Afleveringen
-
Po štvrtkovom Bruseli a pred utorkovou saudsko-arabskou Džiddou. Po európskom obrannom prebudení a záväzku investovať do obrany 800 miliárd. A pred stretnutím v Džidde v konštalácii Kyjev-Washington, po tom, ako bol rovnako saudsko-arabský Rijád o rokovaniach Washington-Moskva bez Kyjeva a a rovnako po tom, ako prvý muž Kyjeva Volodymyr Zelenskyj pochodil v Bielom dome – kritizovaný za nevďačnosť a prakticky vykázaný, keďže odmietol podpísať dohodu o vzácnych kovoch, v ktorej mu chýbali bezpečnostné záruky.
Čo môže priniesť schôdzka Trumpových a Zelenského ľudí, ktorej predchádza stiahnutie vojenskej pomoci USA Ukrajine, z ktorej ťaží Putin masívnymi útokmi?
A ako k tomu môže prispieť správa, že Rusko, Čína a Irán chystajú spoločné námorné cvičenie?
Nejde o všetko iné, len nie o predohru mierových rokovaní? Alebo akú trvácnosť môže mať mier, či prímerie, ak pôjde v skutočnosti o diktát z pozície sily? Téma pre Mateja Kandríka, experta na bezpečnostné otázky z Adapt Institute.
„Snáď americká administratíva pochopí, že vyvíjať tlak len na jednu stranu konfliktu nie je z dlhodobého hľadisko únosné a ani konštruktívne. Tlak bude potrebné vyvinúť aj na Rusko a Vladimíra Putina“, tvrdí obranný expert Kandrík. „Je to enormne znepokojujúce a vyvoláva to mnohé otázniky“, dopĺňa.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Nepoznám horšiu bolesť ako prežiť smrť vlastného syna, hovorí Waldemar Švábenský, otec transrodového Gabriela, ktorý si pred 7. rokmi siahol na život. "Tá rane je stále veľmi hlboká a je solená udalosťami, ktoré sa tu dejú voči LGBTI komunite. Veľmi ma bolí, keď si uvedomujem, ako im to ubližuje. Nemyslím si, že počet samovrážd transrodových ľudí by sa u nás znižoval. Deje sa to, len o tom nevieme.
"Zámerom festivalu je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejnú diskusiu formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku." To je úryvok z popisu festivalu transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela, ktorého ďalší - tentoraz už siedmy, ročník sa uskutoční v Bratislave už túto sobotu. Festival je venovaný pamiatke transrodového Gabriela Švábenského, ktorý pred siedmymi rokmi z tohto sveta sám dobrovoľne odišiel. Festival organizuje jeho otec, Waldemar Švábenský
"Pokiaľ si môj sused vezme za manžela vezme svojho milovaného muža a adoptujú si dve deti, nikomu v tom činžiaku, kde bývajú a ani v tom štáte, v ktorom žujeme, to nespraví vôbec nič. Nič nebude inak a všetci budú žiť ako predtým. Začnime už konečne týchto ľudí akceptovať a rešpektovať. Nie tolerovať, ale skutočne rešpektovať, hovorí Waldemar Švábenský.
Leitmotívom festivalu je tentoraz univerzálnosť ľudských práv. "Nik nemôže určovať, či niekto bude mať týchto práv viac, niekto menej a niekto vôbec žiadne. O ľudských právach sa totiž nediskutuje ako o nejakom privilégiu, píšu organizátori festivalu.
Aká je situácia transrodových ľudí na dnešnom Slovensku a prečo sa práve z tejto skupiny občanov stal doslova symbol boja voči LGBTI komunite, ktorý im maľuje terče na chrbty? Prečo nepočúvame odborníkov a prečo politici hlas odborníkov nielenže nerešpektujú, ale idú priamo proti ich expertným odporúčaniam?
Prečo toľko ľudí viac trápia fiktívne - a neraz úplne vymyslené, problémy tejto komunity viac než reálne chátrajúce nemocnice, nedostupná onkologická liečba, nedostavané diaľnice či skutočne klesajúca životná úroveň? Ako je možné, že práve v krajine Sochy slobody a hlasitého presadzovania ľudských práv sa pod novou administratívou začal boj práve voči LGBTI komunite a špeciálnym terčom sa stáli transrodoví ľudia? Ako to celé napokon skončí a budeme si musieť zopakovať históriu v tých jej najponurejších hnedých farbách? No a napokon, ako sa dá vyrovnať so stratou vlastného dieťať a ako otec dokáže prežiť smrť svojho syna?
Ráno Nahlas s Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.
Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk.
Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou.
„Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich.
Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje.
Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu.
Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“
V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
„Čím neskôr začneme prijímať ťažké, no dôležité rozhodnutia, dostaneme sa do stále nevýhodnejšej situácie. Európa mala myslieť na zbrojenie už pred rokmi“, hovorí Tomáš A. Nagy, obranný expert Globsecu.
„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, dodáva. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú prioritami na európskej či aliančnej úrovni a vláda si to podľa experta Nagya bude mať problém obhájiť.
V piatok bezprecedentná roztržka prezidentov Spojených štátov a Ukrajiny, nedeľa londýnsky samit „ochotných“, pondelok avizovaný 800 miliardový plán na prezbrojenie Európy, utorok ohlásené zastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine. V ten istý utorok Zelenského diplomatická otočka a status o „pripravenosti pracovať pod silným vedením prezidenta Spojených štátov na dosiahnutí udržateľného mieru“.
To všetko pred štvrtkovou schôdzkou Európskej únie, na ktorej chce slovenský premiér klásť nohu do dverí podmienkou Ukrajine: Buď voľný prietok pre ruský plyn, inak jeho veto európskej masívnej pomoci Kyjevu.
Dynamika posledných dní a hodín, ktoré sa točia okolo chýbajúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Ak si od nich umýva ruky Donald Trump, bude ich schopná poskytnúť Európa? S Francúzskom, ktoré ponúka svoj jadrový dáždnik? A poučí sa z memoranda z Budapešti, ktoré bezpečnostné záruky Ukrajine už raz sľubovalo, no signatári sľuby Kyjevu nenaplnili. Garantom vtedy nebol nik iný ako Spojené štáty, Rusko a Veľká Británia?
Téma pre Tomáša Nagya, bezpečnostného analytika a experta na jadrové doktríny.
„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, tvrdí obranný expert Tomáš Nagy.
Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú podľa neho prioritami na európskej či aliančnej úrovni. „Vláda bude mať ťažkú robotu si to obhájiť. Nie pred bruselskými úradníkmi, ale pred spojencami. Oni majú očakávania, že budeme navyšovať obranné výdavky a reálne kupovať veci, ktoré prispejú k odbremeneniu Spojených štátov od povinnosti brániť Európu“, dodáva.
„Najlepšou bezpečnostnou garanciou pre každú krajinu stále zostáva potenciál brániť sa“, uzatvára Nagy. „Obrana (výdavky na ňu) bude musieť byť prioritizovaná vo väčšej miere, ako to bolo za posledných dvadsať rokov“.
Podľa Nagya si to aj na Slovensku vyžaduje zodpovedný prístup k otázkam vlastnej obrany. „Participovať na procesoch, ktoré dnes vidíme v Európe a ktoré súvisia s budovaním bojaschopnosti ozbrojených síl. A rovnako v budovaní odolnosti obyvateľstva. Náznaky toho, že ľudia by pred hrozbou konfliktu chceli rovno utekať, nie je prejavom potrebného sebavedomia“, hovorí expert.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
To, čo sa dnes deje, nie je nič iné, ako návrat k nedemokratickej civilizácií. Smerujeme tam, to ale neznamená, že tam musíme skončiť, hovorí občianska aktivistka Marta Šimečková. Tá sa ako štatutárka OZ Projekt Fórum - a mama predsedu PS, stala terčom ďalšieho útoku premiéra Fica. Jej združenie totiž čelí exekúcií zo strany EÚ. Čo bolo dôvodom a prečo je od Fica drzé hovoriť o údajnom obohacovaní sa?
"PÁN ŠIMEČKA mladší, ČO KEBY STE NAMIESTO OCHKANIA UROBILI TLAČOVKU A OZNÁMILI, KOĽKO VAŠA RODINA NAHRABALA ZO ŠTÁTNYCH A MEDZINÁRODNÝCH DOTAČNÝCH SCHÉM? TO BY BOLA SUMIČKA!"
To je úryvok z jedného zo statusov predsedu vlády Roberta Fica na adresu svojho politického rivala, predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.
Ten sa opäť stal predmetom útoku šéfa vlády - a opäť sa to deje cez rodinných príslušníkov šéfa PS. Najprv to bola jeho partnerka, potom jeho otec no a tentoraz sa premiér zameral na jeho mamu. Marta Šimečková sa totiž ako štatutárka občianskeho združenia Projekt Fórum stala predmetom exekúcie zo strany EÚ. Ona sama to považuje za nedorozumenie a vec nepovažuje za ukončenú. Útoky premiéra, ministra obrany či šéfa strany Hlas však považuje za neuveriteľnú drzosť a prekročenie hraníc arogancie. "Hranice ich nehanebnej arogancie boli dávno prekročené," tvrdí a avizuje, že čas na právnu obranu sa výrazne blíži.
Ráno Nahlas s bývalou disidentkou, občianskou aktivistkou Martou Šimečkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu.
„Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Európa si musí uvedomiť, že USA už nie sú náš spojenec. Sme ale kontinent, ktorý má všetok potenciál, aby sa stal skutočnou veľmocou. Problém je, že sme leniví, pohodlní a zbabelí, aby sme zaplatili cenu, ktorú to má. Čím neskôr sa spamätáme, tým to bude pre nás drahšie a krvavejšie, pripomína novinár Arpád Soltész. Európa má na to stať sa veľmocou. Musíme si len veriť a začať na tom tvrdo pracovať, hovorí exminister Rastislav Káčer.
Diplomatická katastrofa alebo ešte stručnejšie: Zrada. I tak by sa dala charakterizovať hádka, v ktorej si pred zrakmi celého sveta skočili do vlasov ukrajinský prezident a pán Bieleho domu - i s jeho viceprezidentom. Trump s JD Vancom na Zelenského ostro slovne zaútočili, ukrajinský prezident to však nenechal len tak a verbálne útoky im asertívne oplatil. K rokovaniam o dohode o nerastných surovinách Ukrajiny tak vôbec nedošlo a Zelenský musel Biely dom predčasne opustiť.
Svet - a to nielen ten diplomatický, je v šoku a nad americkou podporou Ukrajiny sa čoraz viac zmráka. Európski lídri hromadne vyjadrujú Zelenskému podporu a v nedeľu Veľká Británia urýchlene zvolala samit o ďalšej podpore Ukrajiny, ale i o bezpečnosti Európy v časoch, keď sa USA ukazujú ako mimoriadne nespoľahlivý spojenec.
Ako si máme vysvetliť takýto radikálny obrat americkej politiky a čo sa za ním skrýva? Čo má - presnejšie musí, urobiť Európa zoči voči radikálnemu americkému obratu, pokračujúcej ruskej agresii ako i vlastnej vojenskej nemohúcnosti? Máme ešte šancu stať sa skutočnou veľmocou vzbudzujúcou rešpekt globálneho sveta a akú cenu nás to bude stáť?
Ráno Nahlas s bývalým ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Pomáhame tým, ktorým by iní nepomohli“, rozpráva Ján Košta zo Slovenskej katolíckej charity. „Zmysel našej práce je dávať nádej tým, ktorí ju stratili. To sú oni, ľudia v utečeneckých táboroch. Ľudia, do ktorých nik neinvestuje. Toto robíme, lebo veríme, že to má význam“, dodáva.
Vrátil sa z Libanonu a Sýrie, kde pomáha utečencom a postihnutým. V Iraku dozerá na projekt studní s pitnou vodou. A v bratislavskej Petržalke dáva svoju energiu do miestnej charity. Humanitárny pracovník v službách charity.
Aktuálne je po návrate z Libanonu, ktoré bolo svojho času známe aj ako „stredomorské Švajčiarsko“. Dnes je ekonomicky zdecimované, sužované aj takmer poldruha miliónovou komunitou utečencov zo Sýrie, Palestíny i Gazy.
Utečenecký tábor Dbayeh neďaleko Bejrútu tam napríklad stojí už od roku 1952. Pomoc zo Slovenska smeruje do podpory vzdelávania detí. Na transport do školy, na školské pomôcky, obuv šatstvo i na doučovanie.
„Už len tým, že bývajú v utečeneckom tábore, prichádzajú o šance. Nemôžu sa hlásiť na určité školy, sú pre nich neprístupné rôzne pracovné pozície, pre chýbajúce vzdelanie. Sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Našou podporou im však dávame budúcnosť“, hovorí Košta.
Navštívil i Sýriu, ktorá je čerstvo po štátnom prevrate a podľa varovaní OSN obavy z novej vládnej moci islamistov Hayat Tahrir al-Shamu môžu spustiť ďalšiu vyše miliónovú utečeneckú vlnu.
Prečo pomáhať v takýchto vzdialených kútoch zemegule? A aké sú z nich návraty?
„Pomáhame tým, ktorým by iní nepomohli“, rozpráva Ján Košta zo Slovenskej katolíckej charity. „Zmysel našej práce je dávať nádej tým, ktorí ju stratili. To sú oni, ľudia v utečeneckých táboroch. Ľudia, do ktorých nik neinvestuje. Toto robíme, lebo veríme, že to má význam“, dodáva.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Keby som na ulici zostavil vládu zo svojich susedov, tak by to bolo lepšie ako to, čo nám dnes vládne. Pýtam sa, či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom? Pre mňa je to jeden z divov sveta, hovorí renomovaný súdny lekár Norbert Moravanský. Ako a prečo Slováci podľa súdneho lekára umierajú?
Vstupujú na miesta tých najotrasnejších zločinov, ale chodia aj k tým najbanálnejším tragédiám. Vidia a vnímajú aj to, čo by sme my sami najradšej nevideli a čo vedome neraz popierame - no práve preto i toto sme.
Slovensku ako krajine chýba pamäť a nesmierne hazardujeme s ľudským potenciálom. Zdravý sedliacky rozum nás už neraz doviedol do strašných problémov, pripomína súdny lekár Norbert Moravanský.
O zločinoch - a o tom, ako a prečo ich páchame, vedia oveľa viac než my a preto dobre vedia i to, kde a v čom máme tie naše najtemnejšie komnaty i tých najohavnejších démonov. Neraz pritom neuveriteľne banálnych - a spoločnosťou pritom roky prehliadaných.
Súdni lekári - to sú tí, ktorí sú na miestach zločinov, ale aj zdanlivo banálnych tragédií, ako tí prví a práve preto nám vedia dať kompetentné, ale aj zmysluplné odpovede, akí vlastne sme a kto v skutočnosti sme.
O čom teda hovoria mapy našich zločinov a na čo poukazujú naše opakujúce sa tragédie? Kde sa v nás skrýva ten malý diabol všetkých tých tragédií? A čo smrť - v jej kruto nahej podobe, čo tá o nás vlastne vypovedá?
Ten výtlak IQ a to, že som bol v škole, keď sa preberali veci, tak to ja tam nevidím. Toto je obrovská intelektuálna kríza. Kladiem si otázku, že či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom. Pre mňa je to jeden z divov sveta, že toto je vlastne možné. Devalvovali sme prakticky úplne všetko, čo sa devalvovať dá, tvrdí súdny lekár.
Ráno Nahlas so súdnym lekárom Norbertom Moravanským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe.
Nádej, že sa vojna skončí ešte v tomto roku – prechováva ju Volodymyr Zelenskyj. Donald Trump zas vyjadruje spokojnosť, že dohoda o vzácnych kovoch a mineráloch s Kyjevom je na dosah. A volá po „významných hospodárskych dohodách“ s Moskvou, v kontexte riešenia vojny na Ukrajine. Z Kremľa na to zaznieva, že Rusko je otvorené ekonomickej spolupráci s USA. Vojenské akcie však utíchnu len vtedy, ak budú ich výsledky pre Moskvu uspokojivé.
To všetko sa deje v čase, keď Putinova agresia voči suverénnej Ukrajine prekročila hranicu 1096 dní, a teda troch rokov. A od spojencov prichádzajú signály podpory. Ak však lídri Európskej únie rozširujú sankčný zoznam, Washington vysiela iný signál – chuť k hospodárskym dohodám s Moskvou.
A členské štáty Aliancie obchádza Mark Rutte, aby ich socializoval s myšlienkou nevyhnutnosti vyšších nákladov na obranu. Aby sa už v júni členovia Nato k tomu možno aj zaviazali.
Ako sa k opisu situácie stavia generál vo výslužbe a aliančnou skúsenosťou Pavel Macko? Dá sa mier na Ukrajine vykúpiť vzácnymi nerastami?
„Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. „Zvlášť v situácii, keď jeden zo súperov ukazuje, že mal väčšie strategické ambície. Ak ho ideme odmeniť, len ho povzbudíme“, dodáva.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Jediné čo minister Taraba slovenskému vidieku ponúka je strieľanie, rúbanie a ťažba dreva. Slovenská príroda ho prežije, ale pre nás to bude problém, zvlášť vzhľadom na následky prichádzajúcej klimatickej zmeny, hovorí o ministrovi životného prostredia bývalý štátny tajomník rezortu a environmentalista Michal Kiča (DS). Tarabovi vyčíta ako kolonizáciu rezortu politickými nomináciami, tak aj neodborné a často arogantné riešenia problémov.
Masívne odvolávanie špičkových odborníkov a ich nahrádzanie neodbornými a často i politickými nomináciami, nepochopenie základných problémov životného prostredia, ignorovanie prichádzajúcich klimatických zmien, arogantná komunikácia, papalášske maniere jeho podriadených, boj nielen s medveďmi, ale aj s mimovládkami či novinármi, no a napokon i netransparentné presadzovanie odborne pochybných riešení - ako tomu bolo naposledy v prípade zámeru oživiť projekt prečerpávacej elektrárni na rieke Ipeľ. To je iba malý výsek výhrad opozície - či odbornej verejnosti, k pôsobeniu Tomáša Tarabu v kresle ministra životného prostredia. Ide pritom o rezort, ktorý ma na starosti jeden z najväčších klenotov Slovenska - našu prírodu plnú vzácnych biotopov a rozmanitých neopakovateľných krás. Ako sa teda práve ona vyrovná s takýmto ministrovaním a čo Tomáš Taraba ponúka nášmu vidieku?
Počúvate ráno Nahlas, s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia, environmentálnym právnikom a predstaviteľom Demokratov Michalom Kičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.
„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.
Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov.
A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova.
Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti.
Keď zbraň nahradí aj sekera
„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje.
24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.
Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.
„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk.
Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval.
„Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.
Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíš
Krvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva.
„Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny.
„City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš, neprežiješ“,...
-
Tá vražda tak vyburcovala spoločnosť, že prišlo k politickým zmenám a aj k odhaľavaniu podozrení, na ktorých pracoval, ale potom nastal veľký zlom. Keď sa zmeny začali dotýkať trestnoprávnej zodpovednosti ľudí blízkych bývalým najmocnejším, tak sa zatiahla ručná brzda, hovorí v deň výročia vraždy Jána a Martiny jeho kolega z redakcie Aktualít Ján Petrovič. Ako vníma uplynulých 7 rokov a kde dnes vidí Jánov odkaz?
Táto brutálna a chladnokrvná vražda otriasla celou krajinou. Vražda novinára Ján Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej zmenila politické dejiny Slovenska a odštartovala aj pokus vyrovnať sa s chobotnicou politicko biznisovo kriminálnych prepojení i záujmov. Stala sa doslova symbolom "Uneseného štátu.".
"Jedna z hlavných výziev našej spoločnosti je zastaviť ten hlboký cynizmus, ktorý sem niektoré politické elity vnášajú," tvrdí Petrovič.
Uplynulo 7 dlhých a ťažkých rokov, no čas sa akoby zastavil. Vtedy vládol Robert Fico a dnes opäť vládne Robert Fico, no a vtedajší policajný prezident už nie je policajným prezidentom, ale je podpredsedom parlamentu a údajným ficovým nástupcom.
Čoho symbolom je takýto bumerang, čo to vypovedá o našej spoločnosti a kam vlastne smerujeme?
Obávam sa jedného - a to považujem i za jedno z najväčších ohrození tejto doby, a to je hlboký cynizmus, ktorý prinášajú niektoré elity do spoločnosti, kde pri presadzovaní svojich politických cieľov sú ochotní ísť cez čokoľvek. Neprekáža im ani to keď ubližujú ľuďom pretože na konci všetkého vidia iba svoj vlastný prospech, hovorí Ján Petrovič.
Ako dobre vieme, so smrťou sa bojovať nedá, dá sa len prijať jej realita a snažiť sa v nej nájsť aspoň nejaký zmysel. O čom teda bolo tých 7 uplynulých rokov? Aký to malo celé zmysel a kde sa dnes ukryl odkaz Jána a Martiny a ich tragického konca? Téma pre redaktora Aktualít a kuciakovho kolegu Jána Petroviča.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský
-
„Členstvo Kyjeva v Nato je jediný základ udržateľného mieru na Ukrajine“, tvrdí Martin Sklenár, bývalý šéf rezortu obrany. „Rusko vie, že proti Nato neobstojí. Kalkulácia voči Aliancii je preňho absolútne neváhodná a preto v Nato je mier a na Ukrajine je vojna, pretože Ukrajina v Nato nie je“, hovorí.
Vzťahy pred a po. Aj tak sa začne hovoriť o transatlantických vzťahoch po bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Trumpova Amerika tam Európe dala na známosť, nech sa o svoju bezpečnosť postará prioritne sama. A že s ňou Donald Trump nepočíta pri stole, za ktorým sa vyjednáva koniec Putinovej agresie. K tomuto stolu sa – paradoxne – musí dobíjať aj samotný Vododymyr Zelenskyj. „Aby sme zostali relevantní, musíme do toho vstúpiť aj cez vyššie výdavky na obranu“, zaznieva z európskych diplomatických zdrojov. Šéf Nato už obchádza členské štáty, aby s nimi o navyšovaní hovoril. V dnešný štvrtok sa zastaví v Bratislave. Ešte v januári apeloval, že „buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“. (A práve v deň, keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko a spol.)
Dostanú Európu vyššie výdavky na zbrojenie do hry a k stolu, pri ktorom sa rozhoduje o osude Ukrajiny a vlastne aj o bezpečnostnej architektúre starého kontinentu? A koľko by Slovensko utiahlo, ak už dve percentá HDP na obranu nám dávajú zabrať? Téma pre exministra obrany Martina Sklenára. Ako vidí naše vyhliadky, ak nás k stolu prestávali pozývať spojenci?
„Trump je vyjednávač. Využíva všetky metódy, ktoré má k dispozícii. Ak sú to aj hrozby voči spojencom, on ich vníma ako legitímnu taktiku. Samozrejme Európania to vnímajú ako nátlak“, tvrdí Sklenár. Európa sa podľa neho musí zariadiť na alternatívu, že Spojené štáty sa z nej vojensky stiahnu.
Naopak Rusko podľa Sklenára cíti priležitosť dosiahnuť to, čo vždy chcelo. „Nemá záujem vyriešiť Ukrajinu. Pre nich je to nástroj, ako riešiť celky pre nich omnoho nebezpečnejšie. Európsku úniu. Nato pre nich nie je až také nebezpečné, lebo vedia, že nikdy nebude útočiť na Rusko. Ak, tak len reagovať na situácie. Oni to vedia. Nato je však pre nich osožné, aby mohli vytvárať pocit ohrozenia. Pomáha to Putinovi vnútropoliticky sa udržať. Ale EÚ svojim ekonomickým modelom a blahobytom a rozvojom je model, s ktorým Rusko nedokáže súperiť. Preto ho musí rozložiť a poraziť“, vysvetľuje exminister Martin Sklenár.
Čo sa týka avizovaného navyšovania výdavkov na zbrojenie vrámci Nato Sklenár očakáva, že sa to ustáli na úrovni medzi tri a pol až štyrmi percentami HDP. „Je to stále menej, ako byť vo vojne a dávať výdavky na obranu, ak na vás niekto útočí. Výdavky Ukrajiny na obranu sú v dvojciferných čísla percent HDP, čiže cez desať percent. Rusko dáva do sedem percent na vojnu“, hovorí. „Čím viac vydáme na obranu, tým menšia pravdepodobnosť je, že budeme mať ničivú vojnu“, dopĺňa.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?
Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec.
On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu.
Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhladky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov?
Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.
Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Sme na začiatku týždňa, v ktorom si pripomín ame zlom v dejinách tejto krajiny – pred siedmimi rokmi zavraždili Jána a Martinu. Investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Len preto, že si robil svoju prácu – poodkryl záves, za ktorým si nažíval biznis, organizovaný zločin a najvyššie poschodia politiky. Vražda otriasla nielen spoločnosťou, ale aj vtedajšou vládou. Ak Robert Fico najprv v priamom prenose núkal milión za informácie, ktoré by vraždu ozrejmili a utíšili celospoločenský otras, námestia sa nakoniec striasli jeho. A z výslnia najsilnejšieho muža krajiny sa prepadol na politické dno, keď od neho utekali dovtedy najbližší. A ak sa vtedy zdalo, že je to jeho koniec, s odstupom piatich rokov opäť zostavoval vládu.
A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby.
A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.
Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.
Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi.
„Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy.
Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Donald Trump hrá na krátke, rýchle a okázalé víťazstva, ale v ekonomike oveľa viac záleží na dlhodobých vzťahoch a vzájomnej dôvere takže takéto narušenie dôvery povedie k utrpeniu všetkých, hovorí v Ráno Nahlas o obchodných vojnách, ktoré odštartovala americká administratíva, ekonóm Martin Šuster. Podľa neho sa USA vracia do čias nefunkčnej minulosti, no a dôsledkom bude zabrzdenie celosvetovej ekonomiky, ako i rast inflácie.
Americký prezident aktuálne pohrozil zavedením ciel na dovoz áut. Clá by mohli vstúpiť do platnosti už začiatkom apríla. Donald Trump chce svojou colnou politikou zmeniť celú podobu globálneho obchodu.
"Po kovidovej kríze, ktorú rozpútal nemysliaci vírus, a po energetickej kríze, ktorú rozpútal iracionálny diktátor, sme na prahu obchodnej vojny – ktorú rozpútava krajina inak známa racionalitou, efektivitou a pragmatickosťou. Snáď bude obchodná kríza najmenšia z týchto troch po sebe idúcich kríz, ale nie je to úplne jasné.. Nik nebude z obchodnej vojny profitovať," tvrdí ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o hrozbe špirály obchodných vojen, ale i o politike ciel, protekcionizmu a izolacionizmu, čo v minulosti (ako vieme) viedlo k zásadným ekonomickým otrasom - ako aj veľmi vážnym politickým následkom.
Aké ekonomické vyhliadky teda čakajú na Slovensko, aké šance v tomto globálnom súboji má EÚ a na aké ceny energií - i vzťahov s našimi kľúčovými partnermi/konkurentmi, sa máme pripraviť? No a prečo je tou najlepšou stratégiou jednoznačne vrátiť Amerike ich úder?
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
To nám Robert Fico s radosťou oznamuje, že Ukrajina príde o tretinu územia nikdy nebude v NATO? Pýta sa v rozhovore Grigorij Mesežnikov v reakcii na status premiéra o telefonáte ruského a amerického prezidenta a dodáva, že „aby nebol prekvapený, po piatich rokoch môžeme my tu v Michalovciach zažívať ruské tanky."
Donald Trump v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine a na vzájomných návštevách svojich krajín. Až následne potom americký prezident volal ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenskym. Ako čítať kroky USA, ako to ovplyvní vojnu a ako sa môžu po novom nastaviť vzťahy Spojených štátov s Ruskom? Odpovedá politológ, ktorý sa narodil v Rusku a ako jeden z mála expertov predpokladal, že ruský prezident rozpúta plnoformátovú vojnu na Ukrajinu.
Politológ považuje kroky Trumpovej administratívy smerom k Rusku a Ukrajine za znepokojivé. „Vladimir Putin a podľa mňa aj celé osadenstvo včera tvárali šampanské alebo možno vodku. Trump v podstate súhlasil s argumentáciou agresora," tvrdí v podcaste a dodáva, že americký prezident sa pridal na stranu agresora.
Témou je aj slová USA o tom, že Ukrajine nevstúpi NATO, alebo, že návrat ukrajinských území spred roku 2014 nie je reálny. Mesežnikov odmieta scenár, v ktorom by Ukrajina prišla o svoje územia. „Dá sa predstaviť, že bude dosiahnutá nejaká dohoda, ktorá zmrazí konflikt, ale v žiadnom prípade nie tak, že odovzdá územia pod ruskú suverenitu. Rusko zostane okupačnou silou a Ukrajina sa bude snažiť v priebehu možno dlhšieho obdobia tieto územia vrátiť," komentuje.
Politológ v rozhovore tiež približuje, aký postoj má vlastne americký prezident s ruským. „Vladimir Putin ho niečím priťahuje, myslím, že tam sú nejaké prejavy sympatií. Nerád by som špekuloval, že čo je za tým, pretože všeličo sa objavuje, rôzne verzie," tvrdí Grigorij Mesežnikov.
V druhej časti podcastu je témou vnútorná politická situácia na Slovensku a vývoj koaličnej krízy.
Moderuje Denisa Hopková.
-
„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.
„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva.
Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne.
Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva.
Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?
Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu.
„Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva.
„Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“.
Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele.
Kde je premiér? Ide tu o krajinu
Situácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest.
V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica.
„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman.
„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“.
„Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Nedá sa spraviť novela Trestného zákona tak, že v nej presne označíte osoby, ktorých sa to bude týkať, ale keby to chceli "našiť" na tých ich ľudí, neurobili by to inak. Cieľom vládnej novelizácie bolo ochrániť "našich ľudí" a odradiť od vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach, tvrdí bývalý šéf NAKY. A kde sú v tom všetkom práva poškodených a obetí? Na tie sa zabudlo, hovorí Ľubomír Daňko.
"Pomohli ste viac ako 1324 zločincom a podozrivým. To je počet osôb, ktorým boli vplyvom novely premlčané trestné stíhania, ich skutky prestali byť trestným činom alebo boli prekvalifikované na priestupok. Patrí sem aj 446 väzňov prepustených z výkonu trestu odňatia slobody. Vo všetkých prípadoch sa však nezmenila jedna vec. Ostávajú po nich poškodení, z ktorých sa mnohí už nikdy nedočkajú spravodlivosti.
Korupcia aj daňové podvody sa vďaka novele a ďalším krokom vašej koalície vyšetrujú menej. Menej sa vyšetrujú aj daňové podvody.
Nie je to však tým, že by kriminalita klesala. Mnohé skutky totiž po úprave trestného zákona už nie sú trestným činom. A aj tie, ktoré trestným činom ostali, sa po zrušení NAKA a ÚŠP odhaľujú a vyšetrujú menej.
To je úryvok z otvoreného listu šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorý adresovala poslancom parlamentu zodpovedným za schválenie Novely Trestného zákona prijatej vládnou koalíciu práve pred rokom.
Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej novele Trestného zákona a jej dosahoch na naše životy. S bývalým šéfom NAKY, ktorý dnes pôsobí v Nadácií Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
- Laat meer zien
