Afleveringen
-
Medzi zručnosti, ktoré by dnes mali byť rozvíjané, patrí porozumenie vzťahom v spoločnosti, porozumenie tomu, na čom stojí demokracia, občianska gramotnosť, povedomie o histórii, ale aj informačná gramotnosť. Súbor týchto zručností človeka predurčuje, aby nemal pocit úzkosti či dezorientácie vo vysoko komplexnom prostredí, ktoré vytvára informačný chaos.
Aký vplyv na výchovu a vzdelávanie má rýchly rozvoj digitálnych technológií? Prečo by sa mal vzťah vo vzdelávaní transformovať z jednosmerného na obojstranný a čo by mohli deti a mládež naučiť staršie generácie? Čo znamená tzv. digitálna dospelosť a čím sa u používateľov v online priestore prejavuje? Ako sociálne siete ovplyvňujú pozornosť či schopnosť orientácie u detí?
Prečo sa dnes školy nedokážu adaptovať na zmeny v digitálnom prostredí? Mohli by v tomto ohľade spolupracovať s inými aktérmi, napríklad s neziskovými organizáciami? Ako je možné deti učiť správať sa v online priestore obozretne? Nakoľko môže byť pre zvýšenie pozornosti detí účinný zákaz mobilných telefónov pri výučbe?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s prorektorom Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Prahe a poradcom českého ministra školstva Mikuláše Beka Bohumilom Kartousom.
Hosť je autorom kníh o budúcnosti vo vzťahu k vzdelávaniu a sebarozvoju s názvami No Future (2019) a Future ON! (2023) a a líder českého startupu Idem do seba zameraného na tému duševného zdravia.
-
Pri sledovacích softvéroch na rozpoznávanie tvárí je problémom veľká netrasparentnosť, najmä ak sú nasadené štátmi, pretože zvyčajne nemáme ako verejnosť prístup k takmer žiadnym informáciám. V praxi sú zväčša používané biometrické kamerové systémy, ktoré rozpoznávajú vašu tvár, s cieľom identifikovať, prípadne autorizovať vás na vykonávanie istých úkonov.
Ako sa trénuje umelá inteligencia používaná v systémoch na rozpoznávanie tvárí? Prečo môžu byť dané systémy diskriminačné a ako prebieha ich testovanie na zraniteľných komunitách? Nakoľko je dnes takéto rozpoznávanie tvárí presné? Prečo sú systémy čoraz častejšie nasadzované štátmi a ako môžu pomáhať zvyšovať bezpečnosť na verejných priestranstvách? Ako sú využívané autoritárskymi režimami v rámci tzv. systému sociálnych kreditov?
Prečo začal Izrael používať program na sledovanie Palestínčanov v Gaze? Aký bol pôvodný zámer projektu a na čo sa používa dnes? Ako Izrael využíva AI na výber cieľov bombardovania? Aké problémy vznikajú pri zostavovaní zoznamov podozrivých osôb? Aký falošný AI obsah v rámci konfliktu vzniká a ako ho môžu používatelia sociálnych sietí rozpoznávať?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorkou portálu Živé.sk Luciou Kobzovou.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Hnutie Tradičných manželiek sa na fórach objavilo približne v roku 2019. Odvíja sa od teórie redpilling-u, čo je teória náboru krajnej pravice, ktoré ponúka veľmi jednoduché riešenie na všetky problémy alebo pocity nespokojnosti, ktoré ľudia majú. Redpilling-om majú byť ľuďom otvárané oči a má im pomôcť vymaniť sa zo stáda, ktoré sleduje mainstreamové myšlienky.
Aké skupiny v rámci ultrakonzervatívneho hnutia Tradičných manželiek existujú a na základe čoho ich delíme? Prečo je hnutie napojené na myšlienky antifeminizmu či zachovania bielej rasy a nakoľko je extrémistické? Akú úlohu pripisuje hnutie ženám a aké vlastnosti či správanie od nich očakáva? Ako funguje nábor do Tradičných manželiek a prečo využíva teóriu redpilling-u? Ako sú Tradičné manželky prepojené na myzogýnnu manosféru?
Aké ženy bývajú členkami hnutia Tradičných manželiek a čo ich spája? Ako prebieha ich radikalizácia vo vnútri hnutia? Nakoľko sa Tradičné manželky pohybujú v online sfére a ktoré fóra či sociálne siete využívajú? Aký vizuálny obsah zvyknú publikovať na TikToku či Instagrame? Ako sa hnutie stavia k právam žien v spoločnosti a čo je jeho konečným cieľom?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Infosecurity.sk Radkou Kulkovou.
-
Vieme, že slová majú svoju silu, majú svoj efekt. Ten prechádza z online sveta aj do toho fyzického. Historická skúsenosť nás naučila, čo sa môže stať, keď sa normalizuje nenávistný jazyk, keď sa vyzýva alebo schvaľuje násilie voči skupine ľudí. Vieme, že nemoderovanie vytláča z diskusie menšiny, či už náboženské alebo sexuálne, ale aj ženy celkovo. A to má vplyv na celú spoločnosť, ktorá sa ďalej polarizuje.
Nakoľko sa nenávisť objavovala v komentároch prezidentských kandidátov počas kampane? Dokázali si kandidáti komentárové sekcie účinne moderovať? Kto každý je členom iniciatívy Bez hejtu a čomu sa kampaň venuje? Koľko percent nenávistných komentárov bolo podľa analýz Bez hejtu na Facebooku počas minulého roka? Na akých stránkach sa objavovalo najviac hejtu?
Ako pomáha umelá inteligencia vytrénovaná na slovenský jazyk moderovať online diskusie? Aké sú výhody tejto moderácie oproti aktivite ľudských moderátorov? Je možné vďaka AI odhaľovať aj nenávistné prejavy či dehumanizáciu v komentároch? Akú úlohu hrajú špecifiká lokálnych jazykov? Prečo je obmedzením moderácie obsahu fungovanie samotných online platforiem?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s CEO a spoluzakladateľom spoločnosti TrollWall Tomášom Halászom.
-
Každý človek môže do istej miery myslieť konšpiračne. Je to pravdepodobne niečo, čo je evolučne dané ako tendencia pozerať sa v niektorých situáciách na svet prizmou sprisahania alebo konšpirácie. Na jednej strane sledujeme globálne konšpiračné teórie, ktoré cirkulujú verejným priestorom po desaťročia, na druhej strane sú to však aj špecifické lokálne témy.
Aké lokálne či národné témy boli na Slovensku zneužité pre vytvorenie konšpiračných teórií? Ako prebieha etablovanie konšpiračných naratívov v spoločnosti? Čo ukazujú dáta komparatívnych výskumov v oblasti konšpiračného myslenia a ako by sme ich mali interpretovať? Z akých špecifických politických skúseností na Slovensku môže vyplývať prevaha nefaktického obsahu? Ako sa to prejavuje v témach Covid-19 alebo antivedeckých presvedčení?
Prečo do konšpiračného myslenia vstupujú otázky spoločenského statusu či demografických faktorov? Prečo sa dnes vzmáha ultrakonzervatívny suverenistický príbeh o úpadku Západu a ako sa to prejavuje v bežnom diskurze? Ktoré negatívne faktory ovplyvňujú uvažovanie o vede či medicíne a ako sa spájajú s témou kapitalizmu? Koho dnes môžeme označiť ako charizmatického lídra a ako týmto osobám pomáhajú sociálne siete?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským.
-
Medzi mimovládne organizácie patrí všetko to, čo nie je riadené vládou. Teda všetko to, čo nepatrí pod rôzne ministerstvá a štátom zriadené organizácie možno chápať ako neziskovku alebo mimovládnu organizáciu. Vytvárané sú za účelom všeobecne prospešného cieľa a nemajú za cieľ získavať peniaze v zmysle zisku.
Prečo sú dnes mimovládne organizácie a neziskovky vykresľované ako nepriateľ štátu a čo je cieľom kritiky namierenej voči nim? Aké rôzne mýty či nepravdy o mimovládkach sú šírené vo verejnom priestore a akých tém sa najčastejšie týkajú? Prečo sú tieto klamstvá nebezpečné a čo môže byť dôsledkom ich etablovania? Ako zakotvuje činnosť mimovládnych organizácií slovenská legislatíva?
Prečo si neziskovky zakladajú aj politici alebo dezinformačné platformy? Z čoho pramení rastúca nevôľa voči tretiemu sektoru a ako sa vývoj na Slovensku podobá situácii v USA a v iných častiach Európy? Akým finančným či bezpečnostným dôsledkom rastúcej nenávisti voči tretiemu sektoru čelia predstavitelia mimovládnych organizácií? Čomu sa venuje kampaň Lepší život pre všetkých a ako ju môže verejnosť podporiť?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s koordinátorom Občianskej platformy pre demokraciu Jánom Orlovským.
-
Témy životného prostredia sa stali kľúčovými otázkami ľudského prežitia. To, o čom rozprávali osamelí, ojedinelí a zaznávaní ochrancovia prírody niekedy v 80. a 90. rokoch 20. storočia, sa teraz stalo tými najdôležitejšími témami na medzinárodnom poli. Rozpory, ktoré v spoločnosti sú, sa však premietajú aj do tejto problematiky.
Aké globálne trendy v diskusii o zmene klímy prenikli na Slovensko? Prečo táto téma polarizuje spoločnosť a v čom sa to odráža? Ako k problematike pristupujú členovia vlády a nakoľko sa opierajú o techniky dezinformačného hnutia? Do akej miery môže ísť o stratégie pochádzajúce z ruskej strany? Aké príklady klimatických hoaxov a dezinformácií nachádzame v slovenskom politickom diskurze?
Prečo je vykresľovanie mimovládnych organizácií ako pochybných a škodlivých historickým naratívom a kde bol v minulosti používaný? Čo je cieľom takéhoto nálepkovania mimovládnych organizácií ako škodlivých politických hnutí? Prečo dnes dochádza k odstraňovaniu systémových opatrení v rezorte životného prostredia a čím sa to prejavuje? Aké naratívy o Európskej únii a jej klimatických opatreniach sa môžu objaviť pred eurovoľbami?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s aktivistom a bývalým tajomníkom ministerstva životného prostredia Jurajom Smatanom.
-
Okrem vojny na Ukrajine sú v českom informačnom priestore dlhodobo prítomné naratívy namierené proti západnému a liberálnemu smerovaniu štátu, útoky na západných spojencov – vrátane Európskej únie a NATO – aj na demokratické inštitúcie. Pri útokoch na súčasnú českú vládu a jej predstaviteľov nejde o vecnú kritiku, ale o nenávistné komentáre na ich adresu.
Ako česká dezinfoscéna reaguje na témy zo slovenskej politiky? Aké dezinformačné naratívy boli doposiaľ šírené o českom prezidentovi Petrovi Pavlovi? Ktoré faktory zaručujú stabilnejšiu politickú scénu v Českej republike a ako to prispieva k znižovaniu polarizácie v spoločnosti? Prečo české dezinformačné médiá neudávajú trendy v mainstremovej verejnej debate?
Čím je špecifický český Telegram a aké typy aktérov využívajú toto nízko regulované prostredie? Ktoré telegramové zdroje najčastejšie publikujú extrémistické materiály a násilný obsah a čo ich k tomu motivuje? Prečo sa na Telegrame vyskytuje viac ezotericky zameraných kanálov? Nachádzame na platforme aj príklady pravdepodobného ruského vplyvu? Čo znamená monetizácia strachu a prostredníctvom akých nástrojov získavajú problematické kanály financovanie?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií Natáliou Tkáčovou.
-
Život civilov na ukrajinských územiach v blízkosti frontu je často veľmi desivý – žijú bez elektriny, bez plynu, internetu či akéhokoľvek mobilného spojenia. V stabilnejších regiónoch, napríklad na ľavom brehu Dnepra, kde neprebiehajú aktívne bojové operácie, sú ľudia zasa konfrontovaní so silným tlakom ruskej administratívy. Tú je možné zhrnúť do hesla, ktoré sa objavuje na bilbordoch a v médiách: „Rusko je tu navždy.“
Ako sa dnes mení pokrývanie témy vojny na Ukrajine v západných médiách či na platformách ako X alebo Telegram? V čom sú pozitíva či naopak úskalia informovania o vojne prostredníctvom týchto sietí? Môžu sa objektívne médiá stať obeťou aj ukrajinskej propagandy alebo skreslených informácií? Prečo sa z vojny stáva mýtus boja dobra so zlom a ako sa to prejavuje? Nakoľko môžu dobrovoľné zbierky a iniciatívy napomáhať ukrajinskej obrane?
Ako dnes žijú obyvatelia na okupovaných územiach a nakoľko sú v kontakte s vonkajším svetom? Ako voči civilnému obyvateľstvu vystupujú ruskí vojaci? Aké praktické prekážky či represie z ich prítomnosti pre civilov vyplývajú? Aké podmienky musia spĺňať novinári, aby mali prístup do vojnových zón Ukrajiny a prečo niekedy čelia nevôli zo strany Ukrajincov?
Okrem toho sa v epizóde dozviete, čo môžu čitatelia očakávať od nového knižného diela Tomáša Forróa s názvom Spev sirén. Jeho vydanie môže byť naďalej podporované prostredníctvom kampane na portáli Startlab.sk.
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vojnovým novinárom a autorom pripravovanej knihy Spev sirén Tomášom Forróm.
-
Čína považuje Taiwan za odpadlícku provinciu, napriek tomu, že Komunistická strana Číny ostrov nikdy neovládala. O obyvateľstve Taiwanu síce Čína hovorí ako o pokrvných príbuzných a neoddeliteľnej súčasti veľkej čínskej rodiny, no zároveň sa ostrovu vyhráža použitím sily, ak by sa Taiwan rozhodol ísť cestou de iure nezávislosti. V praxi však Taiwan stojí v popredí globálneho boja proti snahám čínskeho režimu o presadenie svojej moci v zahraničí.
Aké sú výsledky nedávnych volieb na Taiwane a čo znamenajú pre jednotlivé strany? Akým prioritám sa plánuje venovať budúci prezident Willian Lai a aký bude jeho vzťah s parlamentom? Aký vývoj bude nasledovať v rovine vzťahov s Čínou či iných zahranično-politických otázkach? Ako sa v praxi prejavuje suverenita Taiwanu? Nakoľko dnes obyvateľstvo ostrova vníma svoju budúcnosť ako spätú s pevninskou Čínou?
Aké spôsoby použila Čína na ovplyvňovanie verejnej mienky na Taiwane pred voľbami? Aké falošné naratívy šírila o kandidátoch alebo výsledkoch prieskumov? Ktoré informačné kanály boli pre tento účel využívané? Prečo na Taiwane panuje nízka úroveň dôvery v médiá? Ako bojuje štát a mimovládna sféra proti dezinformáciám? Prečo je Taiwan poprokový v oblasti ľudských práv, politického zapojenia či technológií?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou pre advokačnú činnosť Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií a členkou správnej rady Európskej asociácie taiwanských štúdií Kristínou Kironskou.
-
Jedným z častých mýtov je viera, že dezinformácie sú akýmsi sprievodným javom informačného veru a produktom sociálnych sietí. Začali sme veriť, že dezinfo nemá hýbateľa, že vznikol organicky alebo v kyberpriestore ziskuchtivých algoritmov. Tí, ktorí dezinformácie využívajú vo vlastný prospech, prominentne politici, sa iba umne a rýchlo naučili využívať nový fenomén digitálneho veku.
Aké máme dnes vedomosti o producentoch a šíriteľoch toxických dezinformácií? Na aké špionážne siete majú takíto aktéri preukázateľné napojenie? Ako voči nim zasahujú tajné služby a čo sa o nich môže verejnosť dozvedieť z otvorených zdrojov? Aké príklady napojenia na Kremeľ poznáme u slovenských dezinformačných webov? Existujú dôkazy o podliehaní záujmom Kremľa aj u predstaviteľov občianskych združení či miest a obcí?
Prečo má budovanie dôvery naprieč spoločnosťou zásadný dosah na jej kognitívnu odolnosť? Aké sú ďalšie účinné nástroje na boj proti dezinformáciám? Aké klamstvá a zmanipulované informácie o kandidátoch na prezidenta sa dnes šíria v online priestore? Aká je úloha občianskej spoločnosti v boji proti informačným manipuláciám a budovaní kognitívnej odolnosti?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s bývalým riaditeľom odboru pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu na Ministerstve obrany a dnes výkonným riaditeľom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom.
-
Predvolebné dezinformačné naratívy pomohli v istej forme k situácii, ktorú tu máme dnes. Nemôžeme zabudnúť na naratív sfalšovaných volieb, ktorý mal za cieľ mobilizovať voličov, či „slovenský watergate“, ktorý hovoril o akomsi spiknutí. Strach, neistota, vyvolávanie paniky, mobilizácia a šírenie chaosu v informačnom priestore – to všetko prispelo k tomu, čo tu je dnes.
Na akom princípe bude fungovať nová platforma Hoaxy a podvody? Ako v súčasnosti funguje pôvodná stránka Hoaxy a podvody - Polícia SR? Aké boli výhody fungovania stránky Polície oproti novej občianskej iniciatíve? Bude možné naďalej získavať stanoviská od kľúčových osôb v štátnej správe? Ako komunikovala pôvodná stránka z pohľadu obsahu a nastavenej rétoriky? Ktoré faktory zaručili jej úspešnosť?
Do akej miery mohli dezinformácie a klamlivé naratívy podporiť vznik súčasnej vládnej koalície? Akú úlohu môžu zohrať dezinformácie v nadchádzajúcej prezidentskej kampani? Budú kopírovať vývoj, ktorý sme sledovali pred rokom v Českej republike? Akú aktivitu vo vyvracaní klamlivých naratívov môžeme očakávať zo strany štátnych inštitúcií? Môže sa aj verejnosť zapojiť do chodu novej platformy Hoaxy a podvody?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so zakladateľom a bývalým administrátorom sociálnych sietí Policajného zboru Davidom Púchovským.
-
Žiakov na stredných školách potrebujeme vzdelávať v spoločenských témach plošne. Potrebujeme, aby sa žiak, ktorý v dohľadnej dobe vyjde zo strednej školy, vedel rovno zapojiť do demokratického procesu. On je vlastne budúci volič. Nie je dobré ani bezpečné pre budúcnosť demokracie Slovenska a Európskej únie, aby tí žiaci vyšli zo školy s tým, že nevedia, prečo idú voliť a prečo je to dôležité.
Aký systém vzdelávania je dnes typický na základných a stredných školách a nakoľko dokáže žiakov pripravovať na nové výzvy v informačnom priestore? Bývajú na hodinách kreatívne využívané nové technológie? Nakoľko sú žiaci v súčasnosti pripraví na rozpoznávanie manipulatívneho online obsahu? Aké nové zručnosti by mohli na školách získavať, aby dokázali kriticky myslieť a odolávať informačným manipuláciám?
Nakoľko sa dnes na školách vyučuje o Európskej únii a geopolitických témach? Aké dezinformácie o EÚ sa vo vzdelávacom procese najčastejšie objavujú a ako proti nim môžeme bojovať? Aké nové metódy môžu učitelia na školách uplatňovať pri komunikovaní dôležitých tém? Prečo je dôležité žiakov viesť k diskusii a intelektuálnej skromnosti? V čom by sa vzdelávací systém na Slovensku mohol inšpirovať od Estónska?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Miroslavou Pisklovou.
-
Prieskumy na náladách a názoroch ľudí ukazujú, že množstvo nepravdivých informácií – napríklad to, že na Ukrajine je nacistická vláda, ktorú sa Rusko snaží poraziť, – považujú za dôveryhodné. Súvisí to s tým, že majú veľkú podporu aj v politickej reprezentácii, čo funguje veľmi symbioticky. Keď šírené názory podporia politici, tak im ľudia viac veria, pretože sú to stále elity, ktoré ovplyvňujú celkovú náladu a dôveryhodnosť informácií v spoločnosti.
Ako boli prezentované kľúčové témy ako pandémia či vojna na Ukrajine politikmi počas roku 2023? Čo najviac ovplyvňovalo politické diskusie počas celého roka? Vyskytujú sa klamlivé alebo zavádzajúce tvrdenia u politikov skôr v predvolebných obdobiach? V čom sa líši kampaň pred prezidentskými voľbami od iných typov volieb? Prečo sa v predvolebných obdobiach vyskytuje vyššie množstvo dezinformačných kampaní v informačnom priestore?
Prečo je popri overovaní politických výrokov dôležité fact-checkovať aj obsah na sociálnych sieťach? Aké prekážky majú overovatelia faktov pri kontrole príspevkov na Facebooku a podľa čoho si vyberajú kontrolovaný obsah? Aké príspevky môžu byť potenciálne nebezpečné? Aké trendy zdieľania a migrácie obsahu si všímame v slovenskom informačnom priestore? Nakoľko ovplyvňuje dizajn jednotlivých sociálnych sietí tvorbu a virálnosť šírenia nefaktického obsahu? Ako môžu overovatelia faktov profitovať z využívania nástrojov umelej inteligencie?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou a projektovou manažérkou Demagog.sk Veronikou Hincovou Frankovskou.
-
Na Telegrame je možné vytvárať aj väčšie skupiny a kanály. Aplikácia tak slúži na posielanie správ, ale okrem toho vytvára platformu pre ľudí, ktorí chcú do sveta posielať svoj vlastný obsah. Dezinformácie na platforme nie sú strážené a nikto ich nereguluje. Telegram sa teda automaticky stal zdrojom a podhubím pre ich šírenie.
Aké zdroje sú podľa výskumu PSSI, Infosecurity a ICJK na slovenskom Telegrame najpopulárnejšie? V čom sa líši aktivita alternatívnych webov, „dezinfluencerov“ alebo politikov na platforme? Prečo je náročné analyzovať telegramový obsah a jeho šírenie? Existujú rozdiely medzi témami a aktérmi v rámci slovenskej a českej telegramovej scény?
Aké možnosti pre generovanie zisku používajú jednotlivé kanály? Aké modely pre zastrešenie činnosti sú bežné u slovenských telegramových aktérov a v čom im pomáhajú štruktúry ako sú občianske združenia a s. r. o.? V ktorých prípadoch sú evidentné obsahové alebo organizačné prepojenia medzi jednotlivými zdrojmi? Existujú v Českej republike a na Slovensku prepojenia telegramových kanálov na politickú sféru? Ako reagovali sledování aktéri na otázky reportérok? Prečo sa ich odpovede spájali s konšpiračnými tvrdeniami o údajnej snahe zrušiť Telegram?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s reportérkami Investigatívneho centra Jána Kuciaka Karin Kőváry Sólymos a Karolínou Kiripolskou.
-
Počas uplynulého roka dochádzalo vo väčšinovej miere k recyklácii starých tém a využívaniu zažitých naratívov, predovšetkým očierňujúcich Ukrajinu a Západ. Príležitosťou pre Kremeľ môžu byť tohtoročné európske voľby, aby ich rôznymi prostriedkami manipuloval a narušil ich dôveryhodnosť. Neprestanú ani útoky na európske hodnoty a štruktúry.
Aké nové naratívy využívané na očiernenie Ukrajiny a útoky na Západ vznikali počas roku 2023? Aké hlavné naratívy prokremeľskej propagandy boli rozširované v Českej republike? Prečo boli ukrajinskí utečenci vyobrazovaní manipulatívne a v čom spočívali taktiky Kremľa? Ako sa menia technologické, informačné, kybernetické či konvenčné rozmery vojny na Ukrajine? Sledujeme tu nejaké zásadné posuny?
Je možné udržiavať západnú podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskom? Aké nové či atraktívnejšie taktiky môžeme používať pri komunikácii témy verejnosti? Ako komunikuje napríklad české ministerstvo zahraničia a v čom je jeho aktivita špecifická? Akými nástrojmi je možné bojovať proti kremeľským dezinformačným kampaniam? Existujú známe príklady dobrej praxe? Ako môžu členské štáty EÚ pomáhať s povojnovou rekonštrukciou Ukrajiny? Môže prokremeľská propaganda a dezinformácie akcelerovať pred voľbami do Európskeho parlamentu alebo v súvislosti s prezidentskými voľbami v USA?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.
-
Regulácia, ktorá vyplýva z aktu o digitálnych službách, sa zameriava najmä na nelegálny obsah. V slovenskom kontexte ide o nenávistné prejavy postavené na rasovej alebo etnickej nenávisti, extrémistický alebo teroristický obsah, výzvy k násiliu či propagáciu vojny. Kým v minulosti sme mali iba pravidlá platforiem, teraz Európska únia vymáha platnosť svojich zákonov tak, aby platili rovnako vo fyzickom priestore aj online.
Na aké typy obsahu sa zameriava akt o digitálnych službách (DSA) Európskej únie? Ako bude fungovať nahlasovanie obsahu platformami a čo je jeho cieľom? Prečo je problémom regulácia dezinformačného obsahu a aké prekážky existujú pri jeho identifikácii? Čo sa skrýva pod termínom systematické riziká, ktoré má DSA potláčať? Aké možnosti existujú pri moderovaní diskusie pod príspevkami na sociálnych sieťach? Ako pomáha diskusie moderovať umelá inteligencia a nástroje ako je TrollWall?
Ako sa od moderovania líšia ďalšie aspekty sociálnych sietí – odporúčacie algoritmy a dizajn platforiem? Prečo je dôležitá virálnosť obsahu alebo scrollovanie? Ako môžeme na Slovensku posilňovať kritické myslenie a rozvoj vedomostí súvisiacich s médiami či sociálnymi sieťami? Čo je najviac potrebné v daných témach vysvetľovať? Ako sa môžeme rozprávať s blízkymi, ktorí veria konšpiračným alebo dezinformačným naratívom? Existujú nejaké základné rady alebo odporúčané postupy?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s členom komunikačného tímu prezidentky Čaputovej Jakubom Godom.
-
Rusko uplatňuje v regióne Západného Balkánu hybridné nástroje ako sú propaganda, dezinformácie, zneužívanie pravoslávnej cirkvi alebo aktivity paramilitantných skupín. V regióne sú aktívne aj Turecko a Čína. Ak však vedú dezinformačné kampane, tie sa v informačnom priestore veľmi rýchlo stratia. Ich výtlak ani zdroje sa totiž nemôžu rovnať tým ruským.
Akú úlohu v demokratizácii a zlepšovaní ekonomickej situácie štátov na Západnom Balkáne hrá Európska únia? Prečo dnes sledujeme zhoršovanie ukazovateľov demokracie a právneho štátu naprieč regiónom? Aké nástroje vplyvu na Západnom Balkáne využívajú Rusko a Čína? Ktoré štáty sú na ruské alebo čínske pôsobenie najviac náchylné? Aké nástroje hybridného pôsobenia najčastejšie uplatňuje Ruská federácia?
V čom sa odlišuje prístup Čína a Ruska na Západnom Balkáne a aké sú očakávania oboch štátov? Ako je Moskvou zneužívaná srbská pravoslávna cirkev? Ako sa prejavuje kremeľská podpora krajne pravicových a paramilitantných skupín? Ako Rusko využíva lokálne etnické konflikty a aké témy či naratívy najviac pretláča? Ktoré komunikačné kanály v srbskom jazyku sú pre tento účel zneužívané a prečo sú v šírení prokremeľských posolstiev úspešné? Aké typy médií pomáhajú amplifikácii ruskej propagandy v regióne?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk Richardom Strakom.
-
Väčšina dezinformačných kanálov, ktoré Kremeľ používa k šíreniu svojej rétoriky v českej republike, vznikla už v roku 2014, kedy prebehla anexia Krymu. V priebehu desiatich rokov sa táto sieť dezinformačných kanálov rozrastala, komplikovala a vzájomne sa prepájala. Po invázii v roku 2022 sa tok informácií smerom do Európy s cieľom ovplyvniť verejný postoj voči vojne ešte posilnil.
Aké typy kropremeľských informačných zdrojov pôsobia v Českej republike? Ktoré témy zneužívajú podporovatelia Putina pre posilňovanie proruského sentimentu? Ako funguje tzv. Ruský dom v Prahe a kto ho prevádzkuje? Aké aktivity vykonáva inštitúcia po uvalení sankcií Európskej únie za šírenie prokremeľskej propagandy? Aké naratívy šíria zamestnanci Ruského domu v Prahe pod rúškom propagácie ruskej kultúry? Vracajú sa tieto posolstvá aj k pozitívnym sentimentom voči Sovietskemu zväzu?
Pracuje kremeľská propaganda v Českej republike aj s naratívmi o Ruskom svete alebo s kontrastom tzv. tradičných hodnôt a údajnej západnej dekadencie? Prečo vytvárajú ruskí cenzorskí úradníci podnety pre blokovanie obsahu v Českej republike? Aký typ médií v ČR má byť primárne cenzurovaný? Aké osoby monitoruje ruský Roskomnadzor v ČR? Prečo sa Rusko snaží o vytvorenie tzv. čistého internetu a aký obsah považuje za nežiaduci? Ako má ruským cenzorom pomáhať umelá inteligencia?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou portálu Investigace.cz Kristínou Vejnbender.
-
Firmy môžu spojením s obsahom problematických webov riskovať svoju reputáciu. Tým, že sa spájajú s bizarnými konšpiračnými teóriami, môžu poškodiť svoju značku. Na druhej strane, v reklamných systémoch ako Google ads až takmer 70 % inzertného rozpočtu z reklám putuje vydavateľom. Inzerenti teda často nevedomky finančne podporujú vznik takýchto webov.
Ako vyhodnocujú členovia komisie Konšpirátori.sk nahlasované weby a z čoho vyplýva konečné hodnotenie a posudok? Prečo je dôležité, aby si databázu prezerali aj firmy a známe značky? Môžu ako inzerenti napomáhať vzniku a fungovaniu problematických webov umiestňovaním svojej reklamy? Aké formy podpory poskytujú Konšpirátori firmám pri umiestňovaní reklamy? Prečo je dôležitý rozsudok súdu, ktorý zamietol žalobu portálu Hlavné správy na Konšpirátorov za údajné poškodzovanie dobrého mena? Môže ísť o vhodný precedens?
Ako vyzeral proces hodnotenia denníka Štandard, ktorý bol do databázy Konšpirátorov pridaný len nedávno? Aké hlavné problémy si komisia všimla v obsahu, ktorý tento web publikuje? Prečo je YouTube pre slovenských divákov možnou cestou ku konšpiračnému či inak škodlivému obsahu? Sú aj tu problémom reklamy? Prečo Konšpirátori školia učiteľov v otázkach kritického myslenia a mediálnej gramotnosti? Čo je dôležité verejnosti komunikovať v témach médií či overovania zdrojov?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so spoluzakladateľom projektu Konšpirátori.sk Petrom Jančárikom.
- Laat meer zien
