Afleveringen
-
Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, vysvetľuje novinárka Laura Kellö Kalinská dôsledky trestnej novely a rozhodnutie ústavného súdu. V podcaste približuje, že polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť.
Sudcovia Ústavného súdu po štyroch mesiacoch rozhodli o diskutovanej novele trestného zakona. Tresty sa znižujú, premlčacie lehoty sa skracujú. Novela je však v niektorých častiach protiústavná. Je rozhodnutie ústavného súdu prekvapením? Budete počuť novinárku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú. „Najčastejšie sa objavovali názory, že ústavný súd rozhodol celkom rýchlo a rozsiahlo. To bol najčastejší odborný názor," popisuje názory odborníkov po zverejnení rozhodnutia ústavných sudcov.
V podcaste do detailov rozoberáme, čo sa zmení v trestnej politike Slovenska. Napríklad, čo znamená v praxi skrátenie premlčacích lehôt. Prezidentka v podaní na Ústavný súd spomínala, že sa to môže dotknúť aj káuz Petra Kažimíra, či Miroslava Výboha. Novinárka v podcasta hovorí, že sa tak zrejme nestane. „Ústavný súd povedal, že ak už bol doteraz niekto obvinený, hoci aj po dlhom období, tak mu už nemôžeme spätne škrtať toto obvinenie," približuje Kellö Kalinská.
No prinesie to aj zmeny pre políciu. V drvivej väčšine prípadov bude maximálna premlčacia lehota desať rokov. „Polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť. Pretože ak sa jej nepodarí do troch, piatich či desiatich rokov niekoho obviniť z vyšetrovaného trestného činu, tak kauzy budú staré. Uplynie totiž doba, za ktorú môžu orgány činné v trestnom konaní vzniesť obvinenie a postaviť človeka pred súd."
Reportérka v rozhovore tiež vysvetľuje, čo ústavný súd považuje za protiústavné. „Len zopár zmien bolo protiústavných. Najmä sa to týka zmien, ktoré by sa spätne vracali a retroaktívne pôsobili na niekoho, kto už má uzavreté veci."
No a v závere rozhovoru hovoríme aj o tom, čo bude teraz, po konečnom verdikte súdu v Košiciach, nasledovať v praxi. „Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, " uzatvára investigatívna novinárka Laura Kellö Kalinská s tým, že až prax ukáže, čo všetko sa bude meniť v životoch, na súdoch, v polícii a prokuratúre.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Slovensko nie je Maďarsko. No nemáme žiadnu európsku politiku, a to nás izoluje, hovorí v rozhovore odborník na Ukrajinu a Rusko Alexander Duleba. Témou je aj budúcnosť vojny na Ukrajine, ak by sa stal prezidentom Donald Trump, stav na ukrajinskom fronte a ruská ekonomika.
V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:
– 01:00 – či vidí podobu medzi slovenskou vládou a vládou Viktora Orbána,
– 5:00 – či sa Slovensko blíži do izolácie;
– 11:00 – či sa obnovili diplomatické vzťahy ministerstva zahraničia s ruskou ambasádou;
– 14:00 – či ho prekvapilo stretnutie Viktora Orbána a Volodymyra Zelenského;
– 19:00 – či sa zmení postoj Maďarska k rusko-ukrajinskej vojne;
– 20:30 – či vojnu na Ukrajine zastaví potenciálne víťazstvo Donalda Trumpa;
– 23:00 – či má Európa dostatok zbraní na pomoc Ukrajine;
– 31:00 – kde sa práve vojna na Ukrajine nachádza;
– 34:00 – či pôjde Ukrajina do ofenzívy tento rok;
– 39:00 – kedy by sa mohla vojna reálne skončiť a iné.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Videopodcast Politikár je satirická relácia, v ktorej stand-up komici Silných rečí glosujú politické dianie a aktuálne spoločenské udalosti. Ich odkaz smerom ku koalícii je jasný: „Aj my chceme svoju tlačovú konferenciu na úrade vlády.“
V tejto epizóde sa dozviete:
- Ako komici vnímajú lex atentát a doživotnú rentu pre predsedu vlády Roberta Fica
- Žartom sa nevyhli ani (ne)pandemické novinky z dielne splnomocnenca vlády pre vyšetrovanie pandémie Petra Kotlára
- Prečo je Peter Kotlár ako „Torzan z džungle“
- Čo mohol premiér Robert Fica urobiť namiesto videa, ktorým sa prihovoril národu
- Prečo je Andrej Danko ako obrátená pyramída zakrútená do seba
-
Lucia Szabová z Klimatickej koalície a iniciatívy Znepokojené matky v podcaste hovorí, že to akým spôsobom sa komunikujú témy životného prostredia sa posúva do neuveriteľných rozmerov.
„Človek nevie, ako má reagovať na elementárne klamstvá alebo tvrdenia. Popierame to, čo sme sa učili na základnej škole. Je to nastolovanie neistoty," hovorí v podcaste.
Aktivistka to považuje za hrozbu, pretože niektorým ľuďom „nevieme vysvetliť, že majú veriť vedcom, že si nevymýšľajú." „Keď nie je základná dôvera, klimaticke zmeny sa vysvetľujú extremne ťažko."
V rozhovore hovoríme aj o vývoji klimatických zmien vo svete, ale venujeme sa aj tomu, ako vláda pristupuje k životnému prostrediu. „Vo veľa zákonoch vzniká chaos. Každý druhý týždeň riešime nejakú bombu a málo z toho vieme označiť prínosom," dodáva v podcaste Lucia Szabová.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Slovenský obranca Samuel Kňažko neprežil sezónu podľa predstáv. Zatiaľ čo v tej predchádzajúcej absolvoval debut v NHL, v uplynulej bojoval v AHL o svoje miesto na súpiske, ktoré počas vyraďovacích bojov stratil.
Hráč spod Tatier odohral v drese Clevelandu Monsters v základnej časti 44 zápasov, v ktorých zaznamenal dva góly a 10 asistencií. A hoci sa jeho tím v rámci play-off prebojoval až do konferenčného finále, šancu dostal len v dvoch dueloch a pripísal si jednu asistenciu.
V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil priebeh sezóny, vysvetlil v čom boli preňho tréningy frustrujúce, prečo sa cítil ako na dovolenke a ako vníma početnú konkurenciu a za čo jej vďačí.
Zároveň priblížil, ako vyzerá život v Clevelande, ktorý šport tam kraľuje a akej obľube sa teší hokej. Pristavil sa aj pri zmluvách, ktoré vyzerajú viac rozprávkovo na papieri než v realite. Zaspomínal si aj na reprezentačné úspechy a začiatky Juraja Slafkovského.
Taktiež prezradil s akým obrancom NHL by sa porovnal, s akým slovenským bekom by si chcel zahrať a načrtol aj plány a očakávania do nadchádzajúcej sezóny.
-
Tím bratislavských stredoškolákov, ktorý si hovorí LNX Robots, dosiahol nevídaný úspech. Podarilo sa mu vyhrať európske majstrovstvá v robotickom futbale – RoboCup. O tom, ako sa im to podarilo a ako ich roboty fungujú prišli do podcastu SHARE porozprávať členovia tímu, žiaci Tomáš Kováč a Matúš Mišiak a ich mentor Radoslav Kováč. Rozpráva sa s nimi redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.
Najbližšie sa LNX Robots chystajú na svetový pohár. Ich úsilie môžete podporiť aj v crowdfundingovej kampani.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Ako sa stane, že stredoškoláci namiesto TikToku trávia čas stavaním robotov.Aké nástroje využívajú, odkiaľ majú súčiastky a či robotov aj sami programujú.Že do roku 2050 by malo nastúpiť mužstvo robotov proti majstrom sveta vo futbale.Ako môže amatérske roboty vylepšiť generatívna umelá inteligencia.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:
Video zo západu LNX Robots v nemeckom Hanoveri. Futbalový turnaj medzi robotmi a ľuďmi.Futbalový turnaj s humanoidnými robotmi dnes.Slovenský robotický pes smeruje k prvým klientom. Máme už tretí prototyp, hovorí tvorca (rozhovor)
-
Je zem plochá? Existujú chemtrails? Aj o týchto otázkach sa neustále diskutuje na sociálnych sieťach. O tom, ako to naozaj je a prečo tieto hoaxy vznikajú, sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom, známym aj ako Vedátor.
Frankovská v prvej časti podcastu hovorila o popularite hoaxu o páde dvojičiek v Spojených štátoch amerických, ktorého aktualizačný moment prišiel s poškodením lietadla Austrian Airlines pri krupobití. Vysvetľovala ale aj, že dezinformáciám podliehajú ľudia s rôznymi svetonázormi, príkladom sú konšpirácie o atentáte na Roberta Fica, ktoré sa v poslednej dobe šíria aj kanálmi, čo bežne dezinformácie nezdieľajú.
Kováčik prirovnal vedu k intuitívnemu ľudskému konaniu: „Úplne základnej úrovni veda a ľudské rozmýšľanie funguje podobne, ale veda sa snaží vyvarovať vlastných chýb a u ľudí to neplatí vždy.“
V prípade, ak sa ľudia riadia metódou „pozriem sa a vidím“, môže dochádzať k chybám už len z dôvodu, že existujú rôzne optické klamy. Kováčik napríklad upozornil, že niekedy sa pozeráme na statický obrázok a odprisahali by sme, že sa hýbe. „Jednoducho náš mozog nie je nástroj na dokonale presné poznávanie sveta, ale na efektívne poznávanie sveta. To znamená, že občas si spraví skratku lebo tým šetrí čas a ten čas bol kedysi veľmi rozhodujúci.“
Moderovala Veronika Jursová Prachárová.
-
Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, hovorí o dnešnej ceste maďarského premiéra odborník na Maďarsko Juraj Marušiak.
Viktor Orbán sa zjavil na nečakanej návsteve v Kyjeve a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym. Čo bol zámer cesty? Návštevu v podcaste rozoberáme s odborníkom na Maďarskom Jurajom Marušiakom. V rozhovore opisuje, že aj jeho návšteva maďarské lídra zaskočila. „Kontakty medzi Maďarskom a Ukrajinom boli pomerne vlažné. Súvisi to aj s postojom krajiny voči vojne na Ukrajine. Na druhej strane je konflikt je ešte starší a súvisí s postavením maďarskej menšiny v Zakarpatsku," hovorí v rozhore.
Prečo teda maďarský líder vycestoval k našej susednej krajine? „Má to viacero súvislosti. Najhlavnejšia jem že Madarsko začína plniť predsendícku krajiny EÚ. To je kľučový motív návštevy. Na druhej strane sa udiali isté gestá, ktoré smerujú k vyriešeniu niektorých konfliktov medzi Maďarskom a Ukrajinou," dodáva.
Viktor Orbán na spoločnej tlačovej konferencii hovoril aj o záujme zlepšit vzťahy s Ukrajinou. Je to signál, že zmení maďarský premiér vzťah k Ukrajine?
„Zatiaľ je o tom predčasné hovoriť. Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, vysvetľuje Juraj Marušiak.
Moderuje Denisa Hopková.
-
V rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a v televíznej časti to bude slovenská televízia. Je to pre nás taká neistota, nemáme logo a keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, hovorí o prvom dni novej STVR, novinárka Rádiožurnálu RSoňa Weissová.
Prezident Peter Pellegrini v nedeľu vecer podpísal zákon o Slovenskej televízii a rozhlase - pred polnocou sa objavil aj v Zbierke zákonov. Hlava štátu podľa svojich slov dospela k presvedčeniu, že zákon nezakladá dôvodné podozrenia z nesúladu s ústavou a nie je ani zásahom do slobody slova. RTVS sa tak od dnes mení na STVR. Pri tom ešte v pondelok doobeda nebolo známe kto dočasne STVR povedie a divák pri zapnutí televízie na obrazovke stále uvidí pôvodne logo, či označenie RTVS. O tom ako je inštitúcia prirpavená na zmenu v podcaste hovoríme s novinárom Aktualít Matejom Dedinským.
No a ako to dnes vyzeralo v slovenskom rozhlase v podcaste opisuje šéfka zahraničnej radakcie Rádiožurnálu Soňa Weissová. „Atmosféra je tu normálna, pracovná. Kolegovia pracujú ďalej, pretože sú profesionáli. Ak si niekto predstavoval, že je tu paralýza alebo chaos, tak to nie je. No napríklad v rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále a spravodajstve v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a meno a v televíznej časti to bude slovenská televízia. To je najviac viditeľné a počuteľné pre divákov," opisuje novinárka v podcaste.
Dodáva, že medzi zamestnancami je prítomná aj neistota. „Je to pre nás taká neistota, nemáme logo, dnes sme sa dozvedeli štatúra, ktorý bude STVR viesť. Všetko zostáva, ako bolo: mikrofóny, jingle, znelky. To všetko je RTVS. Je to tým, ako vstúpil zákon do platnosti - nebolo prechodné obdobie. Verejne nevieme o tom, že by sa pripravovalo logo. Keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, čo s našimi mailmi, či ako bude vyzerať doména," hovorí Soňa Weissová v podcaste.
Novinárka v rozhovore tiež opisuje obavy, že by sa redaktori mohli stať megafónmi vládnych informácií, tak ako to bolo pred niekoľkými rokmi v poľskom rozhlase. „RTVS už uniesli politici. Už viac neexistuje. Až nasledujúce týždne, mesiac sa ukáže, aký to bude mať vplyv vo vysielaní. Toto je začiatok."
Moderuje Denisa Hopková.
-
Ako je to možné? Na akom aute si robil autoškolu a prečo chce aby mu niekto iný vymenil koleso? Okrem rozhovoru sa v dnešnej časti zoznámime aj s drzým zlodejom a povieme si ako zdraželi diaľničné známky v okolitých krajinách. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.
-
Koalícia sa riadi heslom, že nejaký papalášizmus by sa mal objaviť každý týždeň.
Po akom „kádri“ siahol prezident Peter Pellegrini a akým papalášizmom sa „vyvolení“ prezentovali v posledných dňoch, zhrnul Ťažký týždeň.
*Priatelia, v 10:13 hovorí Michal Štofka, za chybu za ospravedlňujeme.
Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.
Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.
Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.
-
Čo ak to vo vzťahu škrípe a sú v ňom deti? Zostať spolu kvôli nim, hľadať cestu, alebo sa nebáť a povedať si zbohom? A ako to urobiť, čo najlepšie, ak sa to vôbec dá? O tom, ako to naši zvládli známi rodičia, ale aj o pohľade odborníčky na dnešné rozpady rodín, sa dnes budeme rozprávať v novej relácii Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami.
Hovorí sa, že dnešná doba nepraje partnerským vzťahom. Podľa indexu rozvodovosti sa na Slovensku rozpadne takmer každé tretie manželstvo. Hoci sa partneri dokážu s rozvodom vyrovnať, spoločné deti rozpadom rodiny zvyčajne veľmi trpia. O tom, ako zvládnuť rozchod a striedavú starostlivosť o deti sa dnes budeme rozprávať s modelkou a influencerkou terezou Bizíkovou a koučkou Zorou Inkou Grohoľovou, dozviete sa:
- prečo to vyzerá, že je dnes viac rozchodov a aké dôvody sú za nimi najčastejšie
- ako sa podarilo známym rodičom Terezke Bizíkovej a jej expartnerovi Marekovi Fašiangovi prekonať prvé chvíle po rozchode a nastaviť si pravidlá kvôli ich dcére, ktorá je pre nich prioritou
- čo na ich postup hovorí odborníčka a aké sú jej rady aj na iné varianty rozchodu
- do akej miery sa oplatí spolu kvôli deťom a dokedy a ako sa dá ešte o vzťah bojovať
- v neposlednom rade budeme otvorene rozprávať o mnohých príbehoch z praxe, ktoré sa nám môžu ukázať najčastejšie chyby nielen partnerov, ale aj rodiny a blízkych okolo nich, počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy. Moderátorkou je Babsy Jagušák.
-
Niekedy som klbko emócií, ale v práci musíme byť vecní, tvrdí šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy. Prečo frustrácia spája Slovensko, kedy sa môžu ľudia angažovať a ktorá herečka ho najviac prekvapila priznáva Bárdy v 60. diely Mimózy.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
00:20 – prečo je v Mimóze už druhýkrát;
02:20 – či si otázky na instagrame píše sám;
05:10 – čo spája Slovákov;
07:05 – či je frustrovaný;
10:00 – majú sa ľudia angažovať;
12:20 – kto je jeho najmenej obľúbená postava;
19:00 – čo je to trypofóbia a iné.
-
Rýchlosť sa ukázala ako jeden z kľúčových faktorov pri odstraňovaní nenávistných prejavov, pri ich šírení aj pri množstve, ktoré na sociálnych sieťach pribúda. Takže ak sociálne siete zlyhávajú v tom, že na nenávistné prejavy nereagujú dostatočne rýchlo, tak povzbudujú aj ďalších používateľov, aby sa pripájali k takýmto vyjadreniam.
Aký je rozdiel medzi nenávistným a ubližujúcim prejavom? Ako je nenávistný prejav zakotvený v slovenských zákonoch? Voči akým skupinám ľudí môžu byť takéto prejavy namierené? Postihujú definície aj nenávistné prejavy v online priestore? Prečo môžu reakcie na nenávistné komentáre či príspevky na sociálnych sieťach situáciu zhoršovať?
Môže pomôcť nahlasovanie týchto obsahov samotným platformám? Nakoľko sociálne siete na nahlasovanie užívateľmi reagujú? Čo umožňuje organizáciám ako je DigiQ tzv. status prioritných nahlasovateľov? Aké nástroje môžu využiť obete nenávistných prejavov či kyberšikany? Kedy môžu byť kontaktované orgány činné v trestnom konaní a ako je potrebné postupovať?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s odborníčkou na nenávistné prejavy v online priestore Simonou Šintalovou.
-
The State Nature Protection Service shot 16 bears in 17 days. This was reported by the former head of the Brown Bear Strike Team, Marian Hletko, who obtained the information based on an info-document from the SOP.
The new Slovak President Peter Pellegrini was on his first official foreign trip to the Czech Republic, where he met with President Peter Paul and Prime Minister Peter Fiala.
The EURO 2024 preliminary groups are over and we already know the complete composition of the eight-final pairs.
Slovakia finished third in Group E and advanced from the third teams table.
-
Poslancov opozície vo štvrtok podvečer rozhnevalo znovuotvorenie druhého čítania k poslaneckému návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. Koalícia podľa nich porušuje nielen legislatívny proces, ale ohýba aj rokovací poriadok.
Poslanci sa v parlamente dostali do ostrého konfliktu. Stalo sa tak po tom, čo poslanec za SNS Karol Farkašovský priniesol návrh zákona o audiovizuálnom fonde. Opozícia namieta, že koalícia pošliapava legislatínvy proces a ohýba rokovací poriadok. Cieľom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, je zvýšiť počet členov dozornej komisie z pôvodných troch na päť členov. Má sa tak posilniť kontrolná právomoc štátu vo fonde.
Ministerstvo kultúry, ktoré riadi nominantka SNS Martina Šimkovičová pritom do rozpočtu fondu prispieva len 15 %, Zvyšok pochádza od súkromných televízií, filmových distrubútorov a ďalších súkromných subjektov, ktoré sa podieľajú na tvorbe a šírení audiovizuálneho obsahu.
Opozícica sa obáva politického ovládnutia, čo poslanec za SNS Roman Michelko odmieta, zároveň však pre Aktuality pripustil, že legislatívnyy proces nebol štandardný.
Moderovala Natália Jabůrková.
-
V reakcii na zistenie Aktualít, že štátny Tipos podporuje s Bödörovcami prepojených zápasníkov, predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci hovorí, že koalícia financuje svojich kamarátov z kampane. Okolo zrušenia RTVS je chaos a opozícia zvažuje, že sa pre lex atentát obráti na Ústavný súd SR. Ako ďaleko sú v rokovaniach s Ivanom Korčokom?
V podcaste s Martinom Dubécim sa dozviete:
– od 1. minúty – že Smer sa na českú políciu iba vyhovára;
– po 4:00 – ako Peter Pellegrini uprednostnil stranícke záujmy Hlasu pred národnoštátnymi záujmami Slovenska;
– od 5:00 – že aj generálny prokurátor a ďalšie významné inštitúcie kritizovali chyby v lex atentát;
– od 7:00 – ako visí otáznik nad protestami proti developerom a protiprotestami;
– po 8:00 – či opozícia napadne lex atentát na Ústavnom súde SR;
– okolo 9:00 – že lex atentát je doživotný darček pre Roberta Fica;
– po 10:00 – čo hovorí na to, že štátny Tipos sponzoruje Bödörovho blízkeho človeka a nepriamo aj Attilu Végha;
– okolo 10:30 – že v koalícii si myslia, že čo si nekúpia, to nemajú a preto dávajú svojim;
– po 12:00 – že PS je proti tomu, aby sa zastavovala podpora tradičnej kultúre a že štát si nemá kupovať podporu;
– od 13:40 – že PS chce byť plnoformátová strana, nie stredová pravica;
– po 14:50 – ako sa vyvíja rokovanie PS s Ivanom Korčokom;
– od 16:00 – či sú etnické strany mŕtve a ako chce PS osloviť maďarského voliča;
– po 17:40 – že už teraz sa hľadajú kandidáti do regionálnych volieb za PS;
– od 19:30 – aký chaos panuje okolo zániku RTVS a či túto inštitúciu zachráni Ústavný súd SR;
– po 25:00 – či neuvažovali, že by bola RTVS chránená ústavným zákonom;
– od 26:00 – že mladí ľudia z Košíc žijú v Prahe, lebo neveria v Slovensko;
– od 28:00 – že Slováci zo zahraničia sa nebudú vracať, kým budeme viktimizovať LGBTI+ komunitu;
– po 31:00 – či budú do zahraničia odchádzať aj ľudia z kultúry a či má PS vôbec nejaký plán ako to zvrátiť.
-
Ja sa najviac desím ani nie tak tej tuposti, ktorú dnes vidíme všade okolo seba, ale ja sa oveľa viac bojím apatie a rezignácie ľudí, hovorí Wanda Adamík Hrycová, ktorá produkovala nový film Vlny o boji za slobodu slova v komunistickom Československu. Táto neonormalizácia tu podľa nej môže byť nadlho.
„Začínam mať pocit, že veľa ľudí je už unavených a apatických. Nechce sa im počúvať negatívne správy, nechcú sa konfrontovať s touto realitou a tak sa radšej zavrú doma – či vo svojich záhradách, kde si budú vo svojich bublinách ľudí s rovnakými nározmi hovoriť svoje, ale na verejnosti budú radšej mlčať,“ hovorí filmová producentka Wanda Adamík Hrycová.
Tá stojí aj za novým česko-slovenským filmom Vlny, ktorý príde do našich kín už toto leto. Vlny sú silným akčným príbehom o boji za slobodu slova v konfrontácií so štátnou mocou v Československom rozhlase počas obdobia komunistickej totality. No a práve týmto odkazom o dôležitosti slobodných médií pre slobodnú spoločnosť ako i o boji so snahou totalitnej moci slobodné, zodpovedné a kritické informácie cenzurovať a umlčiavať ich nositeľov, film Vlny presahuje historické obdobie, v ktorom sa odohráva a nastavuje aktuálnej moci nemilosrdné zrkadlo v jej ambíciách ovládnuť tak verejnoprávne média, ako i fondy na podporu umenia či filmovej tvorby – lebo práve o tom sa rozhoduje práve v týchto dňoch a hodinách. A opäť si štát – tak ako za husákovskej Normalizácie, robí monopol na pravdu i jej všemožné interpretácie. Reč však bude aj o tom, prečo - na rozdiel od Česka, produkujeme tak málo filmov o našej vlastnej minulosti plných nielen hrdinstva a cti, ale aj zrady, kolaborácie s mocou a šedivého alibizmu a čim si vysvetľuje, že sa ako spoločenstvo tak neradi pozeráme do zrkadla našej vlastnej minulosti a toho, akými sme boli a z čoho pramení to, kým dnes ako spoločnosť sme.
„Mám pocit, že sme asi niečo zanedbali a že sme v minulosti rozprávali veľmi málo takýchto príbehov (z našej minulosti) a možno ľudia, ktorí rozhodovali o tom, ktoré filmy budú vyrobené a ktoré budú podporené, si málo uvedomovali, to akú dôležitú funkciu takéto filmy hrajú. No a myslím si, že momentálne nastala doba, kedy na niekoľko rokov možeme zabudnúť na to, že takéto filmy budú vznikať pretože celá iniciatíva, ktorá sa momentálne pečie na ministerstve kultúry smeruje k ovládnutiu Audiovizuálneho fondu. Ten ich cieľ je jednoznačný a tým je práve to, aby už nevznikali filmy ako Únos, Sviňa alebo aby nevznikol seriál o Jánovi Kuciakovi. Presne tam smerujeme,“ vysvetľuje producentka Adamík Hrycová.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike, reaguje český novinár Jindřich Šídlo na včerajšiu návštevu prezidenta Českej republiky. Tu správedzali slová predstaviteľov Smeru, ktorí v tom istom čase z Bratislavy kritizovali českú políciu a premiéra Fialu.
Prezident Peter Pellegrini včera absolvoval svoju prvú zahraničnú cestu do Českej republiky. Kým v Prahe išlo o konštruktívny dialóg, z Bratislavy bol vyslaný iný signál. Predstavitelia Smeru, ako Tibor Gašpar, kritizovali českú políciu, pretože sa odmietla zaoberať agresívnym vyjadrením českého občana o slovenskom premiérovi. Poslanec kritizoval aj českého premiéra Petra Fialu o tom, že úvahy o obnove medzivládnych rokovaní by boli teraz predčasné.
Aký dojem zanechala návšteva nového prezidenta, a to aj v kontexte vyjadrení, ktoré v rovnaký deň prichádzali od poslancov Smeru a samotného úradu vlády? V podcaste odpovedá český komentátor Jindřich Šídlo. „Ja som na to pozeral s otvorenými ústami," hovorí v podcaste. Dodáva, že keby tlačová beseda poslancov Smeru prišla v iný deň v Česku by ju tak neregistrovali, ako v deň návštevy prezidenta Pellegriniho.
„Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike," dodáva komentátor.
Témou rozhovoru je aj vývoj udalostí na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica. Podľa Šídla je to najväčšia slovenská spoločenská kríza.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Vypočujte si podcast Bárdy & Káčer naživo z Prahy so špeciálnymi hosťami predsedom Kolegia Paměti národa Janom Dobrovským a komentátorom Seznam Zpráv Jindřichom Šídlom.
Slovensko si prechádza výmenou v prezidentskom paláci a očakávania sú neveľké. Peter Pellegrini môže jedine prekvapiť, no už na prvej zahraničnej ceste hral rolu straníckeho prezidenta.
Ako vidia smerovanie Slovenska naši starší bratia, čo si myslia o našej politike a v čom sme si s Českom stále podobní sa porozprávali dve podcastové duá – Bárdy & Káčer a Dobrovský a Šídlo.
Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.
- Laat meer zien
