mladá generácia. Talentovaná, angažovaná, plná nadšenia, ideálov i nádejí.
Ema Križanová, momentálne dokončuje prvý ročník vysokoškolského štúdia na Sciences Po v Paríži. Richard Vaško zasa mieri na Univerzitu v Cambridgi kde sa plánuje venovať vzdelávacím politikám. Oboch spája aj ich dlhoročné a veľmi úspešné pôsobenie v Slovenskej debatnej asociácií, kde dnes pôsobia ako metodici a tvorcovia programu Olympiády kritického myslenia.
Čo týchto mladých ľudí motivuje k ich nadštandardným výkonom, prečo odchádzajú študovať do zahraničia a plánujú sa sem ešte vôbec vrátiť? O čom je Slovenská debatná asociácia no a ako práve oni vnímajú naše školstvo a jeho slabiny?
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský
-
Slovenský futbalista Lukáš Haraslín má za sebou jednu z najlepších sezón v kariére, vďaka čomu prišiel na EURO 2024 v skvelej forme. Sieť našich súperov zatiaľ síce nerozvlnil, ale v predchádzajúcom zápase s Ukrajinou si pripísal na konto asistenciu.
V najnovšej epizóde relácie Striedame! sa s ním naša turnajová dvojica moderátorov Jaso a Lonti porozprávala priamo v Nemecku o všetko možnom i nemožnom.
Neobišli naše zápasy proti Belgicku i Ukrajine a nechýbali ani otázky smerom k stredajšiemu rozhodujúcemu duelu s Rumunskom.
A 28-ročný ofenzívny hráč sa nevyhol ani otázkam o budúcnosti v pražskej Sparte, s ktorou prednedávnom predĺžil zmluvu.
-
Hrozí nám drahší plyn? Európske sankcie voči Rusku sa prvýkrát dotkli práve tejto komodity. Obsahuje ich 14. balík sankcií. Plynom tak na Moskvu Brusel tlačí po uhlí a rope. Môžu takto európske krajiny účinne zatlačiť na Putinov energetický koktejl, ktorým kŕmi vojnu? A nezaplatíme to vyššími faktúrami za plyn? Téma pre Radovana Potočára, analytika energie-portálu.
„Hlavný dosah pre nás vidím cez dianie na trhoch“, tvrdí Potočár. „Nové kolo sankcií, resp. 14. balík sankcií, ktorý prvýkrát obsahuje aj opatrenia namierené voči plynu, môže byť udalosťou, ktorá potlačí ceny plynu hore“, dopĺňa.
Dodáva však, že tam nie je priamy vplyv na bezpečnosť dodávok. „Na to, ako sa plyn prepravuje na Slovensko. Aspoň zatiaľ tam nevidím nejaké priame riziká, ktoré by ohrozili dodávky plynu na Slovensko“, uvádza.
Riziká však vidí v inom. „Napríklad v tom, že ku koncu tohto roka má vypršať kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou o preprave plynu, čo znamená, že potrubný plyn, ktorý k nám prúdi z Ruska, sa úplne zastaví a to môže byť problémom do budúcich rokov, pokiaľ nebudeme mať dostatočne diverzifikované možnosti“, tvrdí Radovan Potočár.
V podcaste sa dozviete, ako na naše ceny plynu vplýva štátny regulátor a rovnako vláda. Kto bude v závere tým, čo ich určí?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ešte v roku 2023 Ministerstvo životného prostredia rokovalo o zonácii Národného parku Poloniny. Na zámer zmenšovať rozlohu upozornili ochranári, nesúhlasí ani kraj.
Poloniny sú pritom nielen národným parkom, ale aj územím medzinárodného významu. Patria medzi držiteľov Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia a zároveň sú súčasťou národného parku aj Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát, ktoré sú zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
V národnom parku sa nachádzajú vzácne horské lúky nad hranicou lesa, takzvané poloniny, po ktorých park nesie meno. Prírodné bohatstvo je tiež dotvárané tradičnou rusínskou kultúrou a folklórom.
Zuzana Burdová, manažérka pre prírodný turizmus z Centra podpory prírodného turizmu a rozvoja destinácie Poloniny, nám v podcaste Ekocaste povedala viac o tom, prečo je v NP Poloniny dôležitá zonácia aj o aktivitách, ktoré tu môžu turisti zažiť.
Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?
Ochranári nedávno upozornili na zámer zmenšiť rozlohu Národného parku Poloniny. Ako danú situáciu vnímate?Vytvárate množstvo aktivít, aby ste Poloniny predstavili milovníkom prírody. Organizujete zážitkové a vzdelávacie exkurzie, výlety a túry do Karpatského pralesa. Ako dlho ste tieto aktivity pripravovali? Ako ste formovali program jednotlivých exkurzií? Národný park Poloniny bol bez Horskej záchrannej služby, potom pár rokov fungovala a pred rokom ju opäť zrušili. Prečo k tomu vôbec došlo?
-
„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu“ – veta, ktorá má presne sedemdesiat rokov a jeden deň.
Zaznela pred súdom z úst väzňa komunistického režimu Silvestra Krčméryho. 24. júna 1954. Len pár minút predtým, ako si vypočul rozsudok štrnásťročného väzenia za „velezradu“. A vinou mu bolo len vlastné presvedčenie a vernosť postojom, ktoré z neho vyplývali. Čiže osobná integrita.
Už štvrtý rok je tento deň aj Pamätným dňom obetí komunistického režimu. A tento rok si pripomíname aj storočnicu narodenia Silvestra Krčméryho, ktorý v našich končinách pripravoval cesty slobode a upozorňoval na nešváry mocných.
Jeho dnes už povestná obhajoba spred sedemdesiatich rokov obsahuje aj tieto slová: „Kto má v rukách moc, ten si často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať! Ale pravda dosiaľ vždy vstala zmŕtvych!“
Na Silvestra Krčméryho ako na svedomie spoločnosti a mocných sa pozrieme s Františkom Mikloškom, ktorý bol v najužšom kruhu jeho spolupracovníkov.
„Silvo bol človek vnútornej premeny človeka“, spomína František Mikloško. „Keď som za ním zašiel, vždy sa ma ako prvé pýtal, aký je tvoj duchovný život“, vyvetľuje.
„Silvo odmietal nacionalizmus“, hovorí František Mikloško. To bolo podľa neho aj za jeho rozchodom s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom, ktorý sa nechal opantať Vladimírom Mečiarom. „Rovnako odmietal autoritatívny režim“, dopĺňa. Aktuálny poslanec parlamentu to hovorí v kontexte vládnych krokov rušenia RTVS či rýchleho prijímania tzv. „lex atentát“, či skoršej úpravy trestných kódexov a zrušenia špeciálnej prokuratúry. Ide pritom všetko o kroky, ktorými sa podľa Mikloška táto vládna zostaval prioritne „stará o seba“.
„Slovenská televízia a rozhlas sa vlasnet stane majetkom jednej strany“, upozorňuje poslanec Mikloško. „Bude ju mať v rukách SNS, z radou ktorej jeden hovorí, že tu nebola pandémia, iný zas, že zem je plochá. Tak toto má byť jadro slovenskej kultúry a šírenia osvety? Veď my sme sa dostali na hranicu úplnej absurdity“, konštatuje František Mikloško.
„Som presvedčený, že oni (vládna koalícia) – po všetkých tých čistkách a zahladzovaní stôp prídu s tým, že poďme sa zjednotiť. (…) To je faloš autoritatívnych režimov“, hovorí poslanec. Prirovná to k situácii, keď ruský prezident Brežnev po vpáde jeho vojsk do Afganistanu vyhlásil celosvetový mierový program!
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Naša krajina prejde cez dosť turbulentné obdobie. Na to, aby politickí plochozemci prestali ovplyvňovať politiku a náš život bude potrebné veľa energie, úsilia a sústredenej práce demokratických aliancií, teda nielen demokratických politikov, ale aj médií, vedcov, intelektuálov ako i celej občianskej spoločnosti. Nemám však pochybnosti, že Slovensko prežije ako demokratický štát, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov.
Lex atentát a zrušená rtvs pripravená na ovládnutie vládnou mocou. Takto končí aktuálna politická sezóna, rámcoval ju najmä atentát na premiéra, no pokus o zmier sa zatiaľ nevydaril. Už na jeseň pritom ústami šéfa SNS vládna moc avizuje ďalší legislatívny víchor, ktorý by mal ešte viac upratať prakticky všetkých kritikov moci – médiá, mimovládky a dokonca i samotný parlament a jeho pravidlá fungovania. Toľko skloňovaný zmier, po ktorom volali politici po šokujúcom atentáte na premiéra sa tak nielenže nekonal, ale zrejme sa tak rýchlo ani konať nebude.
Kam teda smeruje naša politická scéna po atentáte na premiéra? Prečo sa zmieru nedarí a nestane sa toto magické slovo iba zásterkou na ďalšie utužovanie vládnej moci? No a kam kormidluje našu spoločnosť vládny splnomocnenec s jeho čoraz šokujúcejšími krokmi a výrokmi a čo hovorí o vláde jej neochota dať mu konečne stopku hovoriť v mene Slovenska?
„To, čo táto vládna koalícia v mnohých témach robí je to, že svojou rétorikou zasahujú rôzne segmenty spoločnosti a to tak aby svojou rétorikou nikoho nevylučovali, čiže nevyhraňovať sa voči protirečeniam, ktoré môžu nastať (a aj nastávajú) i vo vláde. V princípe sa v tom ale nechcú príliš vŕtať a nechať nech si každý hovorí ku svojmu elektorátu. Fráza, účel svätí prostriedky, je v tomto asi veľmi trefná,“ takto to hodnotí politológ Samuel Spáč.
Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes s politológmi Grigorijom Mesežnikovom a Samuelom Spáčom. Pekný deň a pokoj v duši želá Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
-
Ako sa menia jazdné podmienky pri letnej búrke a prívalovom daždi? Ako sa vyhnúť aquaplaningu a je bezpečné sa so svojím autom brodiť cez zaplavené územie? Nielen tieto informácie sa dozviete v špeciálnej časti auto-moto podcastu portálu Autobazar.EU so znalcom cestnej dopravy Milanom Holécim a Ďurom Sabom. Autobazár EU - o jazdenkách vieme všetko.
-
Pomáhanie je morálnou povinnosťou úspešných ľudí, hovorí podnikateľ, prezident a filantrop Andrej Kiska. Po úspechu v biznise sa venoval charite a pokračoval v tom aj počas úradovania v prezidentskom paláci. Aj za jeho novou módnou značkou je viac ako len originálne oblečenie. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.
Pred 18 rokmi Andrej Kiska s priateľom zakladali systém finančnej pomoci Dobrý anjel, ktorý sa stal najúspešnejšou charitou na Slovensku. Doteraz prerozdelil vyše 75 miliónov eur, a pomohol tak tisíckam rodín, ktoré choroba dostala do finančnej núdze. Andrej Kiska venoval na štart Dobrého anjela milión eur. Tento príbeh exportoval aj do Česka, kde sa projektu darí ešte lepšie ako u nás.
Dôvodom pre vstup úspešného podnikateľa do politiky bola práve snaha pomáhať. Andrej Kiska hovorí, že za všetkým boli problémy v zdravotníctve, ktoré videl pri svojich návštevách na oddeleniach detskej onkológie. Preto sa rozhodol veci meniť zhora. „V minulosti som tvrdil, že nikdy nebudem politikom. To, čo som videl a zažil, ma prinútilo zmeniť názor,“ vysvetľuje.
V podcaste sa dozviete:
· prečo stroskotal jeho projekt detskej nemocnice,
· čo ho naučila značka Romade o ľuďoch na Slovensku,
· prečo dbá na dôveru a transparentnosť,
· koľko peňazí doteraz venoval na pomoc iným,
· čo hovorí jeho obľúbené dánske príslovie.
Kto je Andrej Kiska
Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu STU v Bratislave. Je zakladateľom splátkových firiem Triangel a Quatro. V roku 2005 predal svoj podiel v oboch spoločnostiach, o rok neskôr s priateľom Igorom Brossmannom založil neziskovú organizáciu Dobrý Anjel. V roku 2011 dostal Krištáľové krídlo za filantropiu. Medzi rokmi 2014 až 2019 bol prezidentom SR. Otec piatich detí sa po politickej kariére vrátil k filantropii.
Impact Talks
V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.
Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis,, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.
Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.
-
Vo voľbách si volíme ľudí, ktorí sú kompetentní len veľmi náhodne pretože my vo voľbách nevyberáme tých, ktorí sú najschopnejší viesť krajinu, ale tých, ktorí sú najschopnejší v prezentácií toho, že by vedeli viesť krajinu. Práve tento rozpor dlhodobo vedie k tomu, že nám budú vládnuť oveľa viac ľudia, ktorí budú úspešní vo volebných kampaniach, no nie nutne kompetentní spravovať krajinu, a keď tam i budú, bude to skôr vec náhody než systému, hovorí matematik Richard Kollár.
Samozrejme je dobré sa snažiť o zmeny čo najskôr. Keď teda má niekto záujem o zmenu spoločnosti, lebo je presvedčený, že nejde dobrým smerom, tak je veľmi dobré angažovať sa a snažiť sa o zmeny už v tom najbližšom politickom cykle. Na druhej strane, práve tie robustnosti systémov a jeho stabilita, ktorú v ňom vidím, hovorí, že v princípe by sme mali byť pripravený na omnoho dlhšie časové úseky a omnoho pomalšie striedanie politických názorov.
Ak nepríde k silným externým vplyvom, ja neočakávam, že by na Slovensku nastali nejaké zásadné posuny a teda - moje očakávania sú také, že môžeme čeliť nie rokom, ale možno i desaťročiam zotrvačnosti v politickom systéme. Nejde len o vytváranie nejakého vlastného priestoru, ale skutočne aj mentálna príprava na to, že veci nemusia ísť až tak dobre, ako by mohli. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme boli psychicky pripravení aj na pomerne zlé možnosti, hovorí v Ráne Nahlas matematik, človek vedy a rozumu Richard Kollár.
Žijeme dobu dátovú, ešte nikdy v dejinách sme nemali toľko informácií a tvrdých dát o všetkých možných dôležitých faktoroch pri kompetentnom a vecnom rozhodovaní, ako ich máme k dispozícií práve dnes. Napriek tomu udalosti ostatných rokov, či už riešenie pandémie covidu alebo vytváranie dlhodobých politik, v ktorých nedokážeme za desaťročia dokončiť jednu diaľnicu či postaviť koncovú nemocnicu v hlavnom meste, ukazujú, že sa dátami, ich racionálnym a kompetentným vyhodnocovaním vôbec neriadime. Naopak, vo voľbách víťazia manipulácie s faktami, priehľadné logické fauly, viac či menej vedomé lži a predovšetkým emócie.
Kde sa stala chyba a prečo sú zdanlivo tak neracionálne a nepragmatické rozhodnutia voličov dôsledkom hlbšieho natavenia systému. Kde v tom všetkom hľadať odpovede na rastúcu zložitosť, komplexitu a aj tekutosť dnešného sveta v ktorom sa na nás doslova online valí toľko informácií, že ich prakticky nemáme šancu racionálne vyhodnotiť?
"Moja predpoveď je preto stručná, čaká nás (nielen na Slovensku) pár nie príliš príjemných desaťročí. Následne sa niečo snáď udeje, azda technologický pokrok, alebo prudká klimatická zmena, čo môže systém nabúrať. Ako vidíme, nestačí už ani malá vojna (agresia Sovietov na Ukrajine), ani úplne tradičný demokratický volebný systém (USA).
Toto nie je potrebné vnímať pesimisticky ale skôr realisticky. Svoje očakávania musíme nastaviť nielen voči existujúcim populistom, ale aj voči tým budúcim, ktorí sa budú objavovať zo všetkých strán, odľava doprava, často aj z radov ľudí, ktorých poznáme.
Nehnevajme sa na nich, len bojujú za svoju vlastnú agendu, ktorú považujú za veľmi dôležitú. A pochopili, aká je jediná šanca ju presadiť.“
Píše na sociálne sieti k týmto témam matematik Richard Kollár.
Počúvate Ráno Nahlas. Na záver bude reč aj o šokujúcich slovách vládneho splnomocnenca Petra Kotlára, ktorý fakticky poprel existenciu pandémie Covidu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Pamätáte si ešte vesmírnu stanicu MIR? Podobnú otázku vám možno o desať rokov položíme o ISS. Tá by mala ukončiť svoje pôsobenie v roku 2031. Aká je história vesmírnych staníc a ako to vyzerá s tými novými v najbližšej budúcnosti?
Toto a oveľa viac sa dozviete v 76. epizóde Slnečnej zostavy.
- Laat meer zien
