Afleveringen
-
Vo vzťahoch ľudia veria najrôznejším veciam. Napríklad, že len jedna láska je tá pravá, že svadba a deti vzťah utužia a posunú ho do lepšej úrovne a že nevera zákonite znamená koniec vzťahu. Časopisy aj dobre mienené rady od staršej generácie alebo priateľov sú nezriedka plné vlastných dojmov, neprenosných a špecifických skúseností a mýtov.
Ako sa vyznať v náročnej spleti tvrdení o pravej láske a v zaručených radách na šťastné partnerstvo?
"Je to akoby ste mali zlú mapu a vynakladali obrovské úsilie dostať sa na nejaké miesto a vždy skončíte niekde inde," vysvetľuje psychologička, psychoterapuetka a vysokoškolská pedagogička Júlia Halamová, ako škodlivé mýty kazia vzťahy.
Vo svojej praxi sa pritom pravidelne stretáva s ľuďmi, ktorí ich majú vžité, prinášajú si ich z rodinného prostredia alebo ich vyčítali v magazínoch.
Medzi najbežnejšie mýty patria podľa odborníčky napríklad predstavy, že vzťahy majú byť ľahké a fungovať samé do seba alebo že sa v nich naopak treba obetovať. "V zdravom vzťahu je vždy veľa pozitívnych a relatívne aj dosť negatívnych vecí. No zároveň v nich funguje rovnováha a ľudia v nich majú pocit, že sa im v tom vzťahu oplatí byť."
Terapeutka sa snaží zbúrať aj mýtus, že v zdravých vzťahoch neexistuje priestor pre pochybnosti či tajomstvá. "Podľa výskumov sa ukazuje, že ak človek pociťuje 70 percentnú istotu a asi 30 percentnú neistotu, je to na zdravé fungovanie vo vzťahu úplne dostatočné."
V podcaste sa ďalej dozviete aj to, či boli vzťahy v minulosti naozaj šťastnejšie, či je v poriadku cítiť vo vzťahu neistotu a prečo veríme tomu, že druhý nás musí ľúbiť rovnako, ako my jeho.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vraví sa, že láska kvitne v každom veku a zároveň je dnes úplne bežné, že do nových vzťahov vstupujeme starší a skúsenejší. Na prvý pohľad by teda začať nový vzťah v tretej alebo štvrtej dekáde života nemal byť problém. V skutočnosti však muži aj ženy v mladšom strednom veku čelia viacerým špecifickým situáciám.
Ako sa randí medzi tridsiatkou a štyridsiatkou? Môže byť zamilovanosť v tomto veku rovnaká? Je vlastne ešte niekto voľný? Ako si nájsť partnera, keď mám za sebou mnoho zranení z predchádzajúcich vzťahov? Čo ak už máme deti? Musia spolu aj ľudia v zrelšom veku chodiť rok do kina, aby vedeli, že sa k sebe hodia?Na tieto a mnohé iné otázky odpovie v podcaste Medzi nami psychologička a terapeutka Renáta Kočišová, ktorá sa vo svojej praxi okrem iného venuje aj párovej terapii a osobnému rozvoju.
"V mladšom veku sme iste ochotnejší ísť do vzťahov, vystaviť sa riziku zranenia, ktorú ku vzťahom patrí, no v zrelšom veku máme lepšie vyformované hodnoty a máme väčší predpoklad vo vzťahu vytrvať," vraví odborníčka a zdôrazňuje, že práve ľudia po tridsiatke môžu vďaka osobnej integrite viesť vzťahy, ktoré sú plnohodnotnejšie a hlbšie.
Nie vždy je však začiatok nového vzťahu jednoduchý. Silnejúci trend single života je pre mnohých ľudí akýmsi typom väzenia. "Navonok možno prezentujú, že si vzťah chcú nájsť, no idú len po zážitkoch, potvrdzovaní si toho, že ich niekto chce alebo že majú nejakú hodnotu," vraví v podcaste Kočišová.
Iným druhom problému je, že sa boja vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a viesť plnohodnotný život aj bez partnera. "Často sa stretávam s tým, že mi ľudia vravia, že by išli na turistiku, no bez partnera či partnerky nejdú a odmietajú sa pridať aj k akejkoľvek skupine," uvádza príklad zo svojej praxe.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Prieskum za prieskumom už dlhé roky prichádzajú so zisteniami, že muži masturbujú viac a častejšie ako ženy. Tieto informácie a dáta môžu naznačovať, že muži majú väčší sexuálny drive a potreby, ktoré ženy nemajú.
Ukazuje sa však, že problém je zrejme inde - konkrétne v tom, že sa k nim ženy menej hlásia a nerady o nich hovoria, pretože je ženská sexualita stále viac obklopená stigmou a hanbou.
"Myslím si, že masturbácia žien je stále pod rúškom hanby, pretože ak sa žena navonok prejavuje eroticky alebo rozpráva o masturbácii, hodnotia ju ako nemravnú a vznikajú tam negatívne konotácie. No to neznamená, že ženy menej masturbujú," hovorí hostka podcastu Medzi nami, Zuzana Bendíková, výkonná riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a lektorka sexuálnej výchovy.
Michaela Žureková s ňou v epizóde rozobrala aj otázky ako:
Čo spôsobuje, že majú ženy menej času na erotiku Prečo sa zabúda na to, že klitoris je hlavným zdrojom sexuálnej rozkoše Ako k masturbácii pristupovať zdravým spôsobom Prečo je v poriadku aj nemasturbovať Čo sú faktory brzdy a plynu v sexualite Čo robiť, keď zistíme, že masturbuje naše dieťa"Ženská sexualita je viac kontextuálna a závisí od toho, v akom prostredí momentálne žena je. Ak má na zozname nekonečné úlohy čo sa týka práce, rodiny a domácnosti, vysoko pravdepodobne je pre ňu náročnejšie dostať sa do telesnej pohody a zažiť sólo sex," vysvetľuje v podcaste Bendíková.
Dodáva, že sexualitu by sme nemali potláčať, pretože sme sexuálne bytosti. "Potrebujeme to na sebe akceptovať. Keď sa okolo sexuality budujú pocity hanby, strachu, nechute, môže to mať dopad na samotnú spokojnosť v sexuálnom živote."
A prečo podľa nej existuje takzvaný "orgasm gap", teda priepasť v dosahovaní orgazmu u mužov a žien?
"Klitoris je hlavným zdrojom sexuálnej rozkoše nielen počas masturbácie, ale aj počas sexu. A počas penetrácie sa stimuluje len určitá časť klitorisu. Ženy teda nedosahujú orgazmus tak často ako muži kvôli tomu, že sexuálny život nie je prispôsobený anatómii klitorisu," tvrdí.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Kým v minulosti bol sex tolerovaný len v dlhodobých vzťahoch a normalizovaný výhradne v manželstve, dnes je situácia veľmi odlišná. Vzťahy na jednu noc a nezáväzné sexuálne styky sú bežnou súčasťou života mnohých ľudí. „Nezáväzný sex je pohodlný,“ vraví v podcaste o vzťahoch bez sexu a sexu bez vzťahov docent Gabriel Bianchi z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Biachi je okrem iného aj členom Slovenskej spoločnosti pre plánované rodičovstvo a počas svojej vedeckej kariéry sa venoval výskumu sexuálneho zdravia a výchovy aj presah sexuality a intimity do občianskeho priestoru.
„Normatívnosť usporiadaného života stratila silu. Už neplatí, že človek sa musí v dvadsiatke oženiť, viesť takzvaný normálny život a popritom si zariadiť svoje sexuálne fantázie. Je teda oveľa viac ľudí, ktorých sexuálny život pozostáva zo stretnutí na jednu noc alebo z priateľov s výhodami. Môže sa to javiť ako praktické riešenie. Čo to však robí s ľuďmi emočne, je veľmi otázne a každý by si na túto otázku mal odpovedať sám.“
V podcaste sa budeme rozprávať aj o tom, ako sa žije vo vzťahoch, v ktorých už alebo ešte chýba sex.
„Expresívne sa dá povedať, že ľudské vzťahy vyhnívajú, kazia sa, strácajú spoločné hodnoty a záujmy. Sex je často to posledné, čo podlieha skaze. Dvaja ľudia už môžu mať rozdelené účty a žiť separátne životy, no ešte spolu občas majú sex. Ak ho prestanú mať, potom sa vzťah definitívne rozpadne,“ vraví odborník.
V rozhovore sa venujeme aj tomu, či je lepší sex v parnerskom vzťahu alebo počas dobrodružstva na jednu noc.
„Pokiaľ niekto nezažil veľmi dobrý sex vo vzťahu, môže mať pocit, že nezáväzný sex bez vzťahu je to pravé orechové,“ hovorí Gabriel Bianchi no zároveň dodáva, že otázky sexuality vo vzťahoch a mimo nich sú oveľa komplikovanejšie. „Vytvorenie vzťahu s iným človekom a synergia dvoch ľudí, ktorí majú spoločné ciele je niečo, čomu sa nič nevyrovná.“
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
"Keď sa postavím na javisko a medzi ostatnými tanečnicami vytŕčam, je to vlastne dobre. Práve inakosť je niečo, vďaka čomu som zapamätateľná, len si to treba uvedomiť a začať si to užívať," hovorí v novej epizóde podcastu Medzi nami Veronika Zelinka Macková, burlesque tanečnica a iniciátorka projektu Body Positive Slovakia.
Témou bola práve otázka sebavedomia, prístupu k vlastnému telu a ich vplyvu na naše životy. Moderátorka Michaela Žureková sa hostky pýtala, ako dospieť k sebaláske, ale tiež ako komplexy a negatívny vzťah k vlastnému telu narúšajú naše vzťahy a sexualitu.
Čo si v podcaste okrem iného môžete vypočuť?
"Často si komplexy robíme samy, lebo to máme v hlave - chceli by sme v sexe vyskúšať to alebo ono, ale keď ide do tuhého, cukneme len preto, že sa hanbíme, že nemáme vyformované bruško. Alebo práve naopak - chlap chce krivky a my ich nemáme. Zablokuje nás to a neužívame si sexualitu ani partnerský život," hovorí Zelinka Macková.
Upozorňuje tiež na to, že ako slová môžu raniť.
"Je neuveriteľné, ako vás jedna jediná poznámka dokáže dostať mentálne dole. A potom buďme v sexe krásne, šťastné! Keď na vás príde chtíč, je jedno, či ste taká alebo onaká, či máte dokonale oholené nohy, alebo či máte na sebe to, alebo ono, či je deň, noc. Chceme si to všetky užiť, ale vďaka poznámkam si to veľa žien užívať prestáva," tvrdí.
Burlesque tanečnica tiež hovorí, že získať sebalásku a udržať si ju je veľmi náročné.
"Ale prečo stále brať ohľad na niekoho iného, prečo sa mám chcieť zapáčiť niekomu inému, vyhovieť požiadavkám niekoho iného a tým pádom zabúdam na seba? Je to protipól k sebaláske. Ozajstné veľké vzťahy a lásky, ktoré existujú, sú založené na dôležitejších veciach, ako to, či som M, L, S alebo XS."
V epizóde si tiež vypočujete, že je dôležité poznať aj svoje nedostatky.
"Body positive znamená brať si to krásne zo svojho tela, nehaniť sa za to, čo nevieme zmeniť, ale makať na všetkom, čo zmeniť vieme a chceme. A nik iný nemá právo hovoriť do nášho života. Anorexia, bulímia či nadmerná obezita do body positivity nepatria. Ak to spadá do takého stavu, že to ovplyvňuje náš zdravotný stav, to už nie je pozitívne správanie sa k nášmu telu," tvrdí Zelinka Macková.
A že sa z témy body positivity robí najmä "cool téma" na sociálnych sieťach, ktorá vytvára falošný body positivity pocit? "Je to smutné, lebo to treba najprv žiť," radí v podcaste.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Mať plnohodnotný partnerský vzťah je podľa viacerých štúdií zameraných na životnú skúsenosť a wellbeing jeden z najdôležitejších faktorov životného šťastia. Lenže život je komplikovaný a ľudia rôzni a prežiť celý život s jedným partnerom v bezchybnom, tradičnom a monogamnom vzťahu už nie je jedinou možnosťou. Vzťahov, ktoré by sme mohli opísať ako netradičné, pribúda.
Partneri dnes žijú v polyamorických vzťahoch, oddelených domácnostiach alebo si dobrovoľne volia single život s príležitostnými partnerstvami.
Ako sa v týchto vzťahoch ľuďom žije? Sú rovnako spokojní ako ľudia v bežných partnerstvách alebo ide len o výstrelok?
Soňa Jánošová sa v novej epizóde podcastu Medzi nami rozprávala s doktorandkou na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied Denisou Hnatkovičovou, ktorá sa venuje výskumu polyamórie.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Majú krátkodobé vzťahy aj dlhodobé partnerstvá, rodiny a tiež deti. Členovia a členky LGBT komunity sa v tomto smere nelíšia od heterosexuálnych ľudí, no ich vzťahy majú predsa len určité špecifiká a zároveň musia prekonávať niektoré výzvy, s ktorými sa heterosexuálne páry boriť nemusia.
Ako si teda nachádzajú a udržiavajú vzťahy ľudia v LGBT komunite? V čom sa líšia od hetero vzťahov a aká zásadná je pre nich chýbajúca možnosť registrovaných partnerstiev či manželstiev?
Michaela Žureková sa o tom v novej epizóde podcastu Medzi nami rozprávala s dvomi hostkami, ktoré sú zároveň členkami LGBT komunity - psychologičkou Katy Franekovou a IT konzultantkou Tinou Bednár.
V podcaste sa okrem iného dozviete:
Či sú naozaj homosexuáli takí promiskuitní, ako sa o nich hovorí Prečo sa nepýtať, kto je v homosexuálnom vzťahu muž a kto žena Či vyrastanie v klasických rodinách dáva gejom a lesbám málo viditeľných vzorov partnerského správania Či je náročnejšie udržať si dlhodobý vzťah bez manželstva Ako sa žije vo vzťahu s deťmi, ak v ňom jeden človek prejde tranzíciou V čom majú náročnejšie prežívanie vzťahov transrodoví ľudia Čo sa môžu naučiť heterosexuálne páry od dúhových párov a rodín–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Mať dieťa je neprenosná skúsenosť, na ktorú sa nikto z nás vopred nevie pripraviť a sotva vie niekomu opísať, aké to je. Platí však, že keď sa deti stanú súčasťou vášho života, všetko v ňom posunú na inú úroveň.
Partnerské vzťahy nie sú výnimkou. Ako sa menia vzťahy a sex po narodení dieťaťa?
„Veľmi nezdravé očakávanie je, že narodenie dieťaťa vo vzťahu niečo spôsobí,“ vraví psychológ a psychoterapeut Andrej Zemandl. „Pravda je taká, že samotné narodenie dieťaťa ani nezabije fungujúci vzťah, ani neopraví vzťah, ktorý má nejaké problémy,“ vysvetľuje.
Andrej Zemandl je jeden z dvoch hostí, s ktorými sa redaktorka Soňa Jánošová rozprávala o téme ako sa menia partnerské vzťahy a sex po narodení detí.
„Najväčším rizikom pre partnerský vzťah po narodení detí je, že sa človek ráno zobudí, nasleduje šichta, ktorá nezriedka trvá do noci a uprostred toho kolotoča ľudia zabúdajú, že sú partneri a že sú tu spolu,“ hovorí poetka Mirka Ábelová.
V podcaste sa dozviete, prečo je také dôležité neprestať byť partnermi ani keď ste rodičia, čo má partnerské spolužitie spoločné so vzťahovou väzbou, prečo je dôležitý pocit bezpečia a ako dlho
O sexe a partnerských vzťahoch popri rodičovstve sa dočítate aj na našom webe.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
"Počas sexuálnych aktivít je dôležité komunikovať - páči sa ti, čo robím, je toto v poriadku? Ako by si to chcel/a? Sexuálne vzťahy sú dvojsmerná cesta, je dôležité udržiavať v nich komunikáciu a súhlas nemusí byť nutne len verbálny," hovorí Alexandra Demetrianová z Amnesty International Slovensko, ktorá stojí aj za tohtoročnou kampaňou organizácie s názvom Hovorme o súhlase.
V rámci nej aktivistky a aktivisti komunikujú, že sex bez súhlasu sa rovná znásilneniu.
Čo to však znamená a o čo ide tým, ktorí sa snažia presadzovať vo vzťahoch a v sexe konsent, teda súhlas? Budú ľudia musieť pred sexom podpisovať zmluvu? A zrušíme všetky rozprávky, v ktorých princovia bez súhlasu bozkávajú spiace princezné?
Aj o tom sa Michaela Žureková rozprávala so svojou hostkou v ďalšej epizóde podcastu Medzi nami.
Dozviete sa napríklad, že podpisovanie formálneho súhlasu je extrémny pohľad, ako udelenie súhlasu naozaj vyzerá, prečo je potrebné zmeniť súčasný slovenský zákon o znásilneniach aj či je ospravedlniteľné, ak niekoho nútime k sexu.
A v neposlednom rade aj to, ako je to s rozprávkami, kde princovia bozkávajú spiace princezné.
"Rozprávky sú mierené na deti a to, čo v nich vidia, na ne vplýva. Je dobré si populárnu kultúru kriticky rozobrať a zistiť, aké signály a stereotypy vysiela mladej generácii a celej spoločnosti. Ak rozprávky vysielajú signál, že je v poriadku niekoho v spánku pobozkať alebo sa ho dotknúť, vychováva to generáciu k nesúhlasu," hovorí Demetrianová.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Myslíme si, že to vieme všetci – rozprávať sa. Robíme to denne a vidí sa nám, že na komunikácii s inými ľuďmi sa nič zásadné učiť netreba. Často však medziľudské vzťahy zlyhávajú práve v otázke komunikácie.
"Keď sme uvoľnení a s chladnou hlavou, vieme sa naladiť na druhého človeka a pochopiť ho. Ale keď nás zahrnú emócie, nevieme jasne rozmýšľať, vidíme partnera cez naše filtre a prestávame počúvať a vnímať. Dostávame sa tak do bludného kruhu, z ktorého je ťažké vidieť druhú stranu a nebrať to, čo hovorí, ako útok," vysvetľuje vzťahová a sex koučka Simona Mačorová v novom dieli podcastu Medzi nami.
Moderátorka Michaela Žureková sa jej pýtala, ako v dlhodobých partnerstvách zdravo komunikovať, ako vyjadrovať svoje potreby, ale aj akým chybám sa vyhnúť a prečo máme taký problém otvorene hovoriť o sexuálnych potrebách.
"Keď partnerovi poviem, čo chcem a potrebujem, vlastne mu dávam dar - jasne a zrozumiteľne. On už nemusí ďalej hádať a tápať, ale bude vedieť, čo chceme. No na to, aby sme to vedeli vyjadriť, je dôležité, aby sme sa sami poznali," tvrdí Mačorová.
V našej spoločnosti podľa nej nevieme nahlas vyjadrovať, čo chceme. "Napríklad pri intimite - povedať partnerovi, čo chceme v posteli a ako chceme, aby sa nás dotýkal. Príde mi fascinujúce, že sme ochotní sa druhej osobe odovzdať celým svojím telom vo svojej nahote a zraniteľnosti, ale nie sme schopní sa o sexe rozprávať," vraví koučka.
A o čom sa rozprávať po rokoch vzťahu, keď má dvojica pocit, že už si vlastne ani nemá čo povedať?
"Nehovoriť len o deťoch a o práci, ale zamerať sa aj na svoje potreby, hodnoty, priority, položiť si otázku, aká je naša spoločná vízia a kam vo vzťahu smerujeme," radí.
"V komunikácii ide o vzájomné pochopenie, o akceptáciu pohľadu druhej strany, že na veci sa dá pozerať aj inak. Zabúdame byť zvedaví a naozaj počúvať, čo nám druhá strana hovorí. A zabúdame tiež, že sa môžeme mýliť. Ak si uvedomíme vlastnú omylnosť, dá nám to úplne iný pohľad na vec - tolerantnejší, ktorý prehlbuje úctu, ochotu načúvať a snahu porozumieť," vysvetľuje v podcaste.
Ak nám chcete napísať, môžete tak urobiť na [email protected] alebo na [email protected].
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Podcast denníka SME Medzi nami prichádza s treťou limitovanou sériou, tentokrát o témach týkajúcich sa sexu a vzťahov. Prvú epizódu si budete môcť vypočuť už v utorok 22. júna.
Tretia séria podcastu Medzi nami bude mať 10 dielov. Budú vychádzať postupne raz týždenne v utorok v priebehu celého leta. Aj túto sériu pre vás pripravili redaktorky denníka SME Michaela Žureková a Soňa Jánošová.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Každý rok 25. novembra sa začína 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. Ide o medzinárodnú aktivitu a jej cieľom je pritiahnuť všeobecnú pozornosť na tento problém. 25. november je zároveň Medzinárodný deň boja za jeho odstránenie.
Pri tejto príležitosti si môžete vypočuť špeciálnu, mimosériovú epizódu podcastu Medzi nami. Moderátorka Michaela Žureková sa v nej rozpráva s právničkou a manažérkou Koordinačno – metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie, Barborou Burajovou.
Odpovedajú na otázky, ako o násilí hovoriť s ľuďmi, ktorí si myslia, že sa ich téma netýka, ako môžeme pomôcť ženám zažívajúcim násilie počas pandémie aj mimo nej a tiež, prečo si len desať percent ľudí na Slovensku myslí, že vynútený sex je trestný čin. Epizódu prináša Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva.
"To, že je v našej spoločnosti vysoká miera tolerancie násilia alebo že ženy považujeme za krk, ktorý síce hýbe životom rodiny, ale nad ním je ešte hlava muža, sú všetko postojové a hodnotové otázky. V takýchto otázkach je zmena náročná a trvá dlho," hovorí v rozhovore Burajová.
Dostupné dáta z výskumov tiež ukazujú, že povedomie ľudí na Slovensku o násilí je nízke. Často nerozumejú jeho príčinám či priebehu. V rámci opatrení, ktoré priniesla pandémia, sa tiež rôzne veci zmenili.
"Násilie voči ženám a partnerkám neprebieha tak, že jedného dňa sa začne prvou fackou a potom sa útoky stále opakujú. Medzi tým môže byť fáza uvoľnenia, väčšina násilníkov sľubuje, že sa zmení. Ak sú tí ľudia dlhodobo uzatvorení v jednom priestore, môže byť, že sa tento cyklus násilia významne zrýchlil a fázy sa striedajú oveľa rýchlejšie," vraví Burajová.
Niektoré ženy si podľa nej mohli uvedomiť, že to, čo zažívajú, je naozaj násilie. Keďže sa viac hovorilo o dostupných kontaktoch a službách, mohlo ich to tiež motivovať k vyhľadaniu pomoci.
Ako môžu pomôcť ľudia, ak vidia, že sa deje násilie?
"Ak máme pocit, že žena v našom okolí zažíva násilie, najlepšie je ju diskrétne osloviť. Teda nikdy nie v prítomnosti osoby, o ktorej predpokladáme, že sa voči nej správa násilne," radí právnička.
Oslovenie by podľa nej malo byť priame. "Napríklad - všimla som si, že si v poslednej dobe viac utiahnutá, máš nejaký problém? Malo by to byť citlivé ponúknutie pomoci a podpory," vraví Burajová.
Od toho sa môže odvíjať aj to, či sa nám žena neskôr zdôverí a porozpráva o svojom probléme a o jeho rozmere. Burajová konštatuje, že musíme rátať aj s tým, že žena bude násilie bagatelizovať a bude ho zamlčiavať. "Je to veľmi prirodzená reakcia, netreba to brať osobne. Pre ňu je najdôležitejšia práve tá správa, že pomoc existuje a keď bude pripravená ju prijať, potom príde," dodáva.
Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Nepriznávame ju, netolerujeme ju a možnože jej ani celkom nerozumieme, no pritom je omnoho častejšia, než by sme pripustili. Nevera. Má desiatky foriem a moderný svet ju spravil oveľa prístupnejšou. Nikdy vraj nebolo ľahšie byť neverný a zároveň nikdy nebolo také ľahké na neveru prísť.
Epizóda o tejto citlivej a spoločensky tabuizovanej téme uzatvára druhú sériu podcastu Medzi nami. Michaela Žureková sa v nej rozpráva s dokumentaristkou Dianou Fabiánovou, ktorá o nevere už niekoľko rokov natáča dokumentárny film a zisťuje, či sú aj ľudia na Slovensku neverní, prečo neveru páchajú a aké to má pre nich dôsledky.
"S neverou je stále spojená stigma. Podvedení ľudia sa cítia menejcenní alebo majú pocit, že druhí ľudia sa na nich budú pozerať tak, že neboli pre svojho partnera dosť. Aj tí, ktorí neveru páchali, sú považovaní za tých zlých. V spoločnosti máme tendenciu škatuľkovať, no nie je na prvý pohľad jednoduché povedať, kto je zlý a kto dobrý," hovorí Fabiánová.
V rozhovore načrtáva aj možnosti, ako riešiť, ak v partnerstve nefunguje sexualita, a jedna strana po nej túži, zatiaľ čo druhá nie.
"Chápem, že pre mnohých je nepredstaviteľné teraz partnerovi povedať - tak si to vyrieš inak, ale buď aspoň s nami ako s rodinou, alebo - ja to potrebujem, tak si to poriešim po svojej linke. No komunikácia často ani neprebehne, a potom sú z toho nevery, partner sa cíti zradený a dochádza k rozchodom," hovorí Fabiánová, podľa ktorej je nevera previerka vzťahu.
Aj počas nakrúcania totiž pochopila, že niektoré partnerstvá, ktoré ešte nie sú celkom "mŕtve" a je v nich láska, dokáže nevera posilniť. Viac si vypočujete v podcaste.
Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť.
Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Neplodnosť je diagnóza, ktorá ovplyvňuje každú sféru života človeka – fyzickú, emocionálnu, sexuálnu či finančnú. Pocity bezmocnosti, straty či zlyhania sú skúškou sily osobnosti, vôle, ale najmä vzťahu.
Aj keď diagnóza vyznieva ako čosi konečné, niečo, s čím už pár nedokáže nič urobiť, nemusí to byť tak. Niekedy stačí si len včas uvedomiť problém či definovať jeho podstatu, ktorá môže byť spočiatku veľmi banálnou a jednoduchou riešiteľnou záležitosťou.
Podľa Petra Harbuláka, odborníka na gynekológiu a asistovanú reprodukciu, je však dôležité nenechávať problém príliš dlho vyzrievať a začať sa venovať svojmu reprodukčnému zdraviu ešte predtým ako reálne začneme premýšľať s partnerom nad spoločným potomkom.
„Pri neplodnosti nejde tak o diagnózu ako riešenie tohto problému. Neplodnosť má rôzne formy zo strany partnera, partnerky. Čoraz častejšie sa stretávame s kombinovanou neplodnosťou, u oboch partnerov. Vhodnejší je pojem subfertilný pár. Šanca na oplodnenie je znížená, no stále možná,“ hovorí odborník.
„Inak sa konzultuje 25-ročná klientka so zdravotnými problémami, inak 38-ročná klientka. Dôležitú rolu zohráva aj mužský faktor, no veľmi podstatný je vek ženy. Rok snaženia sa u 38-ročnej ženy považujem za stratený rok,“ dodáva.
Domnienka, že ide o zdravotný problém ženy, je však mylná. Problémy, ktoré vedú k sťaženému počatiu dieťaťa, prežívajú v rovnakej miere ženy, muži a obaja v páre zároveň.
Tak či onak, neplodnosť je problémom páru, nie jednotlivca, no spoločne sa veľmi často dokáže dopracovať k šťastnému koncu. Podobne to bolo aj v prípade Tibora a Denisy Solárovcov, u ktorých komplikáciu pri počatí dieťaťa predstavovali Tiborove zdravotné problémy. Lekári ho označili za neplodného, pravdepodobnosť počatia považovali za zázrak. Roky žili spoločne s Denisou a o dieťati nehovorili.
„Vedel som, že mám problém so spermiami. Lekári hovorili, že som rarita, vraj som nemal schopnú ani jednu spermiu. Na začiatku ma to zlomilo. Ponúkli nám možnosť využiť darcovstvo, ale ani jeden z nás to nechcel,“ zveril sa Tibor Solár. „Mať deti nebol náš cieľ, náš vzťah tento problém neovplyvnil. Chceli sme byť spolu, žili sme svoj život,“ spokojne doplnila Denisa.
Po zlých správach na jednej z kliník asistovanej reprodukcie sa o tejto téme Solárovci nebavili viac ako rok. Okolnosti ich však priviedli k myšlienke skúsiť to znova. Navštívili iné zariadenie a odborníci boli optimistickejší. Dôležitú úlohu tu zohrávala zanietenosť páru, ale aj personálu a nemožno opomenúť technické vybavenie. Technológie sa zlepšujú aj v tejto oblasti medicíny a môžu zvýšiť pravdepodobnosť páru počať dieťa tak ako sa to podarilo Solárovcom.
Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť.
Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Možno je to choroba, o ktorej ste nikdy nepočuli, no podľa Britskej národnej zdravotníckej služby patrí medzi dvadsať najbolestivejších ochorení, ktoré existujú. Reč je o endometrióze.
Odhaduje sa, že ňou môže trpieť každá desiata žena na svete, je teda možné, že aj vy nejakú s týmto ochorením poznáte, len o tom nemusíte vedieť, pretože je to choroba často neviditeľná a málo známa.
Svoju diagnózu niekedy nepoznajú ani samotné ženy. Pritom pri nej obvykle trpia nevysvetliteľnými menštruačnými alebo panvovými bolesťami, nepravidelným krvácaním či dokonca neschopnosťou otehotnieť.
V aktuálnej epizóde Medzi nami sa Michaela Žureková rozpráva o endometrióze s ilustrátorkou Luciou Žatkuliakovou, ktorá má toto ochorenie od 12-tich rokov, a s gynekológom a pôrodníkom Mikulášom Redechom, ktorý približuje jej liečbu.
"Endometrióza je veľmi bežný problém, ktorý sa dá zvládnuť antikoncepciou a aj ak je dôvod na chirurgickú liečbu, tá sa tiež dá bez problémov zvládnuť na ktoromkoľvek gynekologickom oddelení hocikde na Slovensku. Horšie je to so závažnými prípadmi, ako sú opakované návraty endometriózy, ťažká symptomatika či jej veľmi skorý nástup," vysvetľuje v podcaste Redecha.
Hovorí, že lekári primárne pristupujú k farmakologickej liečbe, prípadne k hormonálnej antikoncepcii, pri vážnejších prípadoch volia operačnú liečbu, ale aj možnosť dočasného umelého navodenia menopauzy.
Žatkuliaková v epizóde zdôrazňuje, že hoci pri tejto diagnóze nejde o život, je potrebný empatický prístup lekárov.
"Asi som nemala veľmi šťastie na lekárov, nereagovali veľmi empaticky. Stalo sa mi, že som sa rozplakala u gynekologičky, ktorá mi vynadala, prečo jej tam plačem, veď to nie je rakovina. A mám skúsenosť aj s lekárom, u ktorého som bola na vyšetrení, a ten mi povedal, že to tam mám všade rozrastené a jediná šanca, ktorú mám, je dobre sa vydať a mať dieťa. To ma rozhodilo, keďže deti mať nechcem. Prišlo mi šialené mať dieťa kvôli tomu, aby mi to zlepšilo zdravotný stav," hovorí ilustrátorka.
Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť.
Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Ženy sú citlivejšie a skutoční muži neplačú? Ak aj vy veríte týmto názorom, možno je na čase ich prehodnotiť. Zamýšľali sa nad nimi už mnohí vedci a psychologičky a z ich bádania vyplýva, že nie všetko, o čom si myslíme, že je vrodené, také naozaj je. Navyše takéto presvedčenia môžu škodiť celej spoločnosti.
V epizóde o toxickej a škodlivej maskulinite a stereotypoch o mužoch i ženách sa Michaela Žureková rozpráva so psychológom a rodovým expertom Andrejom Kurucom a s redaktorkou Soňou Jánošovou.
"To, aké roly sa mužom a ženám pridelili, je často v rozpore s tým, čo muži a ženy cítili a cítia aj v súčasnosti. Rigidné a silné stereotypné presvedčia o tom, ako by sa muži a ženy mali správať, im spôsobujú veľké ťažkosti," hovorí v podcaste Medzi nami Andrej Kuruc.
"Známe sú okrem iných tvrdenia, že chlapci by nemali zažívať emócie ako bolesť, mali by byť dostatočne tvrdí a silní na to, aby akúkoľvek bolesť zvládli. To, že neprejavujú emócie, má pre nich dôsledky. Môžu byť oddelení od seba, nevedia nájsť cestu k svojim emóciám, a to môže viesť k depresiám a úzkosti, a na druhej strane aj k agresivite, hnevu, problémom v medziľudských vzťahoch. Tiež môžu zažívať aj pocity viny, ak tie emócie pociťujú," vysvetľuje odborník.
Soňa Jánošová v epizóde dopĺňa: "Hnev sa však u chlapcov často toleruje. Ak sa malý chlapec na ihrisku hnevá, rodičia ho okríknu, ale vidím, že ho okríknu iným štýlom, ako keď sa zlostí dievča. Dievčatá nemajú právo sa hnevať?"
Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť.
Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Nástrih je nepríjemne znejúce slovo a rovnako nepríjemná pôrodná realita mnohých žien.
Ide o rozšírenie pôrodného otvoru, ktoré je potrebné vtedy, ak je počas pôrodu z rôznych dôvodov ohrozené dieťa. Podľa Medzinárodnej federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo by sa mala miera nástrihov pohybovať od 10 do 28 percent.
Na Slovensku sú tieto percentá oveľa vyššie a pravdepodobne ním pri pôrode prejde každá druhá žena. Čo to vlastne je epiziotómia je, prečo sa ich u nás vykonáva tak veľa a prečo je to problém?
"O nástrihoch sa medzi ženami a budúcimi matkami hovorí čoraz častejšie no je to veľmi citlivá téma. Pre ženy, s ktorými som sa rozprávala, nebolo jednoduché hovoriť o všetkých ťažkostiach typu, že majú problémy pri sexe, pri močení a stolici, alebo že im tridsať rokov po nástrihu unikajú vetry. Zdôverili sa mi, no väčšina z nich nechcela vystupovať pod vlastným menom" vraví v podcaste redaktorka denníka SME Michaela Žureková.
V podcaste sa ďalej dozviete, prečo a kedy je dôležité epiziotómiu vykonať, ako by mala vyzerať dobrá lekárska prax. "Je dôležité, aby lekár žene povedal, že ide urobiť nástrih a že je potrebné spraviť ho z týchto konkrétnych dôvodov. Žena však napriek tomu môže nástrih odmietnuť a lekár je povinný to rešpektovať," vraví v podcaste so Soňou Jánošovou.
Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť.
Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Bolesť nás má varovať pred nebezpečenstvom, ktoré hrozí nášmu organizmu, alebo poukazuje na to, že niečo nie je v poriadku. Niektorí ľudia vravia, že bolesť posilňuje, robí nás odolnejšími a špeciálne pre ženy je celoživotným údelom.
Patrónkou Slovenska je Sedembolestná panna Mária a tak mnohí ľudia bolesť vnímajú aj v symbolickej rovine. Iní sa jej však snažia vyhnúť a aj drobné nepohodlie riešia liekmi.
Aký je správny postoj k bolesti a mal by byť iný u mužov a žien?
"Veľké množstvo štúdií dokazuje, že ženy trpia bolesťami oveľa viac, pretože častejšie trpia chronickými ochoreniami, ktoré idú s bolesťou. Druhým faktom je, že dlhšie žijú a samotné starnutie je bolestivé a tretím faktom je, že ich bolesti často súvisia s reprodukčnými orgánmi " vysvetľuje v podcaste Medzi nami algeziologička Eva Salamonová.
V podcaste ďalej vysvetľuje, prečo pôrod bolí, aké bolesti nikdy žena nezažije, ako sa vyhnúť chronickej bolesti a ako sa ju naučiť znášať.
Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť.
Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Na rozhodovanie o sexualite a intímnom živote vplýva niekoľko faktorov. Na začiatku voľby, či už hovoríme o výbere partnera, fungovaní vo vzťahu, antikoncepcii, interupcii alebo sexuálnej identite, stojí najmä vedomosť o vlastnom tele a intímnom zdraví.
No len ťažko k nej dospejeme, ak túto tému považujeme za tabu a bojíme sa o nej hovoriť sami so sebou, s lekármi či s vlastným partnerom. Slová ako vagína, vulva či pošva vyvolávajú u mnohých zahanbený úsmev, u niektorých až pohoršenie.
Práve pochopenie fungovania vlastného tela je kľúčom k zdraviu, aj tomu intímnemu. Ako by sme sa my ženy mali starať o svoje intímne zdravie? Kde majú pacientky najväčšie medzery? Kedy hovoríme o dobrom intímnom zdraví a ako sa stať majiteľkami svojho tela?
Na tieto otázky sa redaktorka Martina Štérová pýta gynekologičky Radmily Sládičekovej.
"Asi tridsať percent žien po menopauze o svojich ťažkostiach v pošve nechce vôbec hovoriť ani so svojim gynekológom. Majú ťažkosti po hlavnom styku kvôli tomu, že sa mení kvalita vaginálnej sliznice. Odmietajú sexuálny styk, ničí im to partnerský život alebo je styk nepríjemný, bolestivý. Kvalitný sexuálny život medzi partnermi utužuje vzťah a je potrebný pre celkový pocit pohody a zdravia," hovorí o jednej z najrezervovanejších skupín žien gynekologička.
Rozdiel vo vyjadrovaní nachádza medzi jednotlivými generáciami.
"Staršia generácia je vo vyjadrovaní opatrná, mladšia niekedy pomenováva pohlavné orgány nesprávne . Uvítala by som, keby boli ženy orientované v problematike svojho tela pomocou literatúry, ktorá je na to určená. No je jej pomenej," vysvetľuje Radmila Sládičeková.
Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť.
Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
V idylických predstavách je rodina pokojný prístav. Útočisko, kde sa nám nemôže nič stať a kde čerpáme len pozitívne podnety.
Rodina je však aj miestom, v ktorom sa mnohé veci nepovedia na rovinu, miestom, kde sa darí skutočným aj vymysleným krivdám. Ako pokojný prístav rodiny ovplyvňujú nevraživé vzťahy súrodencov? Aké to je, keď majú rodičia medzi deťmi favoritov, ako vznikajú neobľúbení členovia rodiny? A musia sa mať v rodine všetci radi?
Na tieto otázky sa redaktorka Soňa Jánošová pýta psychologičky Dany Comas.
"V extrémnych prípadoch narušeného vzťahu dieťa počúva, že matke zničilo život, že kvôli nemu nedoštudovala. Bazálny vzťah vie narušiť napríklad to, keď má matka zlý vzťah k biologickému otcovi dieťaťa, alebo ak prekonala traumatický pôrod a na dieťa sa od narodenia nevedela napojiť," vysvetľuje v podcaste Medzi nami Dana Comas.
V rodine sa vyskytujú aj nevraživé vzťahy súrodencov, desaťročia trvajúce ticho a pokusy o vymazanie niektorých jej členov. "Rodina sa vymazať nedá. Je to niečo, čo nás determinuje veľmi výrazne a čo si nosíme v sebe. Ak aj v rodine nikdy nebol prítomný otec, dieťa stále narába s predstavou o ňom. Je to niečo, čo ovplyvňuje jeho fungovanie," uzatvára tému Comas.
Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť.
Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].
See omnystudio.com/listener for privacy information.
- Laat meer zien
