Afleveringen
-
„Sú usilovní, zavčasu vstávajú a vedia vyžiť i z mála,“ takto opísal Osmanov jeden francúzsky cestovateľ. Aj my budeme hovoriť o tom, kto vlastne boli Osmani, či o tom, ako vnímali vtedajšie Uhorsko. Francúzsky cestovateľ vyzdvihoval aj osmanskú armádu, no práve tá vyvolávala v uhorskom ľude strach a obavy. Turecké vývoje a protiturecká obrana, politika či náboženské vojny. Aj to sú témy prvej časti diskusie o Turkoch v Uhorsku.
-
V júni 2024 oslávilo mesto Prešov 777 rokov od prvej písomnej zmienky. Už v 13. storočí bol Prešov dynamicky sa rozvíjajúce stredoveké mesto. Pripomienkou jeho dobrých čias a hospodárskej prosperity je malebné centrum. Zdobí ho pôsobivá architektúra meštianskych domov, cirkevných i svetských stavieb. Prelína sa v ňom minulosť a prítomnosť, a to mu dodáva čaro a osobitú atmosféru. V Prešove sa tradične zbiehali nitky obchodných ciest a stal sa prirodzeným centrom Šariša. Od najstarších čias do mesta prenikali rôzne vplyvy. Práve to sa podpísalo na jeho pestrosti či už ide o národnosti, jazyky, kultúru alebo vierovyznanie. S Prešovom sa spája veľa prívlastkov, ktoré hovoria o jeho bohatej vzdelaneckej tradícii. Prešov patril medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. V medzivojnových časoch, za Slovakštátu a za socializmu do jeho rozvoja významne zasiahla rozsiahla výstavba aj spoločenská prestavba. Budovali sa sídliská aj masívna infraštruktúra, mesto sa modernizovalo.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
V druhom diely štvorčlennej série sa pozrieme na históriu Prešova v 18. a 19. storočí. Kedysi prosperujúce mesto sa po vlne náboženských vojen a stavovských povstaní dostalo do hlbokej krízy. V 18. storočí sa ale postupne škody, ktoré tieto udalosti spôsobili naprávali. Zastavala sa vnútorná časť mesta a na predmestiach si zámožnejší mešťania budovali výstavné domy so záhradami. Na začiatku 19. storočia v Prešove zbúrali mestské hradby. Odstránili obe hlavné brány a predmestia sa spojili s vnútorným mestom. Z mestských priekop sa postupne stali záhrady, pribudli aleje a promenády. Rozvíjal sa rušným kultúrny život. Pracovalo tu niekoľko desiatok spolkov rôzneho zamerania, od kultúrne cez literatúru po hudbu. Pôsobili tu spisovatelia, básnici, filozofi, historici, znalci umenia i umelci rôznych národností.
-
V júni 2024 oslávilo mesto Prešov 777 rokov od prvej písomnej zmienky. Už v 13. storočí bol dynamicky sa rozvíjajúce stredoveké mesto. Tradične sa tu zbiehali nitky obchodných ciest a stal sa prirodzeným centrom Šariša. Patril tiež medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. Od najstarších čias do mesta prenikali rôzne vplyvy. Práve to sa podpísalo na jeho pestrosti či už ide o národnosti, jazyky, kultúru alebo vierovyznanie. V prvej časti štvordielnej série venovanej Prešovu sa porozprávame o archeologických vykopávkach, budovaní hradieb stredovekého mesta, o reformácii, a ako inak, aj o prešovských krvavých jatkách.
-
Novodobé dejiny sa s Horným Spišom nemaznali. Front 1. svetovej vojny na dosah, spory Československa a Poľska o hranice, druhá svetová vojna, ilegálny odboj a fenomén kuriérskej služby – o čo išlo? Dozviete sa tiež, ako sa s dramatickými pomermi vyrovnávali poslední súkromní majitelia hradu Ľubovňa Zamoyskí, ako sa podarilo zachrániť archív Ľubovne pred vyhodením do zberu papiera a tiež položiť základy Ľubovnianskeho múzea. V II. časti cyklu SK_Dejiny preskúmame moderné dejiny Horného Spiša a hradu Ľubovňa aj v kontexte slovensko-poľských vzťahov.
-
Keď vojdete na Horný Spiš, očarí vás romantický reliéf krajiny, ale najmä bohaté dedičstvo minulosti. Dnes sa pozrieme na to, prečo bol v stredoveku tento kraj taký strategický.
Čo preň znamenalo, keď ho slávny cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský založil za kopy grošov. Bolo to ešte Uhorsko alebo už Poľsko? Bude nás zaujímať, čo tu dokázal vybudovať slávny rod Lubomirských. V dvoch častiach cyklu SK_Dejiny nás historici zo Slovenska aj Poľska prevedú slávnymi dejinami Horného Spiša a Ľubovne. -
Moravania ovládli v priebehu 9. storočia rozsiahle územia v strednom Podunajsku a za vlády kniežaťa Svätopluka si krátkodobo podrobili aj vzdialenejšie slovanské oblasti ako Čechy a Malopoľsko. Mocenský vzostup moravského kniežatstva však netrval dlho a už v prvom desaťročí 10. storočia sa mojmírovská Morava stráca z politickej mapy strednej Európy. Stredovekí kronikári, novovekí učenci, národní buditelia i moderní bádatelia v priebehu storočí rozličným spôsobom interpretovali historický odkaz a význam dávneho moravského kniežatstva. Historici sa preto v súčasnosti zaoberajú aj tým, za akých podmienok vznikala a akým účelom slúžila takzvaná veľkomoravská a cyrilo-metodská tradícia.
-
Okolo roku 800 zanikol Avarský kaganát, ktorý ovládal veľkú časť Karpatskej kotliny. Na čele tohto mocenského útvaru stáli vyše 200 rokov avarskí vládcovia s nomádskym titulom „kagan“. Avarský kagan a jeho bojovnícka elita dlhodobo ovládali a ovplyvňovali usadené spoločenstvá v okolí stredného Dunaja, z ktorých väčšina hovorila slovanským jazykom. Častejšie správy o naddunajských Slovanoch sa v prameňoch objavujú až na konci 8. storočia počas východných výbojov franského kráľa Karola Veľkého. Postupný mocenský tlak z franských a bavorských oblastí viedol k tomu, že kagan prišiel o svoju vládu a Avari sa vytratili z písomných prameňov. Na scéne sa zároveň objavujú nové slovanské kniežatá.
-
Do indočínskej džungle prišli československí futbalisti: „Czechoslovakia“, povedali. Domáci pokrčili plecami. Nerozumeli. Potom ktosi povedal: „Zátopek“. A v tej chvíli sa ich tváre rozihrali úsmevom a uznaním. Spoznali. Olympiáda. Aj takto písali noviny v roku 1960 o úspechoch československého olympijského športu. Nebolo pochýb, olympijské hry sa stávali celosvetovým fenoménom. O tom už viac v druhom pokračovaní cyklu SK_Dejiny o olympijskom hnutí.
-
V roku 1939 sa vo Fínsku predávali vstupenky na olympijské hry, ktoré sa mali konať v nasledujúcom roku v Helsinkách. Hry sa nekonali, lebo vypukla vojna. V staroveku odkladali vojny pre olympiády, v novoveku to bolo naopak. Novoveké olympijské hry boli obnovené po 1 500-ročnej prestávke. Na tých prvých v Aténach štartovali aj Slováci. V prvej časti dvojdielnej série cyklu SK_Dejiny o olympijskom hnutí si povieme aj o prvom Slovenskom olympijskom výbore, ktorý vznikol za Slovakštátu.
-
Zdravé telo, zdravý duch, zdravý jedinec a silná spoločnosť. Aj to bolo jedným z cieľov výstavby športovísk v Bratislave od čias socializmu. Konali sa tu rôzne prestížne športové podujatia. A bolo tu aj veľa možností pre aktívny oddych všetkých vekových skupín. Ako sa to zmenilo po roku 1989? Aj o tom budeme hovoriť v pokračovaní diskusie o športe a športoviskách v Bratislave.
-
Dvadsiate storočie dostalo veľa prídomkov a jedným z nich bolo storočie športu. Jeho vstupnou bránou na Slovensko bol od 19. storočia Prešporok, dnešná Bratislava. V meste pribúdali rôzne formy vyžitia pre všetky skupiny športových nadšencov. Pre aktívnych, vrcholových aj rekreačných športovcov, ale aj pre divákov, medzi ktorými si návšteva športových podujatí získavala čoraz väčšiu popularitu. Šport významne ovplyvňoval aj urbanistickú podobu nášho hlavného mesta. Stavali sa štadióny, športové haly, budovali sa miesta na rozvoj letných i zimných športov. Bratislava bola dejiskom mnohých tradičných domácich aj medzinárodných podujatí.
-
Aj Dolná zem má svojich vojnových hrdinov, len málo o nich vieme. Počas nacistickej hrozby prejavili vojvodinskí Slováci silné protifašistické odhodlanie, čo nebolo po vôli Slovenskému štátu. Slováci bojovali aj za slobodu Juhoslávie. Zažili iný socializmus než my v Československu. Ako ich ovplyvnil? Nielen v životnom štýle, ale aj kultúre? A čo pre nich znamenalo, keď sa neďaleko ich domovov začiatkom 90. rokov znovu bojovalo? Pomohla im dostatočne novovzniknutá Slovenská republika? Viac v druhej časti SK_Dejín venovanej Slovákom vo Vojvodine.
-
Mnohí Slováci v Srbsku majú po rôznych historických peripetiách dve vlasti. Domov, kde sa narodili – Vojvodinu a Slovenskú republiku. Na rozdiel od územia Slovenska, vo Vojvodine neboli bystré potoky, pramene ani dostatok dreva, ale za to neúrekom bažín. Aj preto boli ich prvé obydlia veľmi skromné. Priblížime si aj podobnosti a odlišnosti národného uvedomenia vojvodinských Slovákov. Ako dokázali prežiť v národnostne zmiešanom území, čo im hovorilo meno Štúr a dozvieme sa, že aj Vojvodina mala svoju Černovú. V prvej časti SK_Dejín o vojvodinských Slovákoch.
-
Hráte videohry? Tak vás možno budú zaujímať začiatky tohto fenoménu u nás a aj to, ako sa okolo tejto sféry zrodil biznis. Hrajú vaše deti videohry? Dajú sa videohry využiť vo vzdelávaní. Vo štvrtej časti cyklu SK_Dejiny venovanej dizajnu v našich dejinách budeme hovoriť o našej digitálnej histórii.
-
Odborníci hovoria, že sme sa stali civilizáciou obrazov. Bude na tom niečo, veď nikdy v minulosti nás neobklopovalo toľko znakov a symbolov. Informujú, navigujú, predávajú. Aj to je grafický dizajn. Povieme si, ako vznikali logá, emblémy či obaly, vďaka ktorým sa nám mnohé inštitúcie či produkty vryli do pamäti. Pozrieme sa na vklad grafikov do vzniku knihy, aj na to, prečo niekto nazval plagát zbraň hromadnej komunikácie.
-
„Dávna túžba človeka vytvoriť svet bez namáhavej fyzickej driny sa postupne blíži k skutočnosti.“ Odznelo v televíznom spote v roku 1981. My si povieme, akú úlohu na tejto ceste hral priemyselný dizajn aj priemyselní dizajnéri. Mali sme ich aj na Slovensku a ako uvidíme, boli to pozoruhodné mozgy svojej doby. Práčky, vysávače, rádioprijímače, nábytok, hračky, autá..., aj o tom budeme hovoriť v druhej časti nášho cyklu o dejinách dizajnu.
-
Čo je to dizajn? Najčastejšia odpoveď je, že všetko okolo. Pravda. Na čom sedíme, v čom sa vozíme, čím si svietime. V prvej časti štvordielnej série SK_Dejiny o dejinách dizajnu na Slovensku si povieme, ako sa spojil dizajn a umelecké remeslá. Novými očami sa pozrieme na socialistické sobášne siene aj na cesty odevného dizajnu.
-
Novovek mal mimoriadne obohacujúci vplyv na chod ľudskej civilizácie. Objavenie nových kontinentov, trhov, komodít či vynálezov, ktoré bez preháňania zmenili svet. Nás bude zaujímať, ako sa tieto impulzy prejavili v Uhorsku, a teda aj na Slovensku. Pozrieme sa do našich miest aj na vidiek. Aká bola vlastne mentalita novovekého človeka v konfrontácii s novými svetmi a novými obzormi? O tom už viac v druhom pokračovaní cyklu SK_Dejiny o našich novovekých dejinách.
-
Na dejiny sa dá pozerať z rôznych uhlov. Čo sa dozvieme, ak do centra ich skúmania postavíme človeka? Na to nám odpovie historická antropológia a jej výskumy obdobia novoveku.
Bola to doba mimoriadne dynamických procesov a zmien. Zaujímavo sa pritom menili aj sociálne roly aristokracie, mešťanov či vzdelancov. Práca a šľachtic: išlo to vôbec dokopy? A aký bol vtedy dobrý učiteľ? Aj na to sa opýtame v prvej časti cyklu SK_Dejiny o novovekých dejinách Slovenska. - Laat meer zien
