Afleveringen
-
„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár.
Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii.
Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“?
Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom.
Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína.
Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiť
Do rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy.
Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacie
Za ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína.
„V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata.
Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaní
Keď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí.
Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu.
„Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili.
„Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?
V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí...
-
Koniec prípravy, drillu, tréningovej zaberačky a konečne sa môže začať naostro, majstrovsky! Slovenská futbalová Niké liga má za sebou odohraté 19. kolo, teda prvé jarné, ktoré nám dalo odpovede na viacero otázok. Všetko podstatné sme rozobrali v 25. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.
Prvý ligový hetrik v kariére, útek dvoch afrických kľúčových hráčov, navýšenie náskoku úradujúceho majstra, sarkastický prejav po zmarenom prestupe, prebudenie na Žitnom ostrove, viacero vytriezvení po zimnej príprave a kontroverzný záver zápasu v Michalovciach.
Úvodné jarné kolo futbalovej Niké ligy prinieslo viacero významných tém, o ktorých sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s niekdajším obávaným útočníkom Tomášom Medveďom v 25. epizóde futbalovej podcaste Kam si to kopol?
Fanúšikovia sa v nej môžu zapojiť aj do súťaže. Viac už priamo v podcaste.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Príde k rozuzleniu koaličnej krízy tento týždeň? Ako by mohla vyzerať dohoda o prípadnej rekonštrukcii vlády a ktoré ministerstvá sú "v hre"? Téma pre politického redaktora Aktualít Martina Sliza.
Novinár v podcaste približuje, že v rámci rekonštrucie môže Hlas prísť o jeden z dvoch rezortov - ministerstvo investícií vedené Richardom Rašim alebo úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy pod vedením Petra Kmeca. SNS by mohla prísť o ministerstvo športu, ktoré by malo prejsť pod kontrolu skupiny poslancov okolo Rudolfa Huliaka, alebo by sa mohlo rozdeliť na dve časti.
Bude to koniec debatám o predčasných voľbách? "Možno na chvíľu bude pokoj, no na jeseň bude opäť témou rozpočet. Zrejme môžeme čakať zas ďalšie napätie," hovorí politický novinár v podcaste.
Moderuje Denisa Hopková.
-
To nám v rozhovore prezradil obľúbený herec, producent a humorista. Povie vám aj prečo si už nekupuje drahé autá, alebo, ako sa dá za jazdy zvládnuť defekt na motorke. V dnešnom podcaste si povieme aj to o koľko stúpli ceny pohonných hmôt na Slovensku, ktoré auto bolo v roku 2024 najpredávanejšie u nás a v Európe a čo našli policajti v lese pri Notthinghame. Vypočujte si novú časť podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.
-
Fabrikujú úplne bludy, ale robia to presne podľa nôt ruských tajných služieb. Obávam sa, že pôjdu cestou kriminalizácie protestov. Tvrdí o vládnom boji s údajným pučom Tomáš Forró, vojnový reportér a priateľ Mamuka Mamulašviliho. Verejnosti odkazuje aby sa vládnou mocou nenechala zastrašiť a s protestami to nevzdávala. A čo na to šéf Gruzínskej légie?
O hrozbe štátneho prevratu tu s vážnou tvárou rozprávali naši najvyšší štátni činitelia, ale neboli ani za pani Štasselovou a neboli ani za mnou, ktorý sa s Mamukom Mamulašvilim dlho osobne poznám. Takže, ak sa tu robí štátny prevrat a vyšetruje sa to, tak prečo tých hlavných podozrivých doteraz vôbec nikto nijako nevyšetruje? Pýta sa v Ráno Nahlas vojnový reportér a Mamulašviliho osobný priateľ Tomáš Forró.
Stal sa symbolickou tvárou údajného protištátneho prevratu, ktorý sa iba nedávno zrodil v hlave nášho premiéra. Mal sa stať konkrétnou hrozbou ich údajne pripravovanej násilnej podoby. Śéf Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili. Kto je tento muž roky bojujúci proti ruskej agresií - hrdina ukrajinského odporu alebo človek podozrievaný z vojnových zločinov? A z akých dôvodov by vlastne mal mať prsty práve v slovenskom puči?
"To, čo sa tu dnes deje, to je paralelný vesmír. To sú veci, ktoré sú vymyslené a v realite sa nedejú. Čo je však najhoršie, tak tieto obvinenia sú evidentne súčasťou oveľa komplexnejšieho plánu ruských tajných služieb. To je pre naše tajné služby výnimočne znepokojivý moment, pretože je zjavne, že do týchto operácií sa zapojili aj členovia slovenskej vlády. Hovorí Tomáš Forró.
Prečo premiér - namiesto toho aby riešil skutočné a vážne problémy tejto čoraz viac kolabujúcej krajiny, siahol po receptúre z dielne tajných služieb? A čo šéfa SMERu viedlo k tomu, aby po narastajúcich občianskych protestoch prišiel z nepodloženými fikciami o protištátnom puči? Čoho sa teda máme báť, násilného Majdanu alebo strach môže vyvolávať paranoidná vládna garnitúra a politicky zneužívaná tajná služba?
"Je dosť možné, že nezostane iba pri nejakých mediálnych obvineniach, ale že tu budú reálne pokusy očierniť alebo dokonca vyfabrikovať nejaké obvinenia. Teraz sa zúfalo snažia zliepať hrozby o akomsi prevrate - pričom na to využívajú roky staré fotky, ale môže byť reálne, že už teraz tu niekto fabrikuje na členov opozície, aktivistov či prakticky kohokoľvek, nejaké vymyslené obvinenia na to, aby toho človeka mohli stíhať, kriminalizovať či proste zničiť jeho život," pripomína Forró.
No a napokon, aká budúcnosť čaká na Ukrajinu, ktorá sa už bezmála tretím rokom čoraz zúfalejšie bráni krvavej ruskej agresií a čo môžeme s tým všetkým urobiť my, občania?
"My sa nebavme o tom, čo môže alebo nemôže urobiť Fico a jeho ľudia. Bavme sa o tom, čo môžeme urobiť my. Sme vyspelá občianska spoločnosť, ktorá sa vie zorganizovať, protestovať a vie dať najavo svoj názor. Je iba na nás, aby sme im toto nedovolili. Takže tým najzákladnejším odkazom je: Nejde o to aby sme sa báli, ale aby sme konali a nedali sa. "
Témy pre Tomáša Foroóa, vojnového reportéra, ktorý realitu tejto vojny dôverne pozná a osobne pozná aj šéfa Gruzínskej légie Mamuka Mamulašviliho.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobsinský.
-
Prvá športovkyňa v Mimóze Zuzka Vráblová sa od vodných lyží dostala cez snowboarding až ku wakeskatingu. Hovorí, že tento šport nie je o súťažení, ale o komunite, progrese a motivácii.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
1:45 – cez aké športy sa dostala k wakeskatingu;
4:00 – prečo vymenila vodné lyže;
5:41 – či sa dá wakeskating zaradiť k už tradičným športom;
7:42 – čo cíti pri jazdení;
11:40 – ako vyzerajú tréningy;
13:20 – aký bol život v Amerike;
18:05 – čo bude robiť prvú májovú nedeľu;
25:30 – či u nej existuje ambícia presadiť wakeskating na školách;
32:10 – čo ju limituje;
38:48 – či je šport v jej myšlienkach o budúcnosti.
-
Daniel Bombic bol dlho jedným z mnohých predstaviteľov dezinformačnej scény. Kedy sa z neho stal človek, na ktorého bolo vydaných niekoľko zatykačov a o ktorom dnes rozhodujú slovenské súdy? A ako to, že s ním niektorí politici boli ochotní vystupovať vo videách? Aj o tom sme sa rozprávali s Veronikou Frankovskou, šéfkou webu Demagog.sk, a Martinom Hodásom z portálu Infosecurity.sk.
Frankovská uviedla, že Bombic sa stal „neslávne známym“ už v roku 2020, keď rozšíril dezinformáciu, že páchateľom útoku na škole v Vrútkach bol Róm, čo nebola pravda.
„Vo väčšine prípadov je to len politický kalkul,“ hodnotil zasa Hodás ochotu politikov diskutovať vo videách s Bombicom. „Je to človek, ktorý mal svojho času vďaka svojmu youtubovému kanálu veľký dosah. Pre tých politikov to bola príležitosť, ako prezentovať svoje názory a idey v oveľa menej kritickom prostredí, než by tomu bolo v mienkotvorných médiách.“
-
Umelá inteligencia nie je len hrozbou, ale zároveň aj súčasťou riešenia témy ochrany informačného prostredia. Dezinformácie vie rýchlo a efektívne generovať, no rovnako ich dokáže aj identifikovať a hľadať overené fakty, ktoré šírené klamstvá vyvracajú.
V rámci slovenského projektu DisAI vzniká umelá inteligencia, ktorá má pomáhať práve fact-checkerom či novinárom. Čo dokáže a ako ďaleko sa už naši výskumníci dostali? Dokáže raz overovať informácie úplne sama alebo na ňu bude musieť naďalej dohliadať človek?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Michalom Gregorom.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.
-
Slovan Bratislava má za sebou premiérovú účasť v Lige majstrov. Účinkovanie „belasých”, prestupovú politiku klubu i jeho dlhodobé smerovanie hodnotí futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.
Čo sa dozviete v rozhovore?Čo ukázala Liga majstrov o Slovane?Možno označiť nulový bodový zisk za neúspech?Ktorí hráči dosiahli level Ligy majstrov?Čo musí Slovan nevyhnutne zmeniť?Aká bolestivá bude letná prestavba kádra?Bolo správne odmietnuť ponuky za Strelca, Takáča a Marcelliho?
-
Minister Tomáš Taraba tvrdí, že projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec ovplyvní len päť chatiek. Ján Lášak, ktorému štát môže tiež vyvlastniť pozemok tvrdí, že to vôbec nie je pravda a ministrovi vyčíta slabú komunikáciu.
Vláda predložila plán na výstavbu novej prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, investícia, ktorá by mala výrazne posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska. Avšak, tento ambiciózny projekt vzbudil vášne nielen medzi politikmi, ale aj medzi miestnymi obyvateľmi. Jeden z tých, ktorých sa tento projekt týka, je aj hokejový tréner brankárov reprezentácie Ján Lašák, ktorý bojuje proti vyvlastneniu chaty, ktorá patrí jeho rodine už po generácie.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba projekt bráni ako kľúčový krok pre slovenskú energetiku, pričom tvrdí, že výstavba bude mať minimálny dopad na životné prostredie. Na druhej strane, opozícia poukazuje na možné negatívne dopady na prírodu a obyvateľov.
Ako prebieha vyvlastňovanie pozemkov a aké právne dôsledky to môže mať pre miestnych? Kto sú hlavní kritici projektu a čo tvrdia?
V podcaste budete počuť bývalého reprezentanta Jána Lašáka a redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Jedinou útechou je, že vlastnú hlúposť si odskáče aj niekto iný, než Slováci.
Slovenskí podlizovači oranžového „zázraku“ bleskovo zistili, čo sa bude diať. Sledujte najnovší Ťažký týždeň.
-
Hoci sa narodil v Nitre, je odchovancom bratislavského Slovana a dokonca bol jedným z prvých Slovákov, ktorí si zahrali futbal v španielskej LaLige. Čoskoro 50-ročný Samuel Slovák má za sebou bohatú kariéru, o ktorej sa rozhovoril v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
Samuel Slovák počas svojej hráčskej kariéry pôsobil najmä ako stredopoliar. Bol dlhoročným hráčom ŠK Slovan Bratislava, kde sa stal jednou z klubových legiend. Okrem „belasých” hral aj v španielskej lige za CD Tenerife. Reprezentoval i Slovensko v národnom tíme.
Po skončení aktívnej hráčskej kariéry sa venoval trénerskej práci. Viedol ŠK Slovan Bratislava a neskôr pôsobil v rôznych trénerských funkciách vrátane mládežníckych reprezentácií Slovenska. Je známy svojím taktickým myslením a schopnosťou pracovať s mladými hráčmi. Aj to je jeden z dôvodov, prečo mu vedenie „belasých” zverilo svoju akadémiu.
V podcaste sa Samuel Slovák okrem iného rozhovoril aj o rivalite medzi Slovanom a Interom, zaspomínal si na svoju prvú futbalovú výplatu a poodhalil aj okolnosti jeho prestupu zo Slovana na Tenerife. Vysvetlil tiež, prečo netrvala dlhšie jeho trénerská kariéra a nevynechal ani tému výchovy mladých futbalistov v Slovane i na celom Slovensku.
„Na Balkáne je infraštruktúra na veľmi zlej úrovni. Možno je to tam ešte horšie ako u nás. Ale ich know-how je na oveľa vyššom leveli. Ľudský vklad je na top úrovni. Nemajú ihriská a štadióny, ale vedia, ako vychovať hráčov. My radšej budeme 10 hodín rúbať sekerou do stromu, akoby sme mali najprv hodinu nad tým rozmýšľať,” uviedol Samuel Slovák v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
-
Česká politička za ODS Miroslava Němcová sa stala terčom ruského exprezidenta Dimitrija Medvedeva, ktorý jej vo verejnom poste želal aby „zahynula v krvavých víroch novej pražskej jari".
Je to vyhrážka všetkým Čechom a Slovákom? A máme vôbec toto ruské robenie ramien brať vážne, keď sú už tri roky zaseknutí na malom území? Český premiér Petr Fiala si medzitým s Robertom Ficom vymieňa odkazy na sociálnych sieťach. Senátorka Němcová sleduje aj našu ministerku kultúry – ako sama tvrdí, s úsmevom.
V podcaste s Miroslavou Němcovou (ODS) sa dozviete:
– od 1. minúty – že Rusi reagovali na fiktívny príspevok na falošnom účte;
– po 2:00 – že stopy v tejto kauze vedú k slovenskému dezinformátorovi;
– od 4:00 – ako vážne máme brať ruské vyhrážky;
– po 5:00 – či Rusi vedia iba strašiť a nič iné;
– od 7:00 – či by sme mali zatknúť Putina, keby prišiel na mierové rokovania;
– od 8:30 – či Slovensko a Maďarsko nie sú vítané v koalícii ochotných;
– po 9:00 – že rozdeľovanie nás a západných krajín posilňuje Rusko;
– od 9:50 – ako v Česku vnímajú Roberta Fica;
– okolo 10:30 – že Robert Fico vydeľuje SR z priestoru EÚ;
– po 11:00 – že by si želala, aby Slovensko viedol niekto, kto neoslabuje naše vzťahy;
– po 11:30 – ako ministerku kultúry a personálne nominácie slovenskej vlády vníma s úsmevom;
– od 13:00 – ako Andrej Babiš lavíruje a mení názory aj na Roberta Fica;
– po 14:00 – či by sa po Babišovej výhre vo voľbách celý náš región ocitol v izolácii.
-
Poznajú Češi slovo puč? Ak aj nie, po stretnutí bratských podcastov, Bárdy & Káčer a Dobrovský & Šídlo, už budú.
Naozaj u nás niekto riadi organizovaný prevrat demokraticky zvolenej vlády? Sú za tým naozaj Gruzínci či Ukrajinská rozviedka? Alebo je na Slovensku iná mocná organizovaná skupina, ktorá je podporovaná zo zahraničia a bola v minulosti obvinená z kauzách Súmrak a Očistec?
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
-
Dnes sa po celom Slovensku a aj medzi Slovákmi v zahraničí organizujú veľké protivládne protesty. Za organizátorov bratislavských protestov prišla do štúdia Lucia Štasselová z občianskeho združenie Mier Ukrajine. Protesty žiadajú výmenu premiéra.
Ako dlho budú trvať protesty? Prečo na väčšine nevystupujú politici, hoci malú časť protestov organizuje strana Demokrati? A čo presne vlastne protestujúci chcú?
Premiér Fico je so svojimi konšpiráciami o puči na smiech a svojimi tlačovkami nahráva komikom, hovorí Lucia Štasselová. Zadržaného Ukrajinca, údajne podozrivého z údajného puču, Mier Ukrajine nepozná a nevedia ani, či existuje.
Antisystém chce podľa nej dosiahnuť iba kolaps.
Aký zmysel majú protesty a ako sú organizátori pripravení na možné provokácie?
Nahrával Peter Hanák.
-
Daniel Bombic zostáva na slobode, no jeho pohyb bude monitorovať elektronický náramok. Zároveň má zákaz publikovať a zdieľať na sociálnych sieťach príspevky s nenávistným obsahom. Rozhodol o tom Najvyšší súd, tému v podcaste rozoberáme s novinárkou Laurou Kellö Kalinskou.
Predsedníčka senátu Dana Wänkeová uviedla, že „štát nemôže byť nečinný ani hluchý voči nenávistným prejavom."
Podľa novinárky dnes Daniel Bombic do veľkej miery prehral. „Myslím to v zmysle, že on nie je stíhaný za to, že by niečo ukradol alebo urobil finančný podvod, ale za to, čo robí na internete. A to veľmi ťažko uchopiteľná, no napriek tomu súd zrejme z toho, čo si prečítal - nenávistné komentáre o rôznych ľuďoch, policajtoch, o prokurátorovi, o novinárke, o zdravotníkoch - obsah považuje za natoľko vážny a natoľko nenávistný, že musel obmedziť túto činnosť," hovorí v podcaste.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Takto sa nedá vládnuť, iba udržiavať vládu, hovorí o krehkej koaličnej väčšine jediný poslanec za stranu Demokrati Ľubomír Galko. Demokrati organizujú sedem z desiatok piatkových protestov. Podľa neho je Ficov vzor Putin, v Moskve bol koordinovať postup na rozklad EÚ zvnútra, v jeho tajnej správe sú nezmysly a aj preto musí byť čím skôr dotlačený ku koncu vo funkcii ústavným spôsobom - cez parlament alebo referendum.
V podcaste s Ľubomírom Galkom (Demokrati) sa dozviete:
– od 1. minúty – že vláda má len fiktívnu väčšinu, ktorou nič nepresadí, iba sa udrží pri moci;
– od 3:50 – či je poslanec Šalitroš opozičným poslancom;
– po 7:30 – ako vníma ministra vnútra a stranu Hlas;
– po 10:00 – či by ľudia počas tejto vlády mali sami odchádzať zo služieb štátu, ako napríklad v SNG;
– od 11:00 – že keď odniekiaľ odíde naraz 100 ľudí, chyba je zjavne v manažmente;
– po 12:30 – kto organizuje protesty;
– od 15:00 – že Roberta Fica treba dať dole z funkcie;
– po 16:40 – ako sa ľudia spamätajú, keď im za január príde nižšia výplata;
– od 17:00 – že Robert Fico je len posol strachu a do Ruska nešiel riešiť plyn, ale vnútorný rozklad EÚ;
– po 19:30 – či premiér potrebuje odbornú pomoc aby si po atentáte dal dokopy psychiku;
– od 20:00 – že Fico vzor je Putin, nie Orbán;
– po 23:00 – či má ísť Fico dole cez referendum alebo parlament;
– od 29:00 – čo je v dôvernej správe SIS, ktorú premiér prezentoval parlamentu;
– od 31:00 – kto organizuje protesty a že za nimi nie sú žiadni pučisti ani ilumináti;
– po 33:00 – ako funguje spolupráca v opozícii;
– od 35:00 – prečo je poslanec za Demokratov, a ako je možné, že je v predsedníctve strany, hoci nie je členom;
– po 38:00 – čo je stratégia Demokratov pred prípadnými predčasnými voľbami, s kým a ako by sa spájali;
– od 41:30 – či sa strany poučili z nespojenia v roku 2023;
– po 43:00 – kedy budú podľa jeho tipu predčasné voľby;
– od 44:00 – že predvída výmeny politikov ako po protestoch v roku 2018.
-
Slovan Bratislava má za sebou premiérovú účasť v Lige majstrov. V nabitej konkurencii nezískal ani bod, no nadobudol cenné skúsenosti. Ako ich zúročí v nasledujúcich mesiacoch, čo bude so zarobenými miliónmi a aké výzvy čakajú klub počas leta? Aj o tom hovoril pre ŠPORT.sk generálny riaditeľ Ivan Kmotrík ml.
Čo sa dozviete v rozhovore?Aké vysvedčenie vystavilo Slovanu účinkovanie v Lige majstrov?Čo bude s viac ako 20 miliónmi za účasť?Pracuje klub na vybudovaní akadémie?Prečo sa neudiali prestupy Strelca a Takáča, aké bolo zákulisie?Čo bude po sezóne s veteránmi Kuckom, Kašiom a Weissom ml.?Zostane tréner Weiss pri mužstve?Má alebo nemá Slovan skautské oddelenie?Je témou predaj klubu saudskoarabským investorom?
-
V druhej časti filmu o Mikulášovi Černákovi je viac rozdielov od reality ako v jednotke Miki. Detailne sme sa pozreli, ktoré veci sa stali inak ako vo filme. Niektoré rozdiely pre náš podcast priznal aj scenárista Miro Šifra. Podcast Mafiánsky štát si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.
Niektoré skutky sa stali inak ako boli zobrazené vo filme. Niektoré sa stali rovnako, no na inom mieste, prípadne boli oproti realite výrazne zjednodušené. Ako presne to bolo s Jaroslavom Svěchotom z SIS a jeho spoluprácou s mafiou? V niekoľkých scénach si filmári oproti reálne vyšetreným prípadom museli domýšľať. Inde sú však až šokujúco presní.
Bitka speváka Karola Konárika, streľba na Roberta Holuba, najväčšia banková lúpež, známa hláška „stretneme sa v pekle“ a niekoľko vrážd sa stali trochu inak ako ich vidíme vo filme.
-
„Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí Ladislav Snopko, disident, zakladateľ Verejnosti proti násiliu, jeden z dramaturgov námestí Novembra’89. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje.
Dnešné Slovensko má podľa neho okrem volebných miestností dva typy miest, kde sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Tým prvým, oficiálnym, ale bez dobrej povesti – ako podčiarkuje - je parlament a druhým sú tu už tridsaťšesť rokov námestia našich miest. Námestia ako pamäť úsilia občanov Slovenska o slobodnú a demokraticky spravovanú krajinu.
To sú slová jedného zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu, dramaturga námestí z Novembra’89, človeka disentu, neskoršieho trojnásobného ministra kultúry Ladislava Snopka.
Už krátko po predčasných voľbách, ktoré poslali Roberta Fica opäť na úrad vlády, hovoril, že „boj za slobodu sa neskončil Novembrom’89. Dnes musíme pokračovať“. Písal sa prvý február 2024. Máme tu február 2025 a námestia sa opäť plnia a opäť z nich zaznieva obava o osud krajiny a odhodlanie brániť jej demokratické smerovanie.
Ak Snopko ako pamätník a protagonista Novembra pripomína, že námestia v roku 1989 zrušili komunistickú totalitu, v roku 2018 zas odrazili prvý pokus o Ficovu autokraciu, ako vidí ich aktuálny rádius?
„Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje Ladislav Snopko.
Spôsoby mocných tu podľa niekdajšieho dramaturga Novembrových námestí nabrali „negustióznu podobu“.
„Sludujeme tu, zjednodušene povedané, boj dvoch zúfalstiev. Jedno reprezentujú námestia, plné zúfalý ľudí, lebo im uteká svet pod rukami a chcú to zastaviť. Druhé reprezentuje zúfalstvo mocných, s premiérom na čele, ktorí vidia, že im uteká moc spod rúk a chcú si ju zúfalo udržať“, hovorí.
Kritickým je podľa neho fakt, že boj týchto zúfalstiev sa deje nad priepasťou, do ktorej sa rúti krajina. „Problémom už nie len to, či uspejú námestia. Problém je aj to, ako bude potom“. Ladislav Snopko tu naráža na fakt, že krajina sa podľa neho nachádza hospodársky i politicky „nad priepasťou“.
Sebakriticky – a tu myslí na aktérov Novembra’89 a prvých ponovembrových vlád – hovorí o zanedbaní investícií do vzdelania. „Krajina, ktorá podporuje vzdelanie a kultúru na prvom mieste, podporuje mentálne zdravie svojich občanov. Vzdelaný a múdry, rozhľadený občan vie, ako má fungovať jedna spoločnosť. Takých občanov sme nevychovali“, uvažuje Snopko.
„Vzdelanie a kultúra hovorí – nie všetko sú peniaze, nie všetko je plný válov, nie všetko je nové auto každé tri roky atď. A toto nám odišlo. To je tá bieda, ktorú cítim v tejto krajine“, hovorí.
Chýba tu podľa neho „pamäť“, „úvahy o hodnotovej nadstavbe“, „svetonázorová polemika“.
A príčinou toho stavu nie je podľa Ladislava Snopka aktuálna politická garnitúra, je len dôsledkom rezignácie na vzdelanie a kultúru.
„Robert Fico je len dôsledkom toho, že sme rezignovali na vzdelanie a kultúru v tejto krajine“
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
- Laat meer zien
