Afleveringen
-
„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár.
Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka.
Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka.
Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva.
O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom.
„Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“.
V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár.
Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.
„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí.
Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí.
V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár.
Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Budúci rok nás čakajú vyššie dane a 5-percentná inflácia, čiže vyššie ceny. Dá sa efekt zvyšujúcich sa cien vykompenzovať tým, že budeme nakupovať rozumnejšie? Odpoveď je jednoznačne áno. Prinášame vám univerzálne, ale aj celkom špecifické rady, ako na to, od niekoľkých expertov a pre rôzne príjmové skupiny.
S niektorými vernostnými kartami v supermarketoch ušetríte aj pätinu cenu, iné sú len marketing. Univerzálna rada je tráviť v obchode čo najmenej času – prísť so zoznamom, kúpiť iba to, čo potrebujem a odísť. Ak sa budete chodiť vo voľnom čase prechádzať do nákupných centier, bude to veľmi drahý koníček. Obchody sú totiž nadizajnované tak, aby vás motivovali kúpiť čo najviac a čo najdrahšie. To isté pritom platí pre e-shopy. Viete napríklad, ako v obchode nájsť lacnejšiu alternatívu?
Ako sa dajú nakúpiť potraviny lacnejšie a zároveň zdravšie, nám poradí lekár a expert na výživu. Ostatné rady v dnešnom podcaste sú od ekonómov.
Nahrával Peter Hanák.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť.
Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.
Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.
„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Radovan Potočár.
Napriek tomu, že štát na nezdražovanie energií vynaloží vyše 291 miliónov eur, časť domácností si predsa len môže za elektrinu priplatiť. Dôvodom majú byť „neadekvátne ističe“. Upozorňuje na to Energieportál. Po tom, ako zmrazenie cien za elektrinu, plyn i teplo ohlásila aj štvrtá vláda Roberta Fica. Po kabinete Eduarda Hegera a rovnakom kroku z minulého roka tak vláda pristupuje k prebíjaniu rozhodnutia regulátora tretí rok za sebou.
Pozrieme sa aj na rokovania o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré má za sebou ministerka hospodárstva Denisa Saková. Čo by sa stalo, keby bola Ukrajina neústupčivá vo svojom avizovanom rozhodnutí neposúvať cez svoje územie ruský plyn smerom na západ? Aké alternatívy existujú?
Témy pre Radovana Potočára z Energieportálu.
„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Potočár.
Najviac sa to má dotknúť klientov Stredoslovenskej distribučnej, ktorá zabezpečuje distribúciu na strednom Slovensku. Podľa Potočára môže ísť do 70-tisíc domácností tejto časti krajiny.
„To, či k nárastu (ceny) dôjde alebo nie, závisí od toho, ako majú dimenzovaný istič“, vysvetľuje Potočár.
Môže teda byť riešením výmena ističa? „Domácnosti, ktoré stihnú v priebehu prvého polroka aj po komunikácii s distribučnou spoločnosťou znížiť hodnotu svojho ističa, sa (zdraženiu) vyhnú, lebo budú mať adekvátnejší istič“, hovorí Radovan Potočár.
Úpravy cien za distribúciu sa dotknú aj východu a západu krajiny, no v menšej miere.
V podcaste tiež nájdete odpovede na možnosti zásobovania plynom v prípade, že by Ukrajina nezmenila svoj postoj a naplnila by avizované zastavenie tranzitu ruského plynu cez svoje územie.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Novinári Aktualít Kristína Braxatorová a Marek Biró sa rozprávali s viacerými poslancami Hlasu, aby zistili ako sa vyvíja situácia v strane po tom, čo štyria poslanci - Roman Šalitroš, Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Roman Malatinec - vyjadrili svoju nevôľu s koalíciou. V podcaste približujú, čo sa im podarilo zistiť.
„No sú to štyria jednotlivci, každý s inými požiadavkami. Zhodujú sa ale na tom, že nemajú potrebu hlasovať vždy rovnako so svojou stranou, s klubom. Špecifický v tomto je Samuel Migaľ, ktorý prestal sa zúčastňovať zasadnutí klubu a odpojil sa trochu viac formálne,"približuje novinárka Braxatarová. „Jeden zo štvorice povedal, že nechce ako keby legalizovať každú hlúposť, čo príde do parlamentu," dopĺňa Biró.
Témou podcastu je tiež, či narastá nespokojnosť aj so samotným šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom. „No nespokojnosť v Hlase vidíme už niekoľko posledných týždňov. Ťažšie sa to popisuje, lebo zatiaľ nevidíme uchopiteľné príklady toho, že by sa poslanci sťažovali navonok. Vieme, že to riešia vo vnútri klubu. No výčitka, s ktorou sme sa my stretli najčastejšie pri písaní tohto textu bolo, že sa Matúš Šutaj Eštok tým, že je iný typ predsedu, ako bol Peter Pellegrini, nevie ozvať voči Robertovi Ficovi, no hlavne voči Andrejovi Dankovi," približuje Braxatorová.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Od dnešného dňa platia výpovede lekárov z nadčasov – nočných a víkendov. To podľa odborárov znamená, že sa nedá zabezpečiť 24-hodinový chod nemocníc. Najväčšia nemocnica ubezpečuje, že ešte dnes v noci je starostlivosť o pacientov zabezpečená. Mnohé iné nemocnice na otázku, či sa budú vedieť v noci postarať o pacientov, neodpovedali. Čakajú na výsledok rokovaní odborárov s ministerstvom. Z vyjadrení LOZ však nevyplýva, že by situácia spela k dohode.
Najviac lekárov sa chystá nenastúpiť do služieb v košickej univerzitnej nemocnici – až 340. V tej bratislavskej je to 281, v Prešove 267, v Banskej Bystrici 216. Problém sa však týka aj Trnavy či Trenčína.
V dnešnom podcastu budete počuť šéfa LOZ Petra Visolajského.
Nahrávali Peter Hanák a Frederika Lodová.
-
Vlk je na muške pre škody za pol milióna eur, zatiaľ čo lesná zver spôsobuje škody za 20 miliónov ročne. Systémové riešenia chýbajú, tvrdia odborníci.
Tarabov rezort plánuje zrušiť celoročnú ochranu vlka a opäť povoliť jeho lov. Podľa ministerstva je to nevyhnutné, pretože škody spôsobené vlkmi, napríklad útoky na domáce zvieratá, za posledné štyri roky údajne vzrástli trojnásobne.
Je lov vlka naozaj tým správnym riešením? Alebo existujú efektívnejšie spôsoby, ako chrániť hospodárske zvieratá aj prírodu? V dnešnom podcaste budete počuť odborníkov na ochranu prírody z WWF Slovensko, Katarínu Butkovskú a Milana Janáka.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Fungovanie Mobilných odberných miest počas pandémie bolo neefektívne, netransparentné, bez akejkoľvek kontroly a za účasti podivných firiem. Tak popisuje šéf NKÚ závery kontroly MOMiek. Navyše, všetka relevantná dokumentácia bola zámerne zničená, tvrdí pre Aktuality Nahlas Ľubomír Andrassy. A ako vníma aktuálnu situáciu v zdravotníctve?
Vyše 40 miliónov testovaní, takmer tritisíc Mobilných odberných miest, no a z toho vyplývajúce náklady vo výške viac ako 300 miliónov. Fungovanie pandemických mobilných odberných miest by sa však z pohľadu zistení Najvyššieho kontrolného úradu dalo jedným slovom označiť aj ako doslova škandalózne. Navyše, relevantné dáta o ich fungovaní boli zámerne zničené, tvrdí Ľubomír Andrassy.
Počúvate Aktuality Nahlas, dnes vám prinášame exkluzívne zistenia našich najvyšších štátnych kontrolórov o fungovaní všetkým nám tak dobre známych pandemických MOMiek a dá sa povedať, že tieto zistenia NKÚ skutočne vyrážajú dych. "To, ako poskytovatelia tejto služby nepreukázali ministerstvu zdravotníctva, že túto službu vykonali a napriek tomu úhrady prebehli, to je z pohľadu NKÚ nielen porušením zákona o rozpočtových pravidlách, ale za takéto konanie by mal byť niekto braný na trestnoprávnu zodpovednosť," povedal pre Aktuality šéf NKÚ.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Skupinka štyroch poslancov za Hlas dnes osobitne rokovala s lekárskymi odborármi a navrhla zmiernenie trestov pre lekárov, ktorí by nenastúpili do práce. Jeden zo štvorice rebelov v Hlase Radomír Šalitroš to vysvetlil pre náš podcast. Môže teraz koalíciu pri každom zákone vydierať ktorákoľvek skupinka poslancov? Pri tesnej väčšine to tak zrejme bude, a možno to ani nie je úplne na škodu, lebo budú transparentnejšie vidieť záujmy a lobing, naznačuje politologička Aneta Villági. Podľa nej sú takéto názorové platformy poslancov v zahraničných demokraciách bežné.
V dnešnom podcaste Aktuality nahlas budete počuť aj predsedu SNS Andreja Danka a poslanca za SaS Tomáša Szalaya.
Moderuje Peter Hanák.
-
„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“. Prognóza vývoja udalostí v Sýrii optikou bezpečnostného analytika Josefa Krausa z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.
Už tretí deň je Sýria správou pre svet. Ozbrojení rebeli tam zvrhli dynastického diktátora s tvárou západného politika. Bašára al-Asada. Režim, ktorému dával podobu ešte jeho otec Háfiz al-Asad, má na svedomí stovky tisíc obetí, dokonca útoky smrteľným sarínom voči vlastným. A milióny utečencov. Z útrob väzení vyšlo viac ako stotisíc zadržiavaných nepohodlných režimu, medzi nimi aj deti. Asad z krajiny utiekol, azyl mu poskytol Vladimír Putin. Novou tvárou Sýrie sa stáva vodca ozbrojených rebelov Abú Muhammad Džawláni, niekdajší terorista, ktorý teraz hovorí o svojej transformácii a „vláde spásy“ pre Sýriu. Čo bude ďalej. Nehrozí scenár z Lýbie, kde sa po zvrhnutí Kaddáfího rozpútalo ešte väčšie krviprelievanie?
Téma pre bezpečnostného analytika Josefa Krausa.
„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“, tvrdí Kraus.
V podcaste sa dozviete, kto bol Bašár al Asad, kto je nová hviezda s teroristickou minulosťou Abú Muhammad Džawlání a aké vyhliadky má prechod moci v Sýrii. Rovnko, či nám nehrozí nová utečenecká vlna.
Nahrával Jaroslav Barborák.
-
Vládny kabinet Roberta Fica na nedeľnajšom mimoriadnom rokovaní schválil páku na lekárov, ktorí v uplynulom období podali viac než 3000 výpovedí. Navrhuje zaviesť do zákona o civilnej obrane mimoriadnu udalosť pre kritickú nedostupnosť ústavnej starostlivosti. Ak by lekár nenastúpil do práce a v dôsledku toho by niekomu vznikna ujma na zdraví, či na živote, hrozilo by mu odňatie slobody na jeden rok.
O rozhodnutí vlády a ministra zdravotníctva Kamila Šaška budeme v podcaste hovoriť so šéfom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.
„Trváme na dodržiavaní dohôd. Vláda má ešte dostatok času. Dnes ráno sme odoslali pánovi ministrovi 19 bodov, ktoré sa dajú splniť v priebehu decembra" hovorí v podcaste.
Podľa neho príde k opačnému efektu. „Myslím si, že to vyvolá opačnú reakciu, ako si vláda sľubuje. Od včera mi množstvo ľudí posiela podporné esemesky, maily. V posledných dňoch zažívam enormnú podporu lekárov a verejnosti."
V podcaste tiež približuje, aké budú ďalšie kroky Lekárskeho odborového združenia.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Súd označil stíhanie operatívcov bývalej NAKA Branislava Dunčka a Róberta Magulu za predčasné. Znamená to zlyhanie inšpekcie, čo na to obhajoba a môžu policajti používať šifrované aplikácie?
Policajtov, ktorých od pondelka zadržiavala policajná inšpekcia dnes prepusitili na slobodu. „Ak sudca povie, že je obvinenie predčasné, tak to znamená, že nie sú na to dôvody,” neskrýva radosť advokát obvinených Peter Kubina.
Prokurátor Marek Mezei napriek rozhodnutiu súdu podal sťažnosť, o väzbe tak bude definitívne rozhodovať Krajský súd budúci týždeň.
V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť hovorcu mestského súdu Pavla Adamčiaka, advokáta obvinených Petra Kubinu, prokurátorua Mareka Mezeia a reportérku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom.
Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.
Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom.
V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn.
Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského.
„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský.
V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.
„Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“.
Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu?
To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie.
Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára?
Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis.
Nahrával Jaroslav Barborák.
-
Koalícia v utorok našla dostatok hlasov a schválila budúcoročný rozpočet. Podľa Analýzy Návrhu rozpočtu verejnej správy od analytikov Národnej banky Slovenska predložený návrh rozpočtu predstavuje začiatok dlhej cesty k ozdraveniu verejných financií. Tému v podcaste budeme rozoberať s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom. „Naše zadlženie a deficit je veľký. A aj napriek výraznejšiemu tempu znižovania týchto deficitov naďalej ostávajú vysoké v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny. Jednotlivé vlády rozdávali viac, ako dokázali vyzbierať od daňových poplatníkov."
Analytici tiež v komentári hovoria, že Slovensko je jednou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok, a to pomerne výrazne, no sme však jedinou z nich, ktorá popritom zvyšuje svoje výdavky.
Európska komisia má právo hodnotiť verejné financie. Každý štát dostane od nej vysvedčenie a my sme dostali jedno z najhorších, hovorí novinár v podcaste.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Koalícia schválila štátny rozpočet so 79 hlasmi. To znamená, že za bola aj trojica poslancov Národnej koalície, a to Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík. Tí sa napríklad ešte minulý týždeň odmietli zúčastňovať otvorenia schôdze parlamentu.
Premiér Robert Fico počas víkendu uviedol, že sa blížime k bodu, „kedy budú musieť vyriešiť vzťah troch nezávislých poslancov, ktorí odišli z klubu SNS a nezúčastňujú sa na hlasovaní parlamentu." Podarilo sa mu situáciu vyriešiť? V podcaste odpovedá politológ Erik Láštic.
„Rudolf Huliak testuje, čo mu je ochotná koalícia ponuknúť," hovorí v podcaste.
Podľa Láštica môže byť šéf SNS postavený pred rozhodnutie. „Môže sa stať, že Robert Fico postaví Andreja Danka pred dilemu, že sa vzdá ministerstva, pretože to tak ďalej nejde. A vládnuť bez huliakovcov so 76 poslancami je komplikované vládnuť, myslí si tiež politológ.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Od slov exprezidentky Čaputovej, že chce žiť v krajine, kde sa ľudia nebudú báť zomierať, síce uplynulo iba 5 rokov, no obava z umierania sa dnes môže stať neblahou realitou. Slovenské hospice varujú, že ak im zdravotné poisťovne nezvýšia platby, budú musieť pre paliatívnych pacientov zavrieť svoje brány.
Nie je v živote väčšej istoty než je istota smrti a nie je nikoho nestrannejšieho, ako je práve smrť. Napokon si totiž vezme každého z nás a neujde jej ozaj nik. Tento štát a kompetentné orgány však zrejme nie sú schopné - či ochotné, pochopiť ani túto základnú pravdu o živote a smrti. Problémom totiž nie je samotná smrť, problémom sa na Slovensku stalo umieranie, presnejšie umieranie v dôstojných podmienkach hodných krajiny v srdci Európy 21. storočia.
Je obrovský rozdiel umierať v bolestiach a osamelosti alebo odchádzať z tohto sveta bez bolestí, utrpenia, dôstojne a v kruhu tých najbližších. A práve o tom sú hospice a paliatívna starostlivosť. Tie však u nás dnes ťahajú za veľmi krátky koniec, pretože platby od poisťovní im pokrývajú menej ako polovicu nákladov na ich klientov. Navyše, v rukách poisťovní je aj to, ako si hospice majú smrť „plánovať,“ lebo keď nenaplánujú, peniaze z našich zdravotných odvodov sa pre hospice jednoducho nenájdu.
„Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.“ Od týchto slov bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej uplynulo už vyše 5 rokov, no aktuálna realita, žiaľ, ukazuje ich predvídavosť. Čaká nás teda „koniec posledným chvíľam dôstojnosti“ a budú musieť hospice na Slovensku zavrieť svoje brány?
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír si na verdikt v korupčnej kauze bude musieť počkať ešte necelé dva týždne. Existuje úvaha, podľa ktorej prípad nemusí ovplyvniť prelomové stanovisko Najvyššieho súdu.
Špecializovaný trestný súd dnes pokračoval v procese v korupčnej kauze bývalého ministra financií Petra Kažimíra. Ten je obvinený z podplácania. Podľa obžaloby odovzdal, na prelome rokov 2017 a 2018, úplatok 48-tisíc eur vtedajšiemu šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Súd nakoniec pojednávanie prerušil do decembra.
Dozvieme sa už o pár dní či bývalý funkcionár Smeru skutočne podplácal alebo kauza skončí tesne pred verdiktom? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas Budete počuť reportérku Aktualít Lauru Kellő Kalinskú.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Dôstojník ruskej armády, ktorý pôsobil na jednej z jadrových základní v Rusku, prehovoril pre BBC a vyvrátil špekulácie západných expertov o zastaranosti ruského jadrového arzenálu. Povedal, že ide o veľmi zjednodušený pohľad. „Práca na údržbe jadrových zbraní prebieha neustále, nezastaví sa ani na minútu.“
O kvalite ruského jadrového arzenálu preto v podcaste hovoríme s experom na jadrové zbrane z Karlovej univerzity v Prahe Vlastislavom Břízom. „Od samého začiatku tvrdím, a to v rozpore s niektorými odborníkmi, že ruské jadrové sily sú na úplnej inej kvalitatívnej úrovni, než sú ruské konvenčné sily. Ľuďom sa to ťažko oddeľuje, keď vidia, že Rusko má problém s manévrovaciou vojnou, no aj tento vojak potvrdil moje slová: ruské jadrové sily tvoria elity. Chodia tam pripravení muži, ktorí prechádzajú náročným výcvikom a sú veľmi dobre vycvičení," hovorí. Dodáva, že od nástupu prezidenta Putina v roku 2000 prešli strategické jadrové zbrane kompletnou modernizáciou a generačnou výmenou.
Po tom čo Joe Biden povolil Kyjevu používať americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území, Rusko zareagovalo vypálením novej experimentálnej balistickej strely a aktualizovaním jadrovej doktríny krajiny. Expert na jadrové zbrane Bříza hovorí, že má sice rešpekt k ruskému jadrovému arzenálu, no nemyslí si, že by Putin použil jadrové zbrane. „Vzhľadom k tomu, že existuje teória vzájomného zaručeného zničenia - keby sa Spojené štáty a Ruská federácie napadli - tak obe jadrové superveľmoci by boli v prípadnej jadrovej vojne zničené. A Rusko to veľmi dobre vie No pristupuje k hrozbe silou trochu inak, než Západ."
V rozhovore tiez priblizuje, kto všetko má v Rusku právomoc rozhodnúť o použití jadrových zbraní a ako sa modernizuje ruský jadrový arzenál.
Moderuje Denisa Hopková.
-
„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy.
„Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci.
A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“.
Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca.
Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte?
O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám?
Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.
Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí.
Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka.
Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú.
Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje.
Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“
„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“
A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina?
„Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“
Nahrával Jaroslav Barborák.
-
Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.
Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“
Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.
Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou Batkovou
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
- Laat meer zien
