Afleveringen
-
Pápež je mŕtvy, hľadá sa nový. Vo Vatikáne sa pripravujú na voľbu nového muža v bielom, ktorá sa začne v stredu 7. mája. Brány Sixtínskej kaplnky sa zatvorili pre verejnosť, aby ju do budúceho týždňa – do začiatku konkláve - pripravili pre 133 kardinálov voliteľov, ktorí vstúpia do procesu výberu. Z kardinálskej červenej sa ich voľbou v prípade jedného stane pápežská biela. Pred akými výzvami stojí? A aké dedičstvo mu zanechal pápež František?
V dnešnom RánoNahlas pôjdeme aj do Vatikánu – s Martinom Jarábkom z Vatikánskeho rozhlasu.
Navštívime aj miesto, kde odpočíva pápež František – baziliku Santa Maria Maggiore. Cez jej spovedníka – slovenského dominikána Ľudovíta Mela. Či cez brazílskeho novinára América Martinsa zo CNN, ktorého som zastihol pri Františkovom hrobe.
„Františkov nástupca sa bude musieť vložiť do boja o spravodlivosť a mier a pokračovať v snahách zomrelého pápeža o silné prepájanie cirkvi aj na civilnú spoločnosť“, tvrdí Américo Martins zo CNN.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Autoritári sa dnes spájajú, tak komentuje dnešnú Orbánovu návštevu politológ Radoslav Štefančík. Vládni politici síce pôsobia, akoby sa snažili naučiť od Maďarska, ako sa porátať s liberálnou demokraciou. Ale zdá sa, že pri tom zabudli na naše zlé skúsenosti s maďarským revizionizmom, dodáva. A prečo sa vládna moc zakrýva Kotlárom či Bombicom?
Do Bratislavy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Stretol sa s našim prezidentom i premiérom Ficom. Dnes už nie je úhlavným nepriateľom Slováka Maďar, ako to presadzovali Slotovi národniari či mečiarovci, dnes sa ním stali liberáli. V tom si Fico s Orbánom skutočne veľmi dobre rozumejú. Na orbanizáciu Slovenska však náš premiér silu ani schopnosti nemá, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.
Ani Orbánova návšteva však nemôže prekryť čoraz viac sa zadrhávajúce vládnutie. Napriek obnoveniu parlamentnej väčšiny, moc akosi nedokáže občanom doručiť prakticky akýkoľvek zmysluplný výsledok svojho vládnutia. Namiesto riešenia reálnych problémov, tak môžeme sledovať prakticky neustály kolotoč koaličných sporov a prekrývanie reality, čoraz viac kolabujúceho štátu, bojom s mimovládkami, médiami a pseudovedeckými predstaveniami Petra Kotlára. Či údajným bojom za slobodu slova v podaní Daniela Bombica.
Dokáže táto vládna koalícia ešte vôbec vládnuť alebo sa už iba hrá na predčasné voľby? A dokedy budú občania ochotní tolerovať vládnutie, ktoré im neprináša praktické výsledky, vo forme zlepšenia kvality ich životov, no dokáže ich permanentne zamestnávať hľadaním stále nových nepriateľov? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Kybernetické útoky, najmä tie ransomvérové, môžu paralyzovať firmy aj kritickú infraštruktúru. Čo sa deje po úspešnom útoku? Ako funguje komunikácia a vyjednávanie s útočníkmi, ktorí žiadajú výkupné? A aká je globálna mapa organizovaného kyberzločinu?
V novom diele špeciálnej série podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti sa o týchto témach rozpráva Roman Čupka, člen predstavenstva a riaditeľ stratégie a obchodu spoločnosti IstroSec. Moderuje Maroš Žofčin zo Živé.sk.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
najčastejšie kyberincidenty a fázy ransomware útoku,ako prebieha vyjednávanie s útočníkmi o výkupnom,mapa kyberzločinu: Kto sú najväčšie ransomware gangy a odkiaľ operujú,prečo je prevencia lacnejšia ako riešenie následkov útoku.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec.
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
V zahraničí neexistuje, aby sa niečo takéto stalo, tam ti dajú vyskúšať to auto, hovorí herečka Michaela Majerníková v rozhovore pre najznámejší inzertný portál s autami.
V dnešnom podcaste nám herečka Michaela Majerníková prezradí, ako sa šoféruje pred kamerou a ako sa slovenská produkcia líši od tej zahraničnej. Ďalej sa dozviete, že koncern Stellantis sa snaží vyriešiť problém mnohých elektromobilov, povieme si, že aj pilot F1 musí dodržiavať predpisy a viete čo vznikne, keď skrížite koňa a motorku?
Vypočujte si novú časť podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.
-
V novej epizóde Olympijského videocastu sme sa rozprávali s manažérkou dievčenského bejzbalového tímu Zuzanou Zambojovou, ktorá priblížila základy tohto tímového športu, kde sa na Slovensku hrá a prečo láka čoraz viac detí. Žiaľ, účasť na najbližších olympijských hrách v USA je v súčasnosti takmer nereálna - na Slovensku máme v tomto športe zatiaľ málo žien. Zuzana Zambojová však verí, že ak sa o ňom bude viac hovoriť a podporí sa mládež, môže sa situácia v najbližších rokoch výrazne zmeniť.
Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Čo sa v rozhovore dozviete?základy bejzbalu pre začiatočníkovvývoj bejzbalu na Slovenskuje o tento šport záujem medzi deťmi a školami?ako sa dostala k takému netradičnému športu?aká je pozícia Slovenska na medzinárodnej úrovni?ako je na tom ženský bejzbal na Slovensku?máme šancu dostať sa na olympiádu?prečo sa ešte v 21. storočí robia rozdiely v pohlaví?
-
Manželia Basilovci vybudovali zo slovenského startupu globálnu firmu. Okrem práce a výchovy štyroch detí venujú svoj čas mentoringu študentov a začínajúcich podnikateľov. Veria, že krajina so vzdelanými a aktívnymi ľuďmi môže rýchlejšie napredovať.
Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.
U Basilovcov to začalo nápadom, ako v meste obmedziť vývoz poloprázdnych kontajnerov a neefektívne jazdy smetiarskych vozidiel. Dnes ich senzory a softvér na manažment odpadu slúžia v takmer stovke krajín po celom svete. Stoja tiež za digitálnym riešením zálohovania fliaš. Hoci je kombinácia rozbehnutého biznisu a rozrastajúcej sa rodiny časovo náročná, manželia Basilovci sú aktívni aj v pomáhaní. Darujú svoj čas a know-how. „Podnikanie sme si vybudovali sami, možno aj preto nás to ťahá smerom k mentorovaniu. Chodíme na základné, stredné a vysoké školy, angažujeme sa v podnikateľských programoch. V tom vidíme našu najväčšiu pridanú hodnotu a zmysel,“ hovorí Andrea Basilová. Martin Basila vysvetľuje svoju motiváciu jednoducho: „Ak chceme žiť vo vzdelanej spoločnosti a v krajine, kde sa deti majú dobre, nikto to za nás neurobí.“
V podcaste sa dozviete:
akú úlohu v rodine Basilovcov zohráva ústava, čo má spoločné kebab z Drážďan so Slovenskom, v čom zálohovanie pomáha ľuďom v chudobných krajinách, či je pri pomáhaní vzácnejší darovaný čas alebo peniaze, prečo by sa podnikatelia mali vyjadrovať aj k politike.Kto sú Andrea a Martin Basilovci?
Andrea a Martin Basilovci založili technologickú spoločnosť Sensoneo. Za systém, ktorý pomáha samosprávam predikovať naplnenosť zberných kontajnerov, vyhodnocovať efektívnosť zvozov, a tým zvyšovať ohľaduplnosť k životnému prostrediu, dostali ocenenie Via Bona Slovakia za rok 2020 v kategórii Zelená firma. Sú EY Technologickými podnikateľmi roka 2024, tento rok získali Krištáľové krídlo v kategórii Inovácie a startupy a ich firmu zaradil britský denník Financial Times medzi najrýchlejšie rastúce firmy v Európe. Basilovci sa venujú mentoringu, prednáškam aj hodnoteniu vzdelávacích projektov, napr. v programe Generácia 3.0, Budúcnosť INAK, Impact Lab a Impact Summit.
Impact Talks
V podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.
Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.
-
Na pomocnú ruku od štátu sa u nás nik spoľahnúť nemôže. Tento štát sa nevie postarať ani o deti, ktoré má v zodpovednosti on sám a sociálnu sieť pre rodiny nemáme, tvrdí Natália Blahová, ktorá odštartovala kauzu "Čistý deň." Podľa nej by sa mohol zopakovať i dnes.
Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.
O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?
Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame.
Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Mimovládne organizácie čelia častým útokom zo strany dezinformátorov, ale aj politikov. Kde tento trend vznikol, prečo sa objavuje a aký vplyv má na spoločnosť? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a riaditeľkou VIA IURIS Katarínou Batkovou.
Veronika Frankovská v úvode diskusie pripomenula, že hoaxy o mimovládkach sa často spájajú s rodinou Šimečkovcov či Georgom Sorosom. „V prípade politikov to dlho bolo tabu. Dlho to patrilo do alternatívneho informačného spektra, ale v roku 2018 Fico osobne vykročil týmto smerom a spomenul meno George Soros aj v oficiálnej komunikácii. Odvtedy tento naratív pretrváva a politici častejšie označovali organizácie ako sorošovské,“ uviedla Frankovská. Dodala však, že v poslednom období politici tento typ komunikácie používajú menej. „Aj keď, závisí od publika, ku ktorému práve hovoria,“ doplnila.
V druhej časti diskusie Katarína Batková vysvetlila, že kritika mimovládnych organizácií zo strany politikov súvisí s tým, že im prekážajú slobodní a aktívni občania. „Myslím si, že ide o snahu obmedziť ľudí, ktorí sa verejne angažujú, vyjadrujú svoje názory a môžu ovplyvňovať verejnú mienku,“ povedala Batková.
Zároveň poukázala na to, že tento prístup sa netýka iba mimovládok, ale aj médií a iných kritikov vládnej moci. „Cieľom nového zákona o mimovládnych organizáciách je podľa mňa znedôveryhodniť tieto organizácie a zároveň odradiť občanov od toho, aby sa verejne vyjadrovali, zakladali občianske združenia alebo sa angažovali vo verejnom priestore, zo strachu, že dostanú nejakú škodlivú nálepku,“ uzavrela.
Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
-
Nie všetci kňazi prijali víziu pápeža Františka, hovorí v rozhovore najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi na Slovensku - košický arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober. Podľa neho by pápež František potreboval ďalších 12 rokov pontifikátu, aby presadil svoje vízie aj do praxe. Od konkláve však očakáva skôr pokračovateľa Františkovej línie. Marián Kuffa podľa neho robí dobrú robotu a s dedičstvom Slovenského štátu by sa mali vysporiadať historici.
V podcaste s arcibiskupom a predsedom KBS Bernardom Boberom sa dozviete:
– čo je odkaz pápeža Františka;
– že keby pápež žil dlhšie, zmenil by viac;
– že pápež František spájal minulosť s prítomnosťou a konzervatívcov s liberálmi;
– ako bojoval proti nedotknuteľnosti cirkevných hodnostárov;
– že bojovný štýl niektorých ľudí v cirkvi vychádza ešte zo spomienok na totalitnú represiu;
– ako sa mu zastavuje rozum, keď niekto o pápežovi píše, že je satan alebo antikrist;
– že konkláve bude zrejme pokračovať v línií doterajšieho pápeža;
– či pápežova synoda bola o demokratizácii cirkvi a diskusii s veriacimi;
– že nie všetci kňazi prijali Františkovu demokratizáciu cirkvi;
– či je možné v kostole diskutovať s kňazom, s ktorými veriaci nesúhlasia;
– že slovenskí veriaci píšu anonymy na kňazov;
– že ak konkláve vyberie staršieho kandidáta, bude skôr kompromisný a na kratší čas;
– ktorý príbeh z nedávnej cirkevnej histórie svedčí o tom, že aj krátkodobý pápež môže byť revolucionár;
– ako sa slovenská cirkev vysporiadala s vojnovým Slovenským štátom a Jozefom Tisom.
-
Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.
Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.
Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry.
"Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.
Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.
O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.
Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.
-
Slovenský hokejista Marek Hrivík bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu, kde porozprával o skúsenostiach z reprezentácie aj klubového hokeja. Po pôsobení vo Švédsku mieri do českej extraligy, kde si oblečie dres Vítkovíc.
Vysvetlil rozhodnutie vynechať najbližší svetový šampionát po operácii členka a náročnom závere sezóny. Okrem iného hovoril aj o výzvach moderného hokeja, najmä v súvislosti s rýchlosťou a agresivitou korčuľovania. Prezradil, čo plánuje zmeniť v tréningu a regenerácii pred príchodom do českej extraligy. Taktiež načrtol aj psychickú stránku posledných sezón a to, čo si z nich odnáša do budúcnosti.
Svoj nový angažmán vo Vítkoviciach vníma ako logický posun. „Česko bola moja preferencia. Chcel som ísť bližšie k domovu. Od osemnástich rokov som bol stále preč a začínam to na sebe cítiť. Potrebujem sa posunúť aj v živote, nielen v hokeji. Dlho som nad tým rozhodnutím premýšľal,” priznal Marek Hrivík v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.
-
Arogancia niektorých predstaviteľov koalície nemá hraníc.
Čo zostalo z pôvodného zákona namiereného proti mimovládkam a kam vyrazil prezident „ovenčený“ majákmi?
Táto časť Ťažkého týždňa je sponzorovaná: Moderátora oblieka adamshop.sk. Nakúp na tomto linku a získaš 10% zľavu: http://adamshop.sk/tazkytyzden
-
Ako je to s tradičnými kresťanskými hodnotami? A ako je to s politikmi, ktorí o nich hovoria? Je téma odluky cirkvi od štátu naozaj tak veľký problém? A ak je takým problémom, tak prečo?
Aj o tom sme v podcaste Bárdy & Káčer hovorili s arcibiskupom Róbertom Bezákom.
-
"Po Františkovi zostáva stále otvorený dokument o cirkvi, ktorá kráča spolu", tvrdí teológ Miroslav Kocúr. Upriamuje tak pozornosť na poslednú synodu o synodalite, projekt pápeža Bergoglia.
„Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, hovorí Kocúr.
Civilný kardinál – jezuita - z latinsko-amerického BuenosAires na necivilnom Petrovom stolci v centre jednej z metropol vyspelého sveta;
Duchovný líder vyše miliardy katolíkov, ktorý sa nebál správať „neduchovne“ – vystupovať zo zabehnutých rámcov.
Muž v čiernych topánkach, ktorý sa snažil cirkev sťahovať z výšin neba a abstrakcie na zem periférií. Či už perifériu utečencov hynúcich v moriach, chudobných a ľudí bez domova v spoločnostiach ktoré neraz nevedia, čo s nadbytkom. Ale i periférií v samotnej cirkvi.
Muž v bielom, ktorý svoje utrpenie obetoval za „svetový mier a bratstvo medzi národmi“, čo sme sa dozvedeli až po jeho smrti.
Pápež František a jeho trinásťročný príbeh. Príbeh so svojou Cirkvou, ktorú chcel pre všetkých. I so svetom.
Podarila sa mu jej zmena, či priblíženie svetu?
„Mňa oslovil tým: Ste na ceste a kráčajte, nezastavujte sa. Lebo keď sa zastavíte, ochoriete“ – Miroslav Kocúr pripomína Františkovo vyjadrenie z jeho návštevy na Slovensku zo Šaštína. „To je v zmysle toho, že kráčajme spolu, prípadne počkajme na tých, čo sú pomalší krok, ťažší dych; neopovrhujme tými, čo majú vyššie tempo“, hovorí.
„Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, uzatvára teológ Miroslav Kocúr.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Uplynulé hodiny a dni priniesli viaceré brutálne útoky ruskej armády na ukrajinské mestá. Desiatky ľudí skončili v nemocniciach a hlásia aj mŕtvych. Spojených štátov zároveň stupňujú tlak na Kyjev.
Zajtra bude v Kyjeve deň smútku. Vyhlásili ho po najnovších nočných raketových útokoch, pri ktorých zahynulo najmenej 9 ľudí. Rusko útočí v uplynulých týždňoch útočí na civilistov v mestách a na sídliskách a používa pritom aj rakety, ktoré obsahujú šrapnely. Takýto postup je vojnovým zločinom. Udalosti uplynulých dní opisuje v rozhovore spravodajkyňa Stanislava Harkotová.
Nahrával Vladimír Amrich.
-
Mikuláš Černák nemá psychiatrickú poruchu a na slobode nebude nebezpečný. To sú závery z posudkov, ktoré odzneli na súde. Psychiater a znalec, ktorý radí prokuratúre, tieto posudky spochybňuje – a to tak ich kvalitu, ako aj objektívnosť a závery. Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení do služby Aktuality Navyše.
Súd neposudzuje morálne právo mnohonásobného vraha na slobodu, ale iba splnenie zákonom stanovených podmienok. Bývalý bystrický boss strávil viac ako desaťročie plnením týchto podmienok. Všetky predložené posudky tak má pozitívne. V zákone je len jediné ustanovenie, o ktoré by sa sudca mohol oprieť, ak by Černáka neprepustil. Vyhral by v takom prípade Mikuláš Černák na odvolačke, Ústavnom súde SR alebo v Štrasburgu?
V dnešnom podcaste Mafiánsky štát budete počuť autentické zvuky so súdu, ktorý rozhoduje o podmienečnom prepustení a bývalého mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka, aj kritický názor psychiatra, ktorý s predloženými posudkami nesúhlasí.
Nahrával Peter Hanák. Spolupracovali Ján Petrovič, Alžbeta Ježíková, Michaela Jónová, Jakub Palárik a Adam Obšitník.
-
Emeritný arcibiskup Róbert Bezák tvrdí, že so smrťou pápeža Františka zomrel aj jeho prípad. Považuje sa už za dôchodcu. Františkovým odkazom je nekonfrontačná a nebojovná cirkev, čo však podľa neho chápu len niektorí slovenskí biskupi. Hoci František dal viac priestoru ženám, cirkev sa stále poriadne nevysporiadala s homosexualitou. Tvrdí, že konkláve môže mať problém zvoliť ďalšieho pápeža, lebo mnohí kardináli sú noví a navzájom sa nepoznajú. Pri voľbe očakáva aj politiku a boj o miesta. Má šancu uspieť nenávistná tvár kresťanstva, ktorá teraz o Františkovi píše nepekné veci?
V podcaste s Róbertom Bezákom sa dozviete:
– od 1. minúty – že odkazom pápeža Františka bola jednoduchosť, ktorú demonštroval výrokom o cirkevnom karnevale;
– od 3:00 – že cesta naspäť je nemožná;
– po 4:00 – že niektorí kardináli by chceli výrazné kostýmy;
– od 5:00 – či si slovenská cirkev vzala niečo z Františkovho kritického prejavu pred klerikmi v Bratislave;
– po 6:30 – ako slovenská cirkev má tendenciu bojovať, ale pápež František nechcel bojovnú a konfrontačnú cirkev;
– od 8:45 – ktorí biskupi na Slovensku počúvajú odkaz pápež Františka a ktorí nie;
– po 10:00 – či pápež František reálne niečo zmenil, alebo išlo len o symboly a komunikáciu;
– od 11:00 – že katolícka cirkev je väčšia ako pápež a podľa toho vyzeral aj výsledok Františkových snáh;
– po 12:00 – ako sa cirkev nevysporiadala s homosexualitou;
– po 16:00 – že pápež dal viac priestoru ženám vo Vatikáne, ale cirkev potrebuje na zmeny niekedy aj 200 rokov;
– od 17:30 – že teraz môže byť problém zvoliť nového pápeža;
– po 19:00 – do akej miery sa podarilo demokratizovať cirkev a dať hlas aj ľuďom dole;
– od 21:30 – ako pápež František riešil prípad Bezák;
– po 24:00 – ako prišla ľudská satisfakcia, ale nie právne riešenie;
– od 25:00 – že so smrťou Františka zomrel aj Bezákov prípad;
– po 26:00 – či má medzi zvoliteľnými kardinálmi priateľa;
– od 29:00 – do akej miery sa dá čakať, že nový pápež bude ideový nasledovník Františka;
– po 31:00 – či je vo voľbe pápeža politika a či to vylučuje Európanov;
– od 33:00 – že niektorí kardináli môžu voliť tak, aby si zachovali lukratívne miesta vo Vatikáne;
– po 34:00 – čo vypovedajú komentáre pod statusom ministerky Šimkovičovej, ktoré útočia na Františka ako na heretika;
– od 35:00 – že poverčivosť nie je kresťanstvo a ako mnohí využívajú kríž len na šírenie nenávisti;
– po 36:00 – či má nenávistná tvár kresťanstva šancu uspieť pri voľbe pápeža;
– od 38:00 – či kardináli budú odpovedať na nárast krajnej pravice vo svete, alebo žijú vo svojom mikrosvete.
-
Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame," dodáva.
Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie.
Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.
Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.
Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.
Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustrácio a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery?
Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.
Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi.
„Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.
- Laat meer zien
