Afleveringen
-
Kope futbalovou loptou do golfových jamiek, na svetových šampionátoch necháva za sebou absolútnu elitu a cez týždeň zapisuje známky do EduPage. Lucia Čermáková je unikátnym zjavom slovenského športu. Dvojnásobná majsterka sveta vo footgolfe prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi porozprávala nielen o svojej ceste na svetový trón, ale aj o úsmevných paradoxoch, ktoré tento dynamicky sa rozvíjajúci šport prináša.
Obhájiť najcennejší kov je v športe vždy ťažšie ako ho získať prvýkrát. Lucii Čermákovej sa to však podarilo v mimoriadne extrémnych podmienkach na šampionáte v Mexiku, kde hráči bojovali s horúčavami okolo 40 stupňov a takmer stopercentnou vlhkosťou vzduchu. O fyzickej náročnosti svedčí aj fakt, že počas dvanástich dní turnaja nachodila neuveriteľných 300-tisíc krokov.
V rozhovore otvorene opisuje, ako vyzerá psychická a fyzická príprava na šport, ktorý je v prvom rade hrou v hlave. „Mám šťastie, že si viem zachovať chladnú hlavu počas celej hry. Aj keď sa mi niečo nepodarí, poviem si: ‚dobre, máš ďalšiu jamku na to, aby si to napravila’,” prezrádza v podcaste recept na úspech, ktorý z nej spravil nočnú moru pre súperky z celého sveta.
Poslucháčov určite zaujme detailný pohľad na footgolfové vybavenie a prísnu golfovú etiketu. Hráči musia dodržiavať dress code s golierikmi a miesto kopačiek obúvajú len turfy.
Najväčším pokladom každej hviezdy je však správna lopta. Lucia Čermáková prezrádza, že jej tajnou zbraňou sú legendárne lopty Jabulani z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010, ktoré majú špecifickú váhu a letovú trajektóriu, no dnes sú na trhu doslova podpultovým tovarom s obrovskou hodnotou.
O to kontrastnejšie pôsobí finančná realita tohto športu. Keď sa moderátori pýtali na odmenu za svetový titul z Orlanda, odpoveď ich šokovala. „Bola to finančná odmena 700 eur, ktorú sme dostali ako kredit na ďalšie štartovné,” hovorí s úsmevom sympatická slovenská reprezentantka, čím dokazuje, že footgolf sa na Slovensku hrá predovšetkým z čistej lásky k športu.
V bežnom živote je Lucia Čermáková obľúbenou učiteľkou telesnej výchovy a informatiky na základnej škole, kde medzi žiakmi po zisku medailí požíva status doslovnej športovej bohyne. V podcaste sa dozviete, ako dopadol jej experiment, keď si na jeden deň vyskúšala rolu riaditeľky školy a zistila, čo všetko zahŕňa riadenie pedagogického zboru.
Keďže v štúdiu sedela oproti hokejistom, došlo aj na prekvapivé športové priznanie z jej detstva, kedy sama hrávala hokej s chlapcami. Dnes si síce zápasy pozrie, no najviac ju priťahuje tvrdá hra. „Mám rada hokej, ale najviac mám rada, keď sa bijú. Keď sa rozkrikujú a čakajú len na to, tak hneď pozerám,” smeje sa Lucia Čermáková v uvoľnenej debate.
Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, vtipný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo, no po vypočutí tohto rozhovoru dostanete okamžitú chuť vybehnúť na „grín”. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku to najlepšie meno na svetovej mape.
-
Spojenie hudby a hokeja môže na prvý pohľad pôsobiť netradične, no pre speváka Tomáša Bezdedu ide o dve celoživotné vášne. Bývalý finalista historicky najúspešnejšej speváckej šou na Slovensku prijal pozvanie do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk.
V uvoľnenom a mimoriadne zábavnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným úspešný slovenský spevák odhalil nielen svoje hokejové korene, ale aj úsmevné momenty zo svojich ciest do zámoria či divoké spomienky na začiatky svojej hudobnej kariéry v šou Slovensko hľadá Superstar.
Máloktorý fanúšik by do populárneho interpreta povedal, že už dlhé roky aktívne brázdi amatérske klziská. Hokejové gény zdedil po otcovi, ktorý kedysi hrával v mládežníckych kategóriách, no on sám prepadol čaru tohto športu už v detstve na zamrznutých jazerách v Záhorskej Bystrici. Dnes sleduje zámorskú NHL, pričom ho na ľade zaujal nielen progres Juraja Slafkovského, ale aj hra Vegas Golden Knights, ktorého zápas videl aj priamo v slávnom meste hriechu.
Hoci by sa mohlo zdať, že ako skúsený spevák by pred úvodným buly nemal trému, keď však dostal ponuku postaviť sa pred mikrofón a zaspievať hymnu, zvíťazil u neho veľký rešpekt. „Volali ma spievať hymnu. Mám pred tým veľký rešpekt, lebo už boli speváci a speváčky, ktorí sa potkli alebo spadli. Skôr sa tomu tak vyhýbam,“ priznal úprimne, prečo si túto obrovskú poctu napokon nezaradil do svojho životopisu.
Namiesto spievania si tak užíval hokej z pozície diváka. V rozhovore pútavo popisuje svoje zážitky z hokeja v Kalifornii, kde ľudia chodia na tribúny v šľapkách, či náhodné stretnutia s velikánmi. Vďaka Mariánovi Gáboríkovi sa dostal k lístkom a v útrobách štadióna ulovil cennú fotografiu so slovinskou legendou Anžem Kopitarom.
Reč však pochopiteľne prišla aj na jeho hudobnú cestu a neuveriteľný ošiaľ, ktorý v roku 2005 vyvolala prvá séria Slovensko hľadá SuperStar. Pri spomienkach na davy fanúšikov a náročné situácie na koncertoch pridal aj mimoriadne úsmevnú historku o tom, ako a prečo sa dá na pódiu úplne zabudnúť text. „Hrali sme na Seneckých jazerách takú pomalú baladu a tam jedna baba dala dole podprsenku a hodila ju na mňa. A ja som si hovoril: ‚Ako to ide ďalej?‘“ zaspomínal si so smiechom na nezabudnuteľný moment z vystúpenia.
Ak chcete spoznať známeho slovenského speváka z úplne inej stránky, vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Dozviete sa, prečo museli na jeho prvých autogramiádach pre extrémne davy fanúšikov upokojovať situáciu a ako to dospelo až k zlomenej ruke, ako zvláda rodičovské povinnosti pri dvoch malých synoch a ktorí ďalší kolegovia z umeleckej branže pravidelne obúvajú korčule.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Hokejový osud občas píše scenáre, ktoré by nevymyslel ani ten najlepší hollywoodsky dramaturg. Ešte pred pár rokmi by mu možno reprezentačný dres nepredpovedali, no dnes je pevnou súčasťou slovenskej defenzívy na prebiehajúcich MS v hokeji 2026. Obranca HK Dukla Michalovce Jakub Meliško prijal pozvanie do najnovšej epizódy hokejového videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk.
V uvoľnenom a mimoriadne úprimnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným odhalil nielen zákulisie svojho neskorého reprezentačného debutu, ale aj úsmevné momenty zo svojej bohatej a poriadne spletitej kariéry.
Málokto debutuje v národnom A-tíme na prahu tridsiatky. Keď Jakubovi Meliškovi vo veku 29 rokov zazvonil 1. apríla telefón a na druhej strane sa ozval reprezentačný tréner Vladimír Országh, obrancovou prvou reakciou bola logická a úsmevná nedôvera.
„Tak som mu hneď povedal, že je prvý apríl, tak sa začal smiať a povedal, že s takými vecami sa nesranduje,“ spomína na moment, ktorý mu definitívne zmenil kariéru.
Oslavy tohto životného míľnika v michalovskej šatni mali tiež svoj špecifický náboj, keďže mu starší spoluhráči na čele s Milanom Kytnárom okamžite prízvukovali, aby si z nominácie nerobil žarty, no nakoniec sa z úspechu tešila celá kabína.
Okrem čerstvých reprezentačných zážitkov sa poslucháči dozvedia aj to, prečo herný prejav Jakuba Meliška často pripomína skôr ofenzívne ladeného útočníka než klasického defenzívneho deštruktora. Máloktorý fanúšik totiž tuší, že Jakub Meliško si vo svojej kariére prešiel aj ofenzívnymi fázami a niektorí tréneri mali s ním iné zámery.
Vo videopodcaste so smiechom uviedol veci na pravú mieru, keď spomínal na snahy trénerov o zmenu jeho postu. „Ja som bol obranca, ktorého chceli prerobiť na útočníka. Chvalabohu, to nespravil nikto,“ dodal pohotovo, čím len potvrdil, že moderný hokej si vyžaduje presne takých kreatívnych bekov, akým sa napokon stal.
Cesta do stabilného michalovského kádra a následne do reprezentácie však nebola zďaleka priamočiara. Odchovanec žiarskeho hokeja okúsil vo svojej kariére aj legionársky chlebíček. V rozhovore detailne a pútavo popisuje svoju francúzsku anabázu v Bordeaux, kde sa vybral hľadať väčší priestor na ľade.
Rovnako zaujímavé je aj jeho spomínanie na mládežnícke pôsobenie v českom Chomutove. Práve u našich západných susedov ho čakala výzva, pri ktorej sa zapotil možno viac ako na ľade – maturita z českého jazyka. Poslucháči sa tak pobavia na historke, ako sa slovenský hokejista popasoval s písomnou prácou z češtiny, pri ktorej sa neváhal inšpirovať kultovým americkým seriálom.
Ak chcete spoznať defenzívnu oporu Slovenska z úplne inej stránky, vypočujte si najnovšiu epizódu videopodcastu suSPEAK. Dozviete sa, aká panovala atmosféra v kabíne Michaloviec počas turbulentnej sezóny, ako si Jakub Meliško užíva letné cyklistické výjazdy s Marekom Minárikom na Zemplínskej Šírave a prečo ho kedysi v kabíne nútili postaviť sa do bránky. Tento rozhovor je presne taký, aký je Jakub Meliško na ľade – plný prekvapení, nečakaných útočných výpadov a zdravého nadhľadu.
-
Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.
Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.
Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.
Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.
Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.
„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.
Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“
Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.
V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.
Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.
-
Ján Lašák je meno, ktoré má v slovenskom hokeji obrovský cveng a automaticky sa spája so zlatými časmi našej reprezentácie. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK si za mikrofón k Marekovi Marušiakovi a Rasťovi Konečnému sadol práve tento legendárny brankár. Debata sa však ani zďaleka netočila len okolo nostalgických spomienok na úspechy z minulosti.
Zlatý úspech mu síce navždy zmenil život, čo sám s úsmevom glosuje slovami, že vyhráte jeden turnaj a veziete sa na tom celý život, no jeho súčasná misia je upriamená predovšetkým na budúcnosť slovenského hokeja a výchovu talentov. Ústrednou témou tohto pútavého rozhovoru je projekt mládežníckych brankárskych kempov, ktorým sa Ján Lašák naplno venuje už ôsmy rok.
Zaujímavosťou je, že tieto intenzívne sústredenia prebiehajúce v Dolnom Kubíne zďaleka nie sú len o pilovaní postoja či techniky v bránkovisku. Mladí brankári tam dostávajú komplexný servis, ktorý presahuje mantinely klziska. Od prednášok s finančným poradcom o fungovaní hypoték či inflácie až po večerné stolové hry na rozvoj rýchleho uvažovania a rozhodovania.
Samotný Ján Lašák otvorene priznáva, že hlavnou motiváciou pre vznik tohto detailného programu bola jeho vlastná skúsenosť z mladosti, kedy po príchode do zámoria najviac cítil absenciu odborného mentorstva a nebol pripravený na mnohé nástrahy profesionálneho športu. Ako v rozhovore sympaticky prízvukuje: „V podstate nerobíme žiadnu vedu, robíme len to, aby tí chalani nerobili chyby, ktoré sme robili my.“
Okrem detailov z výchovy novej generácie sa však v podcaste dostanete aj do špecifickej a pre bežného smrteľníka často bizarnej mysle hokejového brankára. Moderátori s Jánom Lašákom podrobne rozobrali známu poverčivosť strážcov svätyne, pričom padli aj vtipné historky o legendárnom Dominikovi Hašekovi či Lašákových vlastných úsmevných predzápasových rituáloch.
Fanúšikovia psychológie športu dozaista ocenia úprimnú pasáž, v ktorej majster sveta z Göteborgu opisuje stav tzv. „flow“, teda absolútneho ponorenia sa do prítomného okamihu, keď brankár počas zápasu nevníma okolie a stopercentne sa sústredí výhradne na dianie pred sebou.
Legendárny gólman detailne vysvetľuje svoju predzápasovú rutinu z aktívnej kariéry a to, ako si tento stav dokázal v hlave navodiť: „Hodinu a pol pred zápasom som začínal svoju prípravu, keď som prišiel skôr, tak som musel sedieť naboso na zemi a robením dýchacích cvičení som sa snažil dostať do seba ten flow.“
Ak vás zaujíma, ako vidí Ján Lašák aktuálnu kvalitu slovenských brankárov v porovnaní so svetovou špičkou a prečo je nevyhnutné, aby domáce kluby prejavovali mladým maskovaným mužom oveľa väčšiu dôveru a vrážali do ich rozvoja viac priestoru, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnou jazdou.
Pripravte sa na výbornú hokejovú nálož, v ktorej sa plynule prelína humor, tvrdá úprimnosť a hlboký odborný pohľad muža, ktorý si prešiel tými najťažšími aj najkrajšími hokejovými skúškami.
-
Hádzanári by si v rebríčku obetavosti mohli bez problémov podať ruky s hokejistami. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK to potvrdzuje od prvej minúty. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia pozvala čerstvého reprezentačného dôchodcu, bývalého kapitána a ikonu slovenskej hádzanej Ľubomíra Ďuriša.
Ľubomír Ďuriš sa v rozhovore vracia k momentu, keď po vyše dekáde a desiatkach zápasov s kapitánskou páskou uzavrel reprezentačnú kariéru. Jeho posledný duel však nemal scenár ako z filmu. Namiesto vysnívaného gólu a potlesku prišla bizarná situácia, a to hra bez brankára, strata lopty a inkasovaný gól. Aj takto môže vyzerať realita vrcholového športu.
Diskusia ponúka aj pohľad na nečakane tvrdú stránku hádzanej. Zabudnite na masívne chrániče, ide o šport plný pádov, kontaktov a bolesti. Ľubomír Ďuriš otvorene opisuje, aké je hrať so zlomenou sánkou či poškodeným nervom v oku. „Mesiac som pil len cez slamku. Bolo to najhoršie zranenie v kariére,“ spomína na moment, ktorý na ňom zanechal trvalé následky.
Veľký priestor v podcaste dostávajú aj úsmevné príbehy z hráčskeho života. Medzi nimi vyniká napríklad netradičný príchod na maturitu na červenom Ferrari, v ktorom ho zobral sponzor. „Ráno som sa zobudil a zrazu mi zvoní telefón: ‚Kedy máme prísť? Brácho príde na tom Ferrari. Povedz triednemu, že my si tam ideme sadnúť a budeme s tebou maturovať,‘“ prezrádza s humorom spomienku na deň, ktorý ho na škole zaručene preslávil viac než samotný prospech.
Nechýbajú ani spomienky na legendárne kabínové tresty či divoké oslavy postupov, kde hlavnú rolu zohrávala aj päťlitrová fľaša borovičky.
Zaujímavý je aj pohľad do taktickej stránky hádzanej. Ľubomír Ďuriš vysvetľuje, ako sa tvorca hry dokáže presadiť proti fyzicky dominantným súperom, akým bol napríklad Dainis Krištopans. Kľúčom je kombinácia rýchlosti, techniky a špecifického hádzanárskeho „lepidla“, bez ktorého si modernú hru už nemožno predstaviť.
Výborná atmosféra v štúdiu a otvorenosť hosťa robia z tejto epizódy kombináciu humoru, tvrdých skúseností aj autentických zákulisných príbehov. Ak máte radi športové spovede bez prikrášlenia či s humorom, najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.
-
Hokejové prostredie prináša situácie, ktoré v žiadnej metodickej príručke nenájdete a nevymyslí ich ani ten najkreatívnejší scenárista. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK doplnil moderátorskú dvojicu Marek Marušiak a Rasťo Konečný muž mnohých športových tvárí, a to Matúš Krutý. Šéf športového spravodajstva STVR, dlhoročný komentátor a zároveň tréner mládeže poodhalil zákulisie televíznej aj trénerskej práce.
V otvorenej a uvoľnenej debate sa poslucháči dozvedia, ako vyzerá realita priamych prenosov, ktoré sa často môžu v priebehu pár sekúnd zmeniť na nečakaný boj s okolnosťami. Matúš Krutý s humorom spomína na situácie, keď musel komentovať zápas napriek vážnym zdravotným problémom či zvládať nečakané technické komplikácie počas vysielania.
Moderátori otvorili aj tému improvizácie v priamom prenose. Príkladom je moment, keď počas neplánovanej situácie padol gól a komentátor musel ihneď reagovať bez štandardnej prípravy. Práve takéto momenty podľa Matúša Krutého ukazujú, aké dôležité sú pokoj, skúsenosti a schopnosť rýchlo sa zorientovať.
Nechýbajú ani spomienky na stresujúce situácie mimo samotného zápasu. Šéf športového spravodajstva STVR s dávkou sebairónie opisuje moment, keď takmer zmeškal ranný živý vstup: „Zobudil som sa na to, ako mi niekto zvoní a hovorí: ‚Matúš, kde si?‘ Pozrel som na hodiny, 6:04...“
Rozhovor sa však postupne presúva aj k vážnejším témam. Veľký priestor dostáva práca s mládežou, ktorej sa Matúš Krutý venuje ako tréner hokejbalového HK Vajnory. Otvorene pomenúva jeden z najväčších problémov dnešného športu, a to tlak rodičov na deti. Podľa neho práve prehnané ambície často brzdia prirodzený rozvoj mladých hráčov a narúšajú autoritu trénera.
Poslucháči sa dozvedia, aké náročné je pracovať s detskou psychikou v prostredí, kde dieťa dostáva rozdielne pokyny z lavičky a z tribúny. Téma rodičov na tréningoch či zápasoch tak dostáva konkrétny pohľad priamo z praxe.
Záver rozhovoru patrí curlingu. Športu, ktorému sa skúsený novinár venuje nielen ako komentátor, ale aj ako aktívny hráč. V diskusii približuje jeho špecifiká, taktické nároky aj fyzickú stránku, ktorá je často verejnosťou podceňovaná. Nechýba ani zaujímavý detail o tradícii, ktorá je pre tento šport typická. „V pravidlách je napísané, že víťaz pozýva po zápase zdolaného na drink,“ prezradil s humorom.
Výborná chémia medzi moderátormi a hosťom zaručuje, že sa pri počúvaní nebudete nudiť ani sekundu. Okrem úsmevných príhod z televízneho prostredia ponúka rozhovor aj autentický pohľad na fungovanie športových médií, prácu s mládežou a zákulisie menej populárnych športov.
Ak hľadáte kombináciu humoru, zákulisných informácií a úprimných názorov na súčasný šport, najnovší diel podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Matúšom Krutým by ste rozhodne nemali vynechať.
-
Hokejový Martin prežíva zložité, no o to zaujímavejšie obdobie. V meste, ktoré dýcha hokejom a pamätá si slávne extraligové bitky, sa o návrat na stratené pozície snaží partia zanietených srdciarov. Priamo v centre tohto diania stojí Jaroslav Markovič. Muž, ktorý pre martinský hokej obetuje maximum, a to v absolútne unikátnej dvojrole.
V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Rasťo Konečný sadol práve tento dlhoročný útočník a súčasný generálny manažér MHA Martin. V otvorenej debate bez servítky rozprával o realite slovenského klubového hokeja, vlastnej kariére aj o zákulisí fungovania tímu, ktorý sa snaží vrátiť na mapu extraligových miest.
Byť generálnym manažérom a zároveň aktívnym hráčom v jednej šatni prináša množstvo bizarných i komických situácií. Jaroslav Markovič to berie s nadhľadom, no priznáva, že prepínať medzi týmito dvomi rolami nie je vždy jednoduché. Ako s úsmevom poznamenal: „Mám veľmi ťažké rozhovory s manažérom večer pri víne, keď sa dokážeme veľmi ťažko pohádať. Niekedy to vyznie zle pre chlapcov a niekedy pre manažéra.”
Poslucháči sa tak z prvej ruky dozvedia, ako kabína reaguje, keď na ľad vykorčuľuje samotný „šéf”, aké náročné je manažovať tím s obmedzeným rozpočtom a aké rozhodnutia musí človek v tejto dvojrole robiť.
Rozhovor sa však zďaleka netočí len okolo seniorského „áčka” a bojov v druhej najvyššej súťaži. Ako funkcionár vidí Jaroslav Markovič veľmi hlboko aj do problémov mládežníckeho hokeja, kde podľa neho často brzdí rozvoj detí najmä tlak rodičov. V dnešnej dobe sú očakávania mnohých z nich neúmerne vysoké.
Pravý hokejový fanúšik si pri počúvaní príde na svoje aj pri spomienkach na Markovičovu bohatú hráčsku kariéru. Opora úspešnej striebornej „osemnástky” z roku 2002 spomína na draftové sklamanie, na cenné skúsenosti zo zámorskej USHL aj na slávnu martinskú éru z prelomu desaťročí.
Nechýbajú ani zaujímavé historky zo zahraničia. Svoje pôsobenie vo Francúzsku opísal s typickým humorom: „Jeden zápas za týždeň, 26 zápasov za sezónu a celý týždeň pohoda, bageta, croissant, vínko.” Obrovským kontrastom k tomuto životnému štýlu boli napríklad vybičované derby zápasy v drese Žiliny, kde musel čeliť nielen tlaku na ľade, ale aj hlasným a často poriadne šťavnatým pokrikom z tribún.
Výborná chémia medzi moderátormi a ich hosťom zaručuje, že sa pri počúvaní nebudete nudiť ani sekundu. V uvoľnenej debate sa dozviete aj to, aká je vízia martinského hokeja do budúcnosti, aké náročné je v dnešnej dobe zohnať strategického partnera a prečo sa klub snaží postupne stabilizovať svoje fungovanie. Padne aj meno slávneho odchovanca Richarda Pánika a otázka, či by si ešte niekedy mohol obliecť dres rodného mesta.
Ak hľadáte úprimný pohľad do zákulisia slovenského hokeja, doplnený o množstvo šatňového humoru a zaujímavých spomienok, najnovší diel podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Jaroslavom Markovičom by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.
-
Slovenský hokej má za sebou mimoriadne náročný olympijský turnaj v Miláne, ktorý naši reprezentanti zakončili v nabitej konkurencii hviezd z NHL na fantastickom, no zároveň trochu nepopulárnom 4. mieste.
Zatiaľ čo fanúšikovia vidia predovšetkým výkony hráčov na ľade a taktické pokyny trénerov na striedačke, o celkový obraz národného tímu a jeho bezproblémové fungovanie sa stará tím profesionálov v úzadí. Práve do tohto fascinujúceho a pre verejnosť často skrytého sveta vás zoberie najnovšia epizóda podcastu suSPEAK.
Marek Marušiak a Rasťo Konečný v nej vyspovedali mediálneho manažéra slovenskej reprezentácie Tomáša Kyselicu, ktorý poodhalil nielen náročnú operatívu pri kádri počas ostro sledovaného turnaja, ale najmä tvrdú realitu tzv. mixzóny. Práve tam sa totiž bezprostredne po záverečnej siréne stretávajú vyčerpaní hráči s novinármi, ktorí okamžite bažia po atraktívnych vyjadreniach.
V týchto kritických momentoch musí ísť občas tradičná diplomacia bokom a mediálny manažér sa mení na ochrancu samotnej kabíny. Tomáš Kyselica v otvorenom rozhovore priznáva, že často musí fungovať ako „mixzónový ťahač“, čo zástupcovia médií prirodzene neradi vidia. Z pohľadu zdravého fungovania tímu je to však absolútna nevyhnutnosť.
„My tam nie sme na to, aby sme boli za chrumkavých a dobrých... Sme tam na to, aby sme v prvom rade trochu chránili tých chalanov,“ vysvetľuje Tomáš Kyselica a zdôrazňuje, že najmä po vypätých dueloch platí v tíme dôležitá zásada krízovej komunikácie. „Zlaté pravidlo je v emočnom vypätí po zápase lepšie nepovedať nič, ako povedať nejakú blbosť,“ dodáva s tým, že mediálny tím musí prísne strážiť čas a vyťaženosť najväčších hviezd.
Ako sám podotkol na margo obrovského záujmu o draftovú jednotku: „Keď ide Juraj Slafkovský na dvadsať stanovíšť, tak ho nemôžete tam nechať po päť minút na každom.“
Výborný rozhovor však ani zďaleka nie je len o tlaku a mediálnych povinnostiach po ťažkých zápasoch. Poslucháči sa dozvedia úsmevné detaily o tom, ako si kabína jednohlasne odhlasovala za gólovú pieseň virálny hit „Cingi ľingi bom“, aj to, aké je stať sa z ničoho nič spisovateľom a spolupracovať s trénerskou legendou Craigom Ramsaym na tvorbe jeho knižnej biografie.
Chýbať nebude ani pohľad na prácu s juniormi a očakávania smerom k blížiacim sa MS v hokeji do 18 rokov na domácom ľade v Trenčíne a Bratislave.
Ak chcete skutočne pochopiť, ako funguje národný tím po tom, čo zhasnú hlavné reflektory nad ľadovou plochou, tento priamy a miestami poriadne vtipný rozhovor by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.
-
Amatérsky hokej na Slovensku dávno nie je len o tom, že si partia kamarátov prenajme ľad a ide si zľahka zahrať. Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prijal pozvanie do štúdia Andrej Vymyslický – organizátor Ružinovskej amatérskej hokejovej ligy (RAHL), zakladateľ Slovenského zväzu amatérskeho ľadového hokeja či administrátor facebookovej komunity Partička hokeja, ktorá združuje amatérskych hráčov z celého Slovenska.
„Môžem to nazvať tak, že Gary Bettman (komisár NHL, pozn. red.) partičkového hokeja?“ zaznelo hneď v úvode z úst Rasťa Konečného. A hoci sa Andrej Vymyslický tejto nálepke s úsmevom bráni, čísla hovoria jasne. Pod jeho rukami vyrástla komunita, ktorá už dávno prerástla rámec jednej bratislavskej ligy.
Ak si myslíte, že amatérsky hokej je len slabšou kópiou toho profesionálneho, najnovšia epizóda podcastu vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rastislav Konečný otvorili debatu o svete, kde sa hrá pre radosť, no emócie sú často silnejšie než v Tipsport lige. Andrej Vymyslický si tým prostredím prešiel od brankára až po organizátora.
Práve z tejto vášne vznikla vízia vybudovať niečo viac než len súťaž. RAHL dnes združuje 34 tímov a viac než tisíc hráčov. Zápasy sa streamujú, vyhlasujú sa hráči kola aj mesiaca, organizujú sa galavečery či Winter Classic pod holým nebom. „My hovoríme, že sme viac ako liga. Chalani tým žijú. V robote sa rozprávajú o zápase, na pive o ďalšom,“ opisuje Andrej Vymyslický atmosféru, ktorú prirovnáva až k náboženstvu.
S rastom však prichádzajú aj problémy. Amatérska liga si musela vytvoriť vlastnú disciplinárnu komisiu. „Chceš ísť v pondelok do roboty celý a nie že tam ťa niekto bude naháňať hokejkou a vyhrážať sa ti,“ hovorí otvorene. V lige padali hokejky cez tvár, rozdávali sa stopky aj doživotné zákazy. Jeden z najbizarnejších? Hráč po vylúčení vbehol na ľad na bicykli a začal sa tam počas zápasu voziť.
Jeho ambície však presahujú Bratislavu. Dnes je na Slovensku približne 17 amatérskych líg a okolo šesťtisíc aktívnych hráčov. V roku 2024 sa uskutočnil prvý ročník oficiálnych majstrovstiev Slovenska amatérov, druhý sa chystá s účasťou dvadsiatich tímov. Cieľom je prepojiť ligy, pomáhať im organizačne aj finančne, no nezasahovať do ich identity. „Nechceme nikomu hovoriť, ako má viesť svoju ligu. Chceme si navzájom pomáhať,“ vysvetľuje.
Ambície siahajú ešte ďalej, a to až k medzinárodnej spolupráci. Tímy z prostredia RAHL sa zúčastnili majstrovstiev sveta v rybníkovom hokeji vo Fínsku, kde sa spomedzi deväťdesiatich mužstiev prebojovali až do finále „fun“ kategórie.
Rozhovor však priniesol aj vážnejšie momenty. Andrej Vymyslický spomenul nepríjemné zranenie kolena, ktoré ho vyradilo z hry, a zároveň potvrdil, že amatérsky hokej je často o obetovaní voľného času, energie aj vlastných financií. Organizátori, rozhodcovia či kameramani fungujú popri bežných zamestnaniach. „Robíme to po večeroch, niekedy aj do druhej rána. Musíš byť tak trochu prepnutý a musí ťa to baviť, inak to nezvládneš,“ priznáva.
-
Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.
Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.
Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.
Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.
V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.
„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.
Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.
Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.
„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.
Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.
-
Verejnosť ho dnes vníma predovšetkým ako talentovaného herca a vnuka legendárneho Štefana Kvietika, no málokto tuší, že Matúš Kvietik mal v detstve našliapnuté na úplne inú kariéru. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk odhodil pomyselnú hereckú masku a nasadil tú brankársku, aby so svojimi niekdajšími spoluhráčmi zaspomínal na časy, keď namiesto potlesku na javisku počúval nárazy pukov o betóny.
„Netušil som, že vy ste boli spoluhráči a že Matúš bol brankár,” priznal hneď v úvode prekvapený Rasťo Konečný, čím otvoril dvere do takmer zabudnutej športovej minulosti známeho umelca.
Ak si myslíte, že spojenie jemného umeleckého sveta a drsnej hokejovej šatne nejde dokopy, táto epizóda podcastu suSPEAK vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia nepozvali len známu tvár z televíznych obrazoviek, ale predovšetkým svojho bývalého parťáka z ľadu, s ktorým zdieľali šatňu v Slovane aj v Ružinove.
Výsledkom je bezprostredná debata plná nostalgie a sebairónie. Matúš Kvietik otvorene hovorí o svojej mládežníckej kariére a s úsmevom vysvetľuje, prečo ho tréneri a spoluhráči kedysi prirovnávali k legendárnemu Dominikovi Hašekovi.
Nebolo to však len pre jeho talent, ale skôr pre jeho absolútne neortodoxný štýl, ktorý pramenil z prozaického dôvodu – v bránke bez okuliarov jednoducho takmer nič nevidel. „Ja som bol vo všetkom odvážny človek,“ smeje sa Matúš Kvietik pri spomienke na to, ako chytal viac intuíciou než zrakom, čo potvrdil aj pri opise svojich zákrokov: „Videl som tieň, tak som tam hodil lapačku... A chytil som to.“
Podcast suSPEAK je známy svojou uvoľnenou atmosférou, no tentoraz sa mantinely humoru posunuli ešte ďalej, keď moderátori s hosťom otvorili archív „kabínových” hriechov. Poslucháč sa dozvie exkluzívne detaily z hokejového dospievania, napríklad o tom, prečo a ako Matúš Kvietik vyhodil záchodovú misu do vzduchu.
Všetko sa začalo nevinnou stávkou s pyrotechnikou. „Nemáš na to hodiť tú petardu do toho hajzla... A ja že nemám na to?“ opisuje Matúš Kvietik moment, kedy precenil pevnosť keramiky. „My sme si mysleli, že vybuchne voda von,“ dodáva so smiechom k incidentu, ktorý sa zapísal do dejín ich ročníka.
Núdza nie je ani o kuriózne zranenia, ako keď Matúš Kvietik počas detskej bitky v šatni hlavou zdemoloval sanitu. „Hlavou som rozbil umývadlo. Mama ma skoro zabila,“ spomína na ťažký týždeň.
Rozhovor však nezostáva len pri zábave a dotýka sa aj vážnejších tém, keď Matúš Kvietik úprimne priznáva dôvody, prečo musel lapačku a vyrážačku definitívne zavesiť na klinec. Problémy s kolenami a prudkým rastom v kritickom veku vystavili jeho športovým ambíciám nekompromisnú stopku.
„Odpálila sa mi šľacha na kolene... Prišiel som znova, na druhom tréningu zas,“ opisuje koniec nádejnej kariéry.
-
Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý hokejista a mládežnícky reprezentant Michal Mrázik. Kariéru musel ukončiť už vo veku 23 rokov zo zdravotných dôvodov, no dnes o tomto období dokáže hovoriť s nadhľadom. Najnovšie vydal knihu, v ktorej otvorene opisuje svoj život.
Čo ho priviedlo k písaniu knihy? Ako sa vyrovnával s predčasným koncom hokejového sna? A čomu sa venuje dnes, keď je zrazu slobodnejší než kedykoľvek predtým?
„Kniha už bola napísaná. Začal som ju písať asi 5 rokov dozadu. Po tom, ako som ukončil kariéru, som sa ju rozhodol vydať. Chcel som vedieť, či som ako človek schopný vydať knihu,” prezradil v podcaste na ŠPORT.sk rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý svoju knihu vyslal do sveta v slovenskej aj anglickej verzii.
V rozhovore sa vrátil aj k rozhodnutiu ukončiť kariéru, ktoré síce neprišlo zo dňa na deň, no nieslo so sebou veľkú vnútornú ťarchu. Hovoril o bolestiach, zraneniach, psychickej neistote aj o tom, ako sa musel naučiť prijať fakt, že sen, ktorý si vysníval ako malé dieťa, sa nenaplní tradičnou cestou.
Výraznou témou boli aj formujúce momenty jeho mladosti. Od odchodu do Švédska v mladom veku cez pôsobenie v zámorí až po tragickú smrť Borisa Sádeckého, pri ktorého kolapse bol priamo na ľade. Priznal, že práve tieto skúsenosti ho najviac posunuli po ľudskej stránke a dali mu nový pohľad na život.
Na záver podcastu sa vrátil aj k samotnému posolstvu svojej knihy, ktorú nevníma cez čísla či predaje. Dôležitejší bol pre neho ľudský rozmer a osobná skúsenosť. „Pre mňa malo zmysel pomôcť aspoň jednému človeku. Keď sa mi jeden ozval, cítil som, že to celé malo význam,” priznal úprimne. Knihu vníma ako symbolické uzavretie jednej životnej kapitoly a dôstojnú bodku za kariérou.
-
Do novej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý extraligový útočník, dnes 44-ročný veterán pôsobiaci v tretej najvyššej súťaži v drese HC Dukla Senica René Jarolín.
Čo ho drží pri hokeji tak dlho? Ako zvláda kombináciu práce, rodiny, tréningov, zápasov a rekreačného futbalu? A prečo sa stal novým predsedom futbalového klubu v obci, kde trávi voľný čas?
V podcaste na ŠPORT.sk rodák zo Skalice priblížil, že hoci už „päť rokov končí”, motivácia stále nehasne. V Senici pravidelne vtipkujú, či bude aj naďalej pokračovať, a kým dokáže strieľať góly či pomôcť prihrávkou, nevidí dôvod prestať. „Stále ma to baví. Je to síce amatérska liga, ale korčuľovať treba aj tam. Som rád, že sa popri práci aj hýbem,” hovorí s úsmevom.
V rozhovore zároveň odkrýva aj svoj futbalový život. Popri hokeji hráva za TJ Družstevník Prietrž a od januára sa stal dokonca predsedom klubu. S manželkou pracujú na vynovení zázemia a snažia sa posunúť miestny futbal o krok vyššie.
Reč prišla aj na syna, ktorý si síce príde pozrieť zápasy v Senici, no hokej ako divák veľmi neprežíva. Zato o to viac kritizuje. „On príde, pozrie a povie: ‚Mňa to nebaví.’ On je takýto kritik. V sedemnástich rokoch už sa radšej bude túlať po meste,” smeje sa René Jarolín.
V podcaste nechýbali ani úsmevné spomienky na roky v Skalici a na pamätné súboje s Popradom. Nezabudol ani na svoju pestrú hokejovú cestu po Európe. Zaspomínal si na pôsobenie v Edinburghu Capitals, kde zažil typický britský hokej s vášnivými fanúšikmi, ako aj na angažmány v ďalších kluboch na ostrovoch. Priblížil aj svoje obdobie v Marseille, ktorú dodnes označuje za jednu z najšpecifickejších zastávok kariéry.
-
Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant, expert TV JOJ Šport a výkonný riaditeľ novovzniknutého klubu HK Malacky Michal Hudec.
Ako spomína na svoje hokejové začiatky v Slovane? Čo mu dala medaila z juniorských majstrovstiev sveta 1999 či sezóna v USHL? A aké ambície má pri budovaní úplne nového projektu na Záhorí?
V podcaste na ŠPORT.sk bývalý hokejový útočník priblížil, ako sa jeho hokejový príbeh začal už v detstve, keď ako 6-ročný prišiel domov s tým, že chce hrať hokej. V Slovane rýchlo rástol a v juniorke sa stal kapitánom. „Mojím snom bolo, že raz budem sedieť v strede tímovej fotky ako kapitán Slovana. Nesníval som o NHL,” priznal.
Silným momentom jeho kariéry boli MS do 20 rokov v roku 1999. Michal Hudec sa na turnaj dostal ako náhradník po zranení Petra Fabuša, no napokon zažil nezabudnuteľný šampionát. „Dodnes ma mrzí semifinále s Rusmi, že sme nešli až do finále. Z 0:3 sme to stiahli na 2:3 a tretiu tretinu sme ich drvili,” zhodnotil.
V období, keď pôsobil v Českých Budějoviciach, si zahral aj svoje jediné seniorské majstrovstvá sveta v Rige 2006. Na turnaj sa dostal ako trinásty útočník a neskôr sa dočkal aj gólu. „Bol som rád, že som tam bol aspoň raz,” dodal.
Silnú stopu zanechal aj v Banskej Bystrici, kde bol kapitánom. Do klubu prišiel v čase, keď nemal žiadny angažmán a po problematickej sezóne v Česku. Po úspešnej sezóne sa vrátil do Slovana, no neprebojoval sa do zostavy KHL, a tak zamieril späť do Bystrice.
Aktuálne je okrem iného aj výkonným riaditeľom nového hokejového klubu HK Malacky: „Je to veľká výzva. Chcem vytvoriť zdravé prostredie, kde budeme komunikovať a hovoriť pravdu. Chcem tomu dať iný level fungovania mládežníckeho klubu.”
-
Žilinský brankár Roman Rychlík prišiel do podcastu suSPEAK s Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným s príbehom, ktorý by mal poznať každý slovenský športový fanúšik.
V podcaste na ŠPORT.sk sa 24-ročný gólman otvorene rozhovoril o boji s diabetom 1. typu, ktorý mu diagnostikovali v 13 rokoch. „Prvá veta doktorky bola, že nemôžem hrať hokej, že s tým sa mám rozlúčiť,” spomína Roman Rychlík na moment, ktorý mohol ukončiť jeho kariéru skôr, než sa poriadne rozbehla.
Namiesto toho sa však začala cesta plná sebadisciplíny a sebapoznávania. Trebišovský rodák, ktorý začínal na zamrznutom rybníku v mestskom parku, sa prepracoval až do extraligy a dnes patrí medzi najstabilnejších slovenských brankárov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, ako vyzerá jeho každodenný režim s podávaním inzulínu štyrikrát denne a prečo sú zápasové dni pre diabetického športovca extrémnou výzvou.
Roman Rychlík podrobne opísal, ako stres a adrenalín pred zápasom robí jeho telo inzulínovo rezistentným a ako sa snaží udržať psychickú pohodu, pretože práve tá zásadne ovplyvňuje hladinu cukru. Hovoril aj o tom, ktorí hokejisti z NHL s rovnakým ochorením sú pre neho vzorom a inšpiráciou, že sa dá fungovať aj na najvyššej úrovni.
V podcaste si spomenul aj na kurióznu situáciu zo začiatku kariéry, keď mal za jednotku a zároveň svojho agenta Tomáša Vošvrdu. Roman Rychlík vysvetlil, prečo v tom nevidel problém a ako táto netradičná situácia vyzerala zvnútra šatne. Zaujímavosťou je aj fakt, že chytá s lapačkou v pravej ruke, čo v rozhovore vtipne rozobral spolu s moderátormi.
Dnes je súčasťou jednej z najsilnejších brankárskych trojíc v extralige po boku Connora LaCouveea a Andreja Košarišťana. Roman Rychlík ponúkol v suSPEAKu úprimný rozhovor o tom, že limity sú často len v našej hlave a stačí ich neprijať.
-
Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie skúsený útočník HK Nitra a bývalý reprezentant Miloš Bubela.
Ako si spomína na štúdium v USA, kde získal titul z biznis manažmentu? Čo mu dala skúsenosť z NCAA a ako sa po návrate na Slovensko dostal až na olympiádu? A ako vníma ambície Nitry v aktuálnej sezóne?
Miloš Bubela v podcaste priblížil svoju cestu z Považskej Bystrice cez Trnavu až do zámoria. Spomínal, ako ho počas juniorského turnaja v Kanade oslovila americká univerzita, ktorá mu ponúkla plné štipendium. Počas štyroch rokov v NCAA popri hokeji dokončil štúdium a neskôr sa pozrel aj do AHL. Napokon sa rozhodol pre návrat do Európy.
V rozhovore sa dotkli aj olympijskej skúsenosti z Pjongčangu, kam sa dostal po výbornej sezóne v Banskej Bystrici. „Celý rok bol úžasný. Po piatich rokoch som prišiel na Slovensko, bol som veľmi rád,” opísal svoje pocity. Olympiádu vníma ako výnimočnú skúsenosť, ktorá ho posunula herne aj ľudsky.
V diskusii sa vrátil aj k titulom s Banskou Bystricou a Nitrou. Priznal, že finálové série, ktoré sa lámali v siedmom zápase, ho naučili vnímať prehry ako súčasť rastu. S odstupom času ich považuje za dôležité momenty, ktoré mu ukázali, že úspech vo veľkom finále tvoria detaily a súhra okolností.
Na záver sa rozhovor preniesol aj k jeho súčasnému pôsobeniu v Nitre. Tretí rok v klube berie ako novú výzvu a motiváciu zlepšovať sa. „Cieľ je zlepšovať sa rok od roka. Už sa nechystám do NHL, ale chcem mať potešenie z hokeja,” priznal. Miloš Bubela zároveň dodal, že tlak médií a sociálnych sietí sa snaží nevnímať, sústredí sa len na hru a radosť z hokeja.
-
Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.
Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?
„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,’” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.
Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.
V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.
-
Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie špeciálny hosť - bývalý slovenský hokejista, asistent trénera A-mužstva národného tímu a hlavný kouč reprezentácie do 20 rokov Peter Frühauf.
Ako sa z bývalého obrancu, ktorý o trénerskej kariére spočiatku vôbec neuvažoval, stal asistent v národnom tíme? Prečo ho napokon úplne pohltila práca s videom? A s čím sa dnes musia vyrovnávať mladí hráči, ktorí čelia tlaku sociálnych sietí a porovnávaniu sa s rovesníkmi?
Peter Frühauf otvorene priblížil začiatky svojej trénerskej dráhy, keď ho k tejto ceste presvedčil Ján Pardavý. „Jano ma viedol tak jednoducho a jasne, že som sa po pár mesiacoch cítil ako ryba vo vode,” spomína. Zlomovým bodom bola aj jeho skúsenosť s videoanalýzou, ktorej sa pôvodne obával, no napokon mu práve ona spojila hráčsky a trénerský svet.
V úprimnom rozhovore sa dotkol aj témy rešpektu v kabíne po konci aktívnej kariéry či špecifík mladej generácie hokejistov. Podľa neho dnes mladí hráči čelia úplne inému tlaku než v minulosti, najmä kvôli sociálnym sieťam a prebytku informácií.
Na záver sa vyjadril aj k očakávaniam od nadchádzajúcej sezóny. Slovensko čakajú juniorské majstrovstvá sveta, zimná olympiáda i seniorské MS. „Každý si praje úspech, semifinále, medailu. Veľa ľudí sa smeje, ale kto nechce? Ako chcete spraviť úspech bez toho, aby ste sa na to nastavili?” dodal.
-
V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk sa za mikrofónom stretli Marek Marušiak, Rastislav Konečný a ich špeciálny hosť - jedna z najvýraznejších postáv slovenského hokejového komentátorstva Pavol Gašpar.
Ako sa dostal charizmatický hlas z časopisu Vrútočan k športovému komentovaniu? Čím si prešiel na svojej ceste od mladého eléva až po ikonického komentátora RTVS? A aké sú jeho najintenzívnejšie spomienky z bronzových medailí Slovenska na MS v hokeji 2003 či ZOH 2022?
Pavol Gašpar v rozhovore odhalil zákulisné momenty svojej kariéry, ktorá sa začala v roku 2003 komentovaním extraligových zápasov vo Zvolene. Zaspomínal si na nezabudnuteľné zážitky z olympiády vo Vancouveri 2010, kde sa Slovensko takmer postaralo o senzáciu v semifinále proti domácej Kanade.
„Kanada doma a bála sa o výsledok, to je niečo, čo... Neviem si to teraz predstaviť,” spomína Pavol Gašpar na jeden z najemotívnejších momentov svojej kariéry.
V odľahčenom tóne prezradil aj trápne chvíle za mikrofónom, vrátane toho, ako sa po MS v hokeji 2002 dostalo do živého vysielania niečo, čo tam určite nemalo byť.
Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk ponúka fascinujúci pohľad do zákulisia športového komentátorstva, zmien, ktorými si táto profesia prešla v digitálnej ére a očakávaní pred blížiacou sa zimnou olympiádou v Miláne a Cortine d'Ampezzo.
- Laat meer zien
