Afleveringen
-
Melina Mercouri bola viac než len herečka alebo verejná osobnosť – vďaka nej sa kultúra v EÚ uznala ako politická priorita. V tejto epizóde sa venujeme jej prelomovej práci, keď bola gréckou ministerkou kultúry, od spustenia iniciatívy Európske hlavné mesto kultúry až po budovanie cezhraničných kultúrnych väzieb počas studenej vojny. Spomíname tiež na jej otvorený odpor voči gréckej vojenskej junte, vďaka ktorému sa stala symbolom demokratických hodnôt a kultúrnej slobody – dedičstva, ktoré rezonuje dodnes.
-
Alcide De Gasperi, narodený v roku 1881 v prevažne talianskej oblasti Rakúsko-Uhorska, bol zarytým odporcom fašizmu. V roku 1943 založil Kresťanskodemokratickú stranu a stal sa prvým premiérom Talianskej republiky, ktorú viedol až do roku 1953. Spolu s Konradom Adenauerom a Robertom Schumanom zohral kľúčovú úlohu pri presadzovaní európskej integrácie.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
V noci z 9. na 10. novembra 1989 došlo k nečakanému pádu Berlínskeho múru. Spolu s ním padla aj komunistická vláda Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Studená vojna sa blížila ku koncu a začínala sa nová kapitola dejín Európy. O mesiac neskôr bola oficiálne otvorená Brandenburská brána, čím sa voľný pohyb medzi oboma nemeckými republikami definitívne obnovil. 3. októbra 1990 bolo opätovne zjednotené Nemecko, čo zmenilo aj budúcnosť európskej integrácie.
-
Konrad Adenauer, prvý kancelár Nemeckej spolkovej republiky, zohral kľúčovú úlohu pri obnove svojej krajiny po 2. svetovej vojne, ako aj pri budovaní európskej jednoty. Jeho prioritou bolo zmierenie s Francúzskom, no zároveň podporoval európsku integráciu prostredníctvom iniciatív, akou bolo vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Napriek rôznym prekážkam, ku ktorým patrilo napríklad postavenie Berlínskeho múru, sa neúnavne snažil o mier a jednotu v Európe.
-
Simone Veilová, jedna zo zakladateliek Európskej únie a vôbec prvá hlava priamo voleného Európskeho parlamentu, zohrala zásadnú úlohu pri presadzovaní európskej jednoty a podpore ľudských práv. Hájila práva žien, bola kľúčovou postavou v boji za legalizáciu interrupcií vo Francúzsku a otvorila cestu pre ženy vo vedúcich pozíciách. Keďže prežila holokaust, dobre si uvedomovala, aké dôležité je spojiť Európu. Odkaz Simone Veilovej nás inšpiruje aj naďalej. Zanietením pre spravodlivosť a ľudské práva dodnes stelesňuje motto Európskej únie „Zjednotení v rozmanitosti“.
-
Medzinárodný deň žien bol inšpirovaný hnutím robotníčok v textilných továrňach na začiatku 20. storočia. Odvtedy sme – pokiaľ ide o práva žien – prešli dlhú cestu. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien si nielen pripomíname prekážky, ktoré sme na tejto ceste museli prekonať, ale tiež oslavujeme všetky úspechy, ktoré sme v oblasti rovnoprávnosti žien dosiahli. Európsky parlament je pritom jedným z najhlasnejších obhajcov rodovej rovnosti v Európskej únii. Prijal dôležité uznesenia a predpisy na ochranu práv žien, podporu rovnakých príležitostí a boj proti diskriminácii.
-
Maastrichtská zmluva, známa tiež ako Zmluva o Európskej únii, bola podpísaná 7. februára 1992 v holandskom Maastrichte. Jej signatármi boli vtedajší dvanásti členovia Európskych spoločenstiev. Účinnosť nadobudla 1. novembra 1993 po tom, ako ju ratifikovali všetky členské štáty.
Maastrichtská zmluva dala oficiálnu podobu Európskej únii a z Európskeho hospodárskeho spoločenstva spravila súdržnejší celok. Zaviedla aj pojem občianstva Únie. -
11. júla 1995 obsadili jednotky bosnianskych Srbov pod vedením generála Ratka Mladića mesto Srebrenica vo východnej časti Bosny. Organizácia Spojených národov (OSN) dva roky predtým vyhlásila oblasť za takzvanú „bezpečnú zónu“. Počas nasledujúcich dní bolo systematicky zabitých vyše 8 000 moslimov, najmä mužov a chlapcov, ktorých telá končili v masových hroboch. Zároveň boli násilne deportované tisíce žien, detí a starých ľudí. 20- až 50 000 žien a dievčat sa stalo obeťami sexuálneho násilia.
OSN označila genocídu v Srebrenici za najväčší zločin na európskej pôde od konca 2. svetovej vojny. -
V tejto časti našej série podcastov sa ponoríme do európskej histórie a oslávime mimoriadne významný míľnik: 20. výročie najväčšieho rozšírenia v dejinách EÚ. 1. mája 2004 vstúpilo 10 krajín v srdci Európy do EÚ, čím sa aj počet jej úradných pracovných jazykov zvýšil o deväť. Bol to moment osláv, jednoty a neobmedzených príležitostí.
-
Transatlantický obchod s otrokmi je temnou a bolestnou kapitolou ľudských dejín. V priebehu 400 rokov sa jeho obeťou stalo viac ako 15 miliónov ľudí. Otroctvo bolo zrušené, ale rasizmus, ktorý ho sprevádzal, stále existuje a dodnes formuje spôsob, akým niektorí ľudia rozmýšľajú a správajú sa. Iniciatívy ako Medzinárodný deň spomienky na obete otroctva a transatlantický obchod s otrokmi, ktorý vyhlásila OSN, a Týždeň rozmanitosti a boja proti rasizmu, ktorý vyhlásila Európska únia, pomáhajú zvyšovať povedomie o pretrvávajúcich problémoch a vytvárať rovnejšiu a inkluzívnejšiu spoločnosť.
-
Schengenský priestor sa rozprestiera na území 27 európskych krajín: 23 členských štátov EÚ, ako aj Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. Vnútri tejto zóny možno voľne cestovať z jedného štátu do druhého bez akýchkoľvek hraničných kontrol. Všetko sa začalo v roku 1985, keď sa päť členských štátov EÚ rozhodlo zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach.
-
V roku 2005, na 60. výročie oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime, vydala OSN rezolúciu, v ktorej vyhlásila 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Slovo „holokaust“ pochádza z gréčtiny a znamená „obeť spálenú ohňom“, resp. „zápalnú obeť“. Používa sa na označenie prenasledovania a následného masového vyvraždenia šiestich miliónov židov v Európe nacistickým režimom a jeho kolaborantmi. V rokoch 1933 až 1945 však boli terčom tohto režimu a jeho prívržencov aj ďalšie skupiny obyvateľstva: Rómovia, ľudia so zdravotným postihnutím, príslušníci slovanských národov, ako aj gejovia a lesby či členovia niektorých náboženských a politických skupín.
-
Pôvabný domček so slamenou strechou a belasými obločnicami, učupený v zelenajúcom sa parku neďaleko Paríža. Možno si vôbec predstaviť, že práve v tomto rodinnom dome sa začala rysovať budúcnosť Európy a jej miesta na medzinárodnej scéne? A predsa: v tomto dome žil a pracoval jeden z architektov dnešnej Európskej únie, Jean Monnet.
-
Jednotný trh je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie a jednou z jej hlavných hybných síl. Bol zriadený 1. januára 1993 a umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu v rámci Európskej únie. Od svojho vzniku stimuluje obchod a zvyšuje význam Európskej únie ako globálneho obchodného partnera. Uľahčuje život občanov a podporuje rast a hospodársku súťaž tým, že vytvára nové príležitosti pre európske podniky.
