Afleveringen
-
PODCAST LIGY ZA DUŠEVNÉ ZDRAVIE - Ako sa máš? - so Šarkanom a jeho hosťami
Hostkou 16. epizódy je mentorka a koučka Eva Lelkesová.
Eva Lelkesová pracovala 12 rokov v korporátnom prostredí, pred siedmimi rokmi zažila vyhorenie. Táto osobná skúsenosť jej umožnila uvedomiť si, čo naozaj chce a potrebuje, aby mohla ďalej rásť. Vypracovala sa v koučingu, mentoringu a mindfulness. Ako vidí dnes ženy v korporátnych spoločnostiach? S čím za ňou jej klientky prichádzajú najčastejšie? V čom je problém úspešných žien? Ako sama hovorí, "Veľa silných žien si nedovolí v slabých chvíľach vyplakať sa."
Ponorte sa s nami do pestrého sveta duševného zdravia.
-
O psychologickom bezpečí - v práci v súkromí.
V najnovšej epizóde nášho podcastu Ako sa máš? sa Šarkan stretol so psychológom Michalom Bačom. Rozprávali sa o téme, ktorá sa dotýka každého z nás. O psychologickom bezpečí - či už v práci, v kolektíve, alebo v rodine. Aké sú znaky, že nežijem v psychologicky bezpečnom prostredí? Ako z toho von? Ako si nastaviť prostredie aby bolo pre mňa psychologicky bezpečné? Ako otvoriť ťažké témy? Ako začať ťažký rozhovor?
Kniha, ktorú hosť priniesol: Abraham H. Maslow, Ku psychológii bytia
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
V Lige dostávame od ľudí čoraz častejšie otázky na tému skupinových terapií. Spoločne so Šarkanom sme teda oslovili psychiatra a psychoterapeuta MUDr. Martina Ondrejkoviča, aby nám porozprával, o čo vlastne v tých skupinových terapiách ide a či sú aj iné typy ako pre závislých.
Dozviete sa o tom, aké pravidlá tam fungujú a s čím vedia skupiny pomôcť. Okrem emočnej podpory a možnosti zdieľať svoj príbeh je veľkou výhodou aj inšpirovanie sa tým, čo pomohlo iným. Aké ďalšie benefity a zákonitosti v sebe skupinové terapie skrývajú sa dozviete v podcaste.
Kniha, ktorú hosť odporúča: Skupinová psychoterapia v praxi, autor Stanislav Kratochvíl, nestor komunitného a skupinového terapeutického prístupu v Čechách.
MUDr. Martin Ondrejkovič
Zameranie: psychiatria, psychoterapia, koučing, tréning, facilitácia
Zaoberá sa prevenciou a terapiou syndrómu vyhorenia, ku ktorej ho priviedla osobná skúsenosť. Pri práci s klientom využíva terapeutický alebo koučovací prístup, prípadne kombináciu oboch spolu s mentoringom.
Pôsobil ako psychiater v NsP Milosrdní Bratia v Bratislave, aj ako nezávislý tréner, facilitátor, konzultant v oblasti HR, terapeut a kouč. V súčasnosti pracuje v Klinike duševného zdravia Calma.
Vo svojej práci kombinuje skúsenosti z terapeutickej praxe spolu s 15-ročnými skúsenosťami so vzdelávaním pracovníkov v oblasti biznisu.
Ukončil výcvik v poradenstve a psychoterapii centrovanej na klienta – PCA (tzv. rogeriánsky výcvik) akreditovaný MŠ SR, výcvik v rodinných a systemických konšteláciach Zlaty Šramovej a Ivana Verny (Laros ČR) a tréning manažmentu stresu a krízovej intervencie spolu s tréningom trénerov v rámci zavádzania psychickej prvej pomoci a psychosociálnej starostlivosti v záchrannej službe.
-
Prevencia na prvom mieste.
O všetkom, čo vás o Lige za duševné zdravie zaujíma prišiel do štúdia porozprávať jej nový riaditeľ Andrej Vršanský. Odkiaľ do Ligy prišiel, čo vidí ako svoju hlavnú úlohu, ale aj o úplne nových pripravovaných projektoch pre verejnosť sa rozprával s našou spriaznenou dušou - moderátorom Šarkanom.
A akú knihu priniesol Andrej Vršanský ako tip pre Šarkana? - Thomas Friedman, a volá sa Thank You for Being Late.
-
Maia Martiniak (vlastným menom Mária Martiniaková, 1977) je režisérka dokumentárnych filmov a produkčná televíznych relácií, eventov a reklám. Vo svojich dokumentárnych filmoch sa venuje primárne environmentálnym témam, rozvojovej spolupráci a témam rešpektovania práv detí a žien. V roku 2020 vyšiel jej nový film Neviditeľná, ktorý citlivo a zároveň dôkladne vyobrazuje stav súčasného slovenského pôrodníckeho systému vo vzťahu k iným krajinám a ich praktikám. Vo filme poukazuje na znaky porušovania práv ženy-matky pri pôrodnom procese, práv pacienta, manipuláciu, zastrašovanie a zastarané metódy, ktoré sa v našej súčasnej medicínskej praxi využívajú aj napriek celosvetovým odporúčaniam.
Znormalizovali sme si pôrodné násilie
V najnovšej epizóde podcastu sme privítali vzácnu hostku Maiu Mareniak, režisérku dokumentárneho filmu o pôrodoch na Slovensku. Spoločne so Šarkanom sa porozprávali o tom, ako nás zážitok z pôrodnej sály môže ovplyvniť v ďalšom živote. Maia Mareniak porovnávala vo svojom filme situáciu u nás na Slovensku a v iných krajinách, napríklad v Dánsku.
Zažiť dobrý pôrod je nesmierne dôležité pre duševné zdravie ženy i dieťaťa. Nestačí ho len fyzicky prežiť a utešovať sa tou slávnou vetou:"veď máš zdravé dieťa, buď šťastná, všetci ste prežili." To nestačí a to je presne aj podslogan k filmu Neviditeľná: "Keď zdravé dieťa nestačí."Ako sama autorka filmu hovorí, "V prvom rade je zle, že sme úplne potlačili pozitívny zážitok z pôrodu, že sme sa celá spoločnosť nastavili na to, že jediné, čo je dôležité, je, aby žena a dieťa prežili, a aby dieťa bolo zdravé a to zdravie vnímame v takom tom fyzickom svete, čiže keď nevidíme nejaké viditeľné poškodenie, tak vypneme, a vyhodnocujeme, že žena je zdravá. No na duševnom zdraví záleží."
Dobrým zvykom je, že hosť prináša do štúdia knihu, ktorá sa venuje téme. Maia Mareniak vám dáva typ na knihu od Dr. Arthura Janova, Prvotní otisky a jejich vpliv na život člověka, vyd. Maitrea, rok 2012.
-
Špeciálna epizóda podcastu Ako sa máš? s hosťom publicistom Jeronýmom Janíčkom, spoluautorom dokumentárneho cyklu Život za zdí pre ľudí s neliečenými úzkostnými poruchami a depresiami je jedinečná hosťom, ktorý prišiel na natáčanie až z Prahy ale aj úprimnosťou a otvorenosťou.
Do Bratislavy pricestoval kvôli spolupráci s Ligou za duševné zdravie na dokumentárnom filme o duševnom zdraví detí pod názvom Bolesti detské duše neznají hranice, v ktorom sleduje systém starostlivosti o psychické zdravie detí ako v Českej republike, tak aj na Slovensku. Samotný dokument bude prístupný od 1.12.2021 na YOUTUBE.COM/ZIVOTZAZDI
V úprimnom rozhovore so Šarkanom otvorene hovorí svoj príbeh, ako ho úzkosť a depresia dostali do psychiatrickej liečebne, o myšlienkach na samovraždu, o ťažkom procese zotavenia a dôležitosti blízkej osoby. Ceníme si aj jeho myšlienky o zmysle choroby, psychoterapie a empatického prístupu odborníkov. Dnes odovzdáva svoje skúsenosti a poznatky ďalej a zaujíma ho hlavne skutočná realita psychiatrickej starostlivosti.
Sme veľmi vďační, že pán Jeroným Janíček prijal pozvanie do nášho podcastu a že práve v spolupráci s ním uvedieme nový dokument o detskom psychickom trápení.
Všetky diely dokumentárneho cyklu Život za zdí si môžete pozrieť na YouTube kanály:
https://www.youtube.com/zivotzazdi
Jeroným Janíček je spoluautorom dokumentárneho cyklu Život za zdí, ktorý je určený predovšetkým ľuďom trpiacim neliečenými úzkostnými poruchami a depresiami. V roku 2018 získal za tento dokumentárny cyklus Novinársku cenu Psychiatrickej spoločnosti Českej lekárskej spoločnosti Jána Evangelistu Purkyně. Občas pôsobí ako moderátor pražského Radia 1. Napísal tiež knihu rozhovorov Kde bydlí lidské duše, v ktorej spovedal Cyrila Höschla, popredného českého psychiatra, popularizátora vedy a zakladateľa aj prvého riaditeľa Národného ústavu duševného zdravia (NÚDZ). Je taktiež autorom publikácie o úzkostiach Když úzkost bolí, za ktorú bol ocenený Českou neuropsychofarmakologickou spoločnosťou. Do ochorenia na depresiu editoval množstvo kníh, napísal kvantum textov z oblasti starostlivosti o duševné zdravie a viedol desiatky rozhovorov s poprednými osobnosťami českej vedy a kultúry. Jeroným Janíček má okrem depresie osobnú skúsenosť s úzkostnou poruchou. Kvôli obom ochoreniam podstupuje dlhodobú psychiatrickú i psychoterapeutickú liečbu.
-
MUDr. Alexandra Bražinová vyštudovala epidemiológiu v Prahe a post-doktorandskú výskumnú stáž absolvovala na School of Public Health, University of California in Berkeley, USA. Pred 10 rokmi priniesla na Slovensko program Zippyho kamaráti, ktorý pomáha rozvíjať u detí (medzi 5-7 rokom života) ich zručnosti potrebné pre zvládanie ťažších životných situácii. Je odborným garantom ostatného prieskumu Ligy za duševné zdravie o postojoch Slovákov k duševnému zdraviu, v ktorom každý piaty Slovák priznáva stredne vážny až vážny úzkostný stav. A to je naozaj veľa.
V tejto epizóde podcastu sme sa porozprávali o:
4:15 - Od práv pacientov po epidemiológiu - aká bola cesta MUDr. Bražinovej k duševnému zdraviu
6:59 - Epidémia duševných chorôb?
8:15 - Zdravé spracovávanie negatívnych pocitov už v detstve
13:59 - Učíme učiteľov nové zručnosti
16:49 - Prieskum postojov k duševnému zdraviu - Prieskum Ligy za duševné zdravie august 2021
18:52 - Viac príznakov psychických problémov počas pandémie
20:50 - Každý piaty Slovák priznáva stredne vážny až vážny úzkostný stav
24:40 - Sú na tom mladí horšie?
28:28 - Dostupnosť liečby duševných porúch je u nás stále na nižšej úrovni
33:51 - Tretina Slovákov nevie, aké služby existujú v oblasti liečby duševných porúch
35:22 - 90% slovákov vnímajú stigmu ohľadne duševných porúch
41:06 - Vyškolení duševní záchranári - budúcnosť?
44:58 - Potrebujeme hlbší prieskum populácie
-
O poruchách príjmu potravy možno počul každý najmä v spojitosti napríklad s módnym priemyslom. Toto veľmi vážne multifaktoriálne ochorenie však zasahuje do životov už 9 ročných detí. Hoci viac postihuje mladé dievčatá a ženy, nevyhýba sa ani chlapcom a mužom a všetkým socio-ekonomickým vrstvám.
Najznámejšie ochorenia zo spektra PPP sú:
- mentálna anorexia: úmyselné znižovanie hmotnosti vyvolané a udržiavané diétami, nadmerným cvičenim, zvracaním a zneužívanim liekov (najmä preháňadiel). Hmotnosť je podpriemerná až extrémne nízka, napriek tomu je snaha ďalej chudnúť.- mentálna bulímia: opakované záchvaty prejedania veľkým množstvom jedla, po ktorom nasleduje zvracanie alebo kompenzácia iným spôsobom (nAdmerné cvičenie, zneužívanie liekov – najmä preháňadiel, obdobia hladovania). Hmotnosť je zväčša normálna alebo na spodnej hranici normy.
U oboch foriem je typický strach z nadváhy, naliehavá potreba chudnúť, neustále zaoberanie sa myšlienkami na jedlo a hmotnosť. Bulimické a anorektické fázy sa môžu striedať. Porucha stravovania obvykle predstavuje pokus o zvládanie hlbších emočných problémov, ktoré v danom veku človek nedokáže zvládnuť inak. Manipulácia s hmotnosťou a stravovaním prináša pocit moci a kontroly – tie časom začnú nahrádzať všetky ostatné záujmy a stávajú sa hlavnou náplňou života. Ochorenie vedie k osamelosti, pridružujú sa výkyvy nálady, úzkosť a depresie.
Viac o tejto zložitej problematike porozprávala v štúdiu so Šarkanom skvelá psychiatrička, psychoterapeutka MUDr. Magdaléna Frecer.
V prípade ak máte problém s poruchou príjmu potravy, alebo máte podozrenie, že váš blízky má problém s PPP môžete sa obrátiť napríklad na združenie Chuť žiť.
MUDr. Magdaléna Frecer
Je lekárka s atestáciou v odbore psychiatria. Psychoterapeutické vzdelanie získala v Inštitúte pre výcvik v gestalt psychoterapii (IVGT) v Prahe. Absolvovala 1,5-ročný výcvik v body-psychoterapii pod vedením Eliho Weidenfelda, senior trénera Európskej školy biodynamickej psychoterapie (ESBPE), ktorý sa špecializuje na verbálne a neverbálne terapeutické metódy. Aktuálne sa u neho vzdeláva v psychoterapii traumy. Ukončila kurz Jacobsonovej relaxácie a autogénneho tréningu u prof. MUDr. Jozefa Hašta, PhD.Má skúsenosti s vedením psychoterapeutických a psychoedukačných skupín so zameraním na vyrovnanie sa so skúsenosťou s duševnou poruchou a taktiež dlhoročnú psychiatrickú prax na psychiatrickom oddelení a v dennom psychiatrickom stacionári. Spolupracuje s Ligou za duševné zdravie a so združením Chuť žiť, ktoré sa zaoberá prevenciou porúch príjmu potravy. Aktuálne pracuje na psychiatrickom oddelení Univerzitnej nemocnice v Bratislave-Ružinove a v centre Sunrise ako individuálna terapeutka pod supervíziou. Vedie terapeutické sedenia v slovenčine, poľštine a angličtine. Je pôvodom z Poľska a žije na Slovensku. Je vydatá, má 2 deti.
-
"Popôrodná depresia je osamelá diagnóza. Volanie o pomoc sa tam väčšinou ani nedeje, pretože si to žena skôr necháva pre seba kvôli tomu, že priznaním by ako keby hovorila o svojom zlyhaní." hovorí v najnovšej epizóde podcastu naša hostka.
Neúnavná propagátorka zdravého pohľadu na svet žien pred, počas a po pôrode. Klinická psychologička, psychoterapeutka a certifikovaná dula, Hanka Celušáková. Z vlastnej praxe vie, že každá piata žena nevníma pôrod len ako pekný zážitok ale hrozí jej aj popôrodná depresia. Nechtiac zbiera traumatické príbehy z pôrodníc a otvorene hovorí, že problém nemajú ženy, ale systém. Detailne pozná a pútavo rozpráva o sociálnom tlaku na to byť dobrá mama, o nešikovných poznámkach pôrodného personálu, o potrebe matersky sa starať o čerstvé mamičky a o nástrahách zastaralých návykov ešte stále zakorenených v nás.
"Raz som zrátala, že bežná tehotná žena, nie v rizikovom tehotenstve, na Slovensku absolvuje behom trinástich poradní 150 rôznych vyšetrení, od merania tlaku, kontroly varixov, kontroly hmotnosti, nekonečné množstvo somatických vyšetrení, ale za tých 13 poradní sa jej málokedy niekto spýta, ako sa cíti, ako sa má. A tá otázka by možno mala byť tá prvá, čo by bolo dobré položiť a rozprávať sa s tou ženou nielen o tom biologickom zvládaní jej tehotenstva, ale aj o tom psychologickom."
Mgr. Hana Celušáková, PhD. (1975)
Klinická psychologička, psychoterapeutka a certifikovaná dula.
V roku 1998 ukončila vysokoškolské vzdelanie v odbore psychológia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1998 – 2003 pracovala v Psychiatrickej nemocnici P. Pinela v Pezinku, kde sa venovala liečbe drogovo závislých mladistvých, gerontopsychiatrickým pacientom ako aj práci s dospelou klientelou (psychotickými pacientmi, alkoholikmi). Špecializačnú skúšku z klinickej psychológie zložila v r. 2003, absolvovala základný psychoterapeutický výcvik (PCA – Person Centered Approach) .Od roku 2009 je zapísaná v zozname psychoterapeutov SPS. Je odbornou garantkou Centra pre rodinu Kvapka v odbore klinická psychológia a psychoterapia, kde sa zameriava na podporu rodičovských kompetencií nastávajúcich rodičov, vedie kurzy prípravy na pôrod a rodičovstvo pre tehotné ženy a ich partnerov, sprevádza rodičky počas pôrodu ako dula a podporuje novú rodinu. Spolupodielala sa na projekte Štart do práce po materskej dovolenke. Psychoterapeuticky sa venuje ženám, ktoré sa vyrovnávajú s psychickými komplikáciami v súvislosti s pôrodom – reprodukčným zdravím. V rokoch 2015-19 absolvovala postgraduálne doktorandské štúdium na LF UK a je súčasťou tímu Akademického centra výskumu autizmu. Venuje sa aj publikačnej a prednáškovej činnosti. -
Asi vás neprekvapíme, keď povieme, že žijeme v tak uponáhľanej dobe a potrebujeme stíhať tak veľa vecí, že záťaž na nás je priveľká. Potrebujeme sa naučiť vypínať. No niektorí z nás dokážu aj dovolenku zmeniť na ďalší výkon.
Ako sa zastaviť a naučiť sa relaxovať? Dá sa to vôbec? Čo sa stane, keď to zanedbáme a ženieme sa na hranicu našich fyzických a psychických síl?
Dovolenka je od slova dovoliť si. Poďte sa s nami započúvať do novej epizódy podcastu Ako sa máš? s psychologičkou a psychoterapeutkou Mirkou Zimányiovou, ktorá nám priblíži prácu s mindfulness, porozpráva nám o strese a dotkneme sa aj zaujímavej témy - riešenie tráum.
Mgr. Miroslava Zimányiová, PhD.klinická psychologička, psychoterapeutka
Už viac ako 15 rokov pracuje s dospelými klientmi ako psychoterapeut. Klienti do terapie vstupujú s rôznymi ťažkosťami, ako sú úzkosti, depresia, nedostatok sebadôvery, obavy z budúcnosti, strata blízkeho človeka, strata zmyslu života, ťažkosti v medziľudskej komunikácii, potreba lepšie porozumieť samému sebe.
Pracovala s postihnutými deťmi v Domove sociálnych služieb prof. Karola Matulaya, neskôr 8 rokov v nadnárodnej spoločnosti na oddelení ľudských zdrojov. Následne ako klinický psychológ v Univerzitnej nemocnici Bratislava.
Vyštudovala psychológiu na FFUK, v roku 2014 získala atestáciu v odbore klinická psychológia a v roku 2016 špecializáciu v dopravnej psychológií.
Má za sebou dlhodobý výcvik v Gestalt terapii, výcvik v Krátkodobej terapii zameranej na riešenie (SFBT), výcvik v terapii traumy (EMDR), výcvik v terapii zameranej na emócie, vzdelávanie v krízovej intervencii .
-
Zmeňme Slovensko na krajinu, v ktorej sa so všetkými zaobchádza rovnoprávne, bez ohľadu na to, kým sú, alebo koho milujú.
To je misia Iniciatívy Inakosť, ktorá prevádzkuje aj špecializovanú In- poradňu, kde psychológ Andrej Kuruc, spolu s ďalšími kolegami poskytujú podporu a sociálne, psychologické a právne poradenstvo pre lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí. V ďalšej epizóde podcastu Ligy za duševné zdravie Ako sa máš vás dôverne a bez predsudkov prevedieme témami, ktoré súvisia so sexuálnou orientáciou a rodovou identitou.
Sexuálna orientácia a rodová identita je na Slovensku stále tabu. V rozhovore so psychológom Andrejom Kurucom sa napríklad dozviete, ako prebieha vnútorný a vonkajší coming out, ako prežívajú LGBTI ľudia menšinový stres a aký dopad má na duševné zdravie jednotlivca a čo môžeme urobiť pre lepší život gejov, lesieb, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí v spoločnosti.
Je pre nás nepredstaviteľné, že nejaká komunita v našej spoločnosti sústavne čelí predsudkom, nedostatku rovnosti a akceptácie, nadávkam, šikane, či nemožnosti uzavrieť partnerský zväzok. Preto veríme, že sa postavenie LGBTI ľudí u nás čoskoro zmení k lepšiemu.
Kontakt na InPoradňu je 0948 144 313, alebo cez chat na stránke www.inporadna.sk.
Poradňu prevádzkuje Iniciatíva Inakosť www.inakost.skpsychológ Andrej Kuruc
Vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor poradenstvo a klinická psychológia a ekonómiu na EU. Dlhodobo sa venuje problematike rovnosti príležitostí, rodovej rovnosti a ľudských práv LGBTI ľudí. Vedie divadlo Nomantinels, v ktorom pôsobí aj ako dramatik a herec. V Iniciatíve Inakosť pôsobí v oblasti psychologického poradenstva, vzdelávania a výskumu. Je členom Výboru pre práva LGBTI osôb a Výboru pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania. Momentálne pracuje ako psychológ v inPoradni, ktorá poskytuje sociálne, psychologické a právne poradenstvo pre LGBTI ľudí. Je to jediná špecializovaná poradňa na Slovensku pre príslušníkov sexuálnych menšín.
-
Sexuálne násilie na deťoch je spoločensky tabuizovaná téma. Čo potrebujeme vedieť, aby sme zmenili postoj spoločnosti? Ako pomôcť a pristupovať k obetiam a ako k páchateľom? Existuje účinná prevencia?
O tejto neľahkej téme nám do štúdia prišla porozprávať psychologička Mária Vargová, riaditeľka Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch.Pokiaľ ste obeťou, alebo máte vedomosť o násilí páchanom na dieťati vo vašom okolí, neváhajte kontaktovať pomoc!
Akútne ohrozenie - 158 - Polícia Nahlásenie týrania, zneužívania, zanedbávania starostlivosti o dieťa - 0800 191 222 (bezplatne, nonstop)Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ozve sa vám záznamník, kde v 2 minútovom limite uveďte základné údaje o dieťati a vaše podozrenie)Priamo na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodinyKontaktovať môžete aj nasledovné linky pomoci:
Linka detskej istoty - 116 111 (nonstop, bezplatne, anonymne) - www.ldi.sk (aj chat, email)Detská linka dôvery - 0907 401 749 - www.linkadeti.sk (aj chat, email, skype)Online poradňa pre mladých IPčko - www.ipcko.sk (chat, email)
Deti, tínedžeri:Dospelí:
Národná linka pre ženy zažívajúce násilie - 0800 212 212 (nonstop, anonymne, bezplatne)Linka dôvery Nezábudka - 0800 800 566 (nonstop, anonymne, bezplatne) www.linkanezabudka.sk (aj email)Pomoc obetiam násilia - 0850 111 321 - (nonstop)- www.pomocobetiam.sk -
Katarína Stančeková je profesionálna psychiatrická sestra. Má za sebou viac ako 20 ročnú prax na psychiatrii a ako sama hovorí, psychiatriu si vybrala zámerne a dodnes neľutuje.
V novej epizóde sa jej Šarkan pýta na mýty, s ktorými sa bežne stretávame o duševnom zdraví, o pobyte na psychiatrii a na to, čo si o nich myslí ona. V rozhovore vysvetľuje, čo sa deje krok po kroku a ako vyzerá liečba za bránami psychiatrickej nemocnice, ale aj o tom, že nárast pacientov na psychiatriách, necítili len na začiatku pandémie, ale práve teraz, keď narastajú úzkosti a depresie po covide.Podcast si môžete aj pozrieť na našom YouTube kanály:
-
Viac než 12.000 úmrtí počas pandémie covidu nám prinieslo novú skúsenosť. Smrť sa dostala z domovov do nemocníc a odoprela tak pozostalým zdravé smútenie. Priniesla zmenu smútočných rituálov a to sa môže stať predispozíciou na komplikované smútenie. Vzniklo príliš veľa neukončených vzťahov a tak tu dnes máme aj pandémiu smútku. Náhla strata blízkych, bez možnosti byť pri ich posledných chvíľach, mohla zanechať desiatky tisíc rodinných príslušníkov v emočnej búrke. Hovorí Jana Pitková, smútková poradkyňa, riaditeľka občianského združenia Kolobeh života, ktoré je jedným zo 40 členov Ligy za duševné zdravie.
Janu Pitkovú priviedol k misii pomáhať smútiacim jej osobný príbeh tragickej straty blízkej rodiny. Na 18 rokov uviazla v komplikovanom smútení. Dnes už vie o svojom smútku hovoriť otvorene. V podcaste Ligy za duševné zdravie “AKO SA MÁŠ?” so Šarkanom rozpráva aj o tom, čo je to komplikované smútenie, o jednotlivých fázach smútenia, o tom, aké ťažké je dovoliť si prestať smútiť.
Napriek zložitej téme je podcast plný nádeje, ktorú do štúdia Janka priniesla. Viac informácií o práci občianskeho združenia Kolobeh života nájdete na ich stránke http://www.kolobehzivota.sk/
-
Študovala medicínu aj spev súčasne. Nakoniec kvôli psychiatrii zanechala hudobnú kariéru.
Dnes je jednou zo 45- tich detských psychiatrov na Slovensku.
MUDr. Veronika Marcinčáková Husárová. Teší ju pracovať s deťmi tak, aby každé z nich prosperovalo emočne aj mentálne. Aby im to išlo v škole aj s rodičmi. A tiež, aby si formovali svoju identitu a mohli kráčať k svojim hviezdam.V novom diely podcastu “ AKO SA MÁŠ ? “ od Ligy za duševné zdravie hovorí so Šarkanom o veľkom náraste duševných porúch a vyvracia mýtus o tom, že deti nemajú psychické problémy.
-
Chcel byť dirigentom, nakoniec dirigoval nemocnicu. Špecializuje sa na úzkosti a depresie. Vie ale aj, ako chutí hľadanie financií na opravu nemocnice.
Nie je zástancom vyrábania pacientov a myslí si, že v terapii si viete povedať, ako chcete žiť. Nepopiera, že po roku tu je odklon od zabehaného rytmu, ale neodváži sa povedať, či a aký to bude mať v budúcnosti dopad. Na otázku prečo sa angažoval aj pri vzniku Ligy za duševné zdravie má jasno : Naše témy sú vznešené a stoja za námahu aj voľný čas. Psychiatrii zasvätil celý svoj život.
Vypočujte si hĺbavý dialóg Šarkana s čerstvým dôchodcom, psychiatrom a psychoterapeutom Pavlom Černákom.
