Afleveringen
-
Armin Vambéry: Cestovateľ, dobrodruh, filológ, muž, ktorý Stockerovi povedal Draculov príbeh. Svätojurský rodák Armin Vambéry patrí k najpozoruhodnejším a najtajomnejším postavám našich dejín. Čo ho viedlo do Orientu, prečo ho vtedajšia Európa obdivovala a aký bol jeho vzťah s Bramom Stockerom?
O Arminovi Vambérym sa s Michalom Havranom bude zhovárať filozof popkultúry Juraj Malíček.
Bebekovci: Zaniknutá rodina gemerskej šľachty, vojaci, magnáti, budovatelia sveta za frontovou líniou osmanského záboru. Čo ostalo po Bebekovcoch, ako vplývali na dnešnú identitu kraja, čo ich viedlo k sebazničujúcim rozhodnutiam? O Bebekovcoch sa dozvieme viac od Petra Palguta zo združenia Gotická cesta. -
Alžbeta Göllnerová-Gwerková, učiteľka, lingvistka, spisovateľka, príslušníčka odboja, propagátorka emancipácie žien a demokratickej spoločnosti. Zavraždená fašistami. O Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej sa bude s Michalom Havranom rozprávať Magdalena Bystrzak, vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá stredoeurópskymi spormi s národnoobrodeneckým modelom národnej kultúry a „dlhým“ 19. storočím v slovenskej kultúre medzivojnového obdobia.
Ján Bakoss, evanjelický farár, ktorý sa pokúšal krstom zachrániť židovské deti a dospelých pred deportáciami. Príslušník odboja, ktorý do posledného dňa neuhol. Zavraždený fašistami. O Jánovi Bakossovi bude s Michalom Havranom hovoriť Anton Hruboň. Aktuálne pôsobí na Katedre bezpečnostných štúdií Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela. -
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Oscar Berger. Prišiel na svet v prešovskej židovskej rodine. V roku 1923 sa ako jeden z mála novinárov smel zúčastniť v Mníchove na procese s Hitlerom, ktorému sa vtedy ešte puč nevydaril. O desať rokov neskôr sa však Hitler už dostal k moci a Berger, vzhľadom na svoj židovský pôvod, musel Nemecko opustiť. Napokon sa z neho stal uznávaný novinár, americký politický karikaturista a uznávaný karikaturista slávnych umelcov a hviezd šoubiznisu. Oskar Berger mal talent, akých nebýva veľa. Hlavy štátov, panovníkov aj filmové hviezdy videl svojou optikou a vďaka tomu dokázal stvoriť úžasné karikatúry. Zvečnil také osobnosti ako prezident J. F. Kennedy, Albert Einstein, Winston Churchill, baseballová hviezda a dočasný manžel Marilyn Monroe – Joe Dimaggio, Greta Garbo, Charlie Chaplin, prezident Nixon, či pápež Ján Pavol II.
O Oscarovi Bergerovi sa s Michalom Havranom bude zhovárať historička Andrea Sivaničová, jedna z najznámejších sprievodkýň v meste Prešov.
Hana Ponická, slovenská prozaička, prekladateľka, publicistka a autorka literatúry pre deti a mládež, disidentka, bývalá manželka spisovateľa Štefana Žáryho, básnika Jána Kostru a vojenského historika Jaroslava Šolca. Aktívne sa zapojila do Slovenského národného povstania. V rokoch 1948 až 1950 žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel, spisovateľ Štefan Žáry v tom čase ako dopisovateľ Československej tlačovej kancelárie. Hana Ponická nebola iba poprednou slovenskou prozaičkou, prekladateľkou a publicistkou, ale aj aktívnou bojovníčkou proti totalite a signatárkou Charty 77. Za odpor proti praktikám komunistického režimu bola 14. augusta 1989 spolu s členmi tzv. bratislavskej päťky - s Jánom Čarnogurským, Miroslavom Kusým, Vladimírom Maňákom a Antonom Seleckým - zatknutá a súdená. Disidentka a spisovateľka Hana Ponická, nositeľka Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2002), zomrela 21. augusta 2007 v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov, pochovaná je v rodnej obci.
O Hane Ponickej sa Michal Havran bude zhovárať s profesorkou v odbore teória literatúry Martou Součkovou. -
Peter Pázmany. Intelektuál, klerik, rozsievač európskej kultúry a vzdelania umiestnil Trnavu zriadením jej univerzity na európsku mapu poznania. Prečo mu tak záležalo na šírení vedomostí, do akej miery modernizoval krajinu a za čo mu vďačíme?
Hovoriť o ňom bude s Michalom Havranom Erika Juríková.
Adam František Kollár de Keresztény. Slovenský spisovateľ, právny historik, knihovník, poradca Márie Terézie. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho nazývali „slovenským Sokratom“.
O Adamovi Františkovi Kollárovi sa Michalom Havranom porozpráva s Ivonou Kollárovou zo Slovenskej akadémie vied. -
Ilja Zeljenka, hudobný skladateľ, predstaviteľ Novej hudby, zakazovaný a obdivovaný. Ako sa v Zeljenkovej tvorbe ukotvovala skúsenosť s experimentálnym vnímaním skutočnosti, do akej miery vyrušoval a čo znamená jeho dielo pre súčasnú spoločnosť?
O Iljovi Zeljenkovi bude hovoriť Tina Čorná, publicistka a novinárka.
Dominik Tatarka, burič, spisovateľ. Čo je podstatou jeho životných postojov, ako sa staval k vlastným zlyhaniam a k vlastnému hrdinstvu, v čom bol jedinečný a ako sa v jeho živote a práci odzrkadľuje dramatický stredoeurópsky osud?
O Dominikovi Tatarkovi sa Michal Havran porozpráva s Petrom Zajacom, literárnym vedcom a publicistom. -
Jozef Psotka, himalajista, romantik, silueta na Everste. Od slovenskej expedície na Everest uplynulo 40 rokov. Jozef Psotka a Zoltán Demján sa stali prvými československými himalajistami, ktorí sa dostali na jeho vrchol. Juzek sa už nikdy nevrátil. Kto bol Psotka, ktorý svoj život podmienil najvyšším výkonom, aký bol jeho vzťah k sebe, jeho predstava o disciplíne a ideáloch a kedy budeme poznať celú pravdu o jeho smrti?
O Jozefovi Psotkovi sa s Michalom Havranom zhovára Vladimír Launer.
Ondrej Nepela, korčuliarsky fenomén, športovaná superstar, muž, ktorý zomrel v 38 rokoch na HIV. Ako fungoval Nepelov najvyšší výkon na pozadí jeho zložitého osobného života, do akej miery vtedajšie Československo umlčiavalo príčiny jeho smrť a v čom spočíva jeho tragický osud?
Onreja Nepelu nám priblíži Pavol Múdry. -
Zamarovský: Propagátor helenizmu, gréckych mýtov a gréckych cnosti, pôvodom z kaštieľa pod Trenčínom, najvýznamnejší predstaviteľ populárno- náučnej literatúry. Ako sa rodila jeho vášeň pre staré Grécko, ako v hlavách celých československých generácii detí vytvoril túžbu spoznať grécke mýty a cnosti?
O Vojtechovi Zamarovskom sa bude s Michalom Havranom zhovárať Jaroslav Valent, šéfredaktor Historickej revue.
Marcus Aurelius, filozof, cisár, postrach barbarov, vytýčil severnú hranicu európskej civilizácie a Barbarika, z pozorovania pri Hrone vznikol stoicizmus, pragmatická, aristokratická filozofia, ktorú zhrnul Riman a na dnešnom slovenskom území v prvom literárnom diele napísanom v našom regióne, Hovory k sebe.
O Marcovi Auréliovi a jeho spojení a vplyve na územie spojené so Slovenskom bude hovoriť Mgr. Marek Debnár, PhD., filozof, riaditeľ Centra digitálnych humanitných vied na FF UKF. -
Ivan Kadlečík: slovenský spisovateľ, organista, odporca komunistického režimu, vyhnanec vo vlastnej krajine. Svojou vytrvalosťou a presvedčením miatol a takmer uštval ŠtB. Čo viedlo Ivana Kadlečíka k vytrvalému odporu a akým spôsobom sa jeho tvorba a práca stali sučasťou nezlomnej tradície slobody slovenskej literatúry? O Ivanovi Kadlečíkovi bude rozprávať Ľudmila Pastierová.
Viliam Žingor, partizánsky veliteľ, spoluorganizátor SNP, ktorého po vojne odsúdili komunisti na smrť a popravili. Kto bol Viliam Žingor, prečo odmietol povolávací rozkaz na útok Slovenského štátu proti Sovietskemu zväzu a prečo sa ho komunisti rozhodli zbaviť? O Viliamovi Žingorovi sa s Michalom Havranom zhovára Soňa Gyarfášová. -
Bratislava: Hrdinstvo a vzdelanosť: Trixi, Enea Lanfranconi
Trixi: Príslušníčka odboja, špiónka, vlastenka, Trixi stoji za spojeneckým úderom na Apolku, ktorá bola v čase Slovenského štátu kľúčovým závodom hitlerovskej vojnovej mašinérie. Ako sa rodilo jej rozhodnutie pridať sa k odboju, ako sa jej darilo pracovať dlho v utajení a ako znášala následky svojej spolupráce so spojencami?
O Trixi nám porozpráva Martin Posch PhD. z historického ústavu SAV.
Lanfranconi: Talian, šľachtic, filantrop, Bratislavčan, krotiteľ Dunaja, filológ, renesančný človek Grazioso Enea Lanfrancon preskúmal rieku, posilňoval brehy, navrhol reguláciu, mesto vnímal ako moderný priestor, kde je Dunaj kľúčovým mestotvorným prvkom. Prečo sa tak dôkladne a prakticky zaujímal o problematiku Dunaja, do akej miery predstavoval kozmopolitný prvok Bratislavy a čoho je dnes symbolom?
S Michalom Havranom bude o Lanfranconim hovoriť Ing. arch. Monika Bočková, PhD. -
Imi Lichtenfeld: Množiace sa útoky na bratislavských židov v čase pred vyhlásením Slovenského štátu mobilizovali židovskú mládež k vytvoreniu sebaobranných spolkov. Jedným zo zakladateľov bol Imrich Lichtenfeld zakladateľ bojového umenia Krav maga, inspirovaného bratislavským pouličným bojom s úderkami ľudákov a príslušníkov hitlerovskej mládeže. V akom prostredí vznikol Imiho pocit, že nové pogromy a útoky už nemajú iba sporadický charakter, ale sú súčasťou ideológie, ktorá vyústila k priemyselnému vraždeniu židov?
O Imim Lichtenfeldovi bude hovoriť Dominika Sedláková, hebraistka
Tido J. Gašpar: Mohol byť komunistom, čechoslovakistom, básnikom, bohémom, diplomatom, stal sa oporou Tisovho režimu. Osud Tida J. Gašpara možno naznačuje neschopnosť slovenských intelektuálov udržať demokratický stred a pokušenie pridávať sa v rozhodujúcich dejinných okamihoch k radikálom. Je Tido J. Gašpar príkladom osobného zlyhania, alebo fatálnej dialektiky príznačnej pre strednú Európu?
Michal Havran sa o ňom bude rozprávať s Borisom Zalom, vnukom Tida Gašpara -
Michal Havran diskutuje so Zuzanou Čaputovou o tom, ako vidí súčasný stav spoločnosti po ukončení jej päť ročného prezidentského mandátu.
(Rozhovor bol nakrútený 3.5.2024.) -
Moderované politické diskusie sú pilierom verejnej kontroly politikov. Dokážu vyhrať voľby, alebo stratiť krajinu. Ich moderátori a moderátorky sú pod neustálym tlakom, majiteľov, politikov, divákov. Prečo sú tak dôležité, prečo ich časť politikov ignoruje a zároveň napáda, a ako vyzerá spoločnosť, v ktorej neexistujú?
Hostia:
Tibor Búza (producent, bývalý programový riaditeľ STV), Jana Krescanko Dibáková (novinárka, moderátorka), Richard Dírer (novinár, moderátor), Václav Moravec (redaktor, moderátor a vysokoškolský pedagóg žurnalistiky) -
Hudobník, kabaretier, pionier internetu, všestranný umelec patril k najvýraznejším postavám moderných kultúrnych dejín Slovenska. Prečo jeho tvorba a pôsobenie zanechali takú hlbokú stopu a ako sa mu darilo prerábať hlboké poznanie o spoločnosti do diel, ktoré zľudoveli?
Hostia:
Richard Müller (spevák), Marian Jaslovský (hudobník a publicista), Rastislav Piško (humorista, herec a scenárista) -
Atentát na premiéra Roberta Fica vyvolal hrôzu a zdesenie. Spoločnosť nie je iba vyľakaná, ale aj rozdelená. Ako obnoviť základnú dôveru a znížiť napätie, čo všetko sme zanedbali a čo môžeme ešte urobiť preto, aby atentát nezanechal hlbokú traumu?
Hostia:
Barbora Mareková (reportérka), Péter Hunčík (psychiater a spisovateľ), Zuzana Fialová (sociologička), Boris Zala (filozof, publicista) -
Diktátorské režimy mali vždy problém s moderným umením. Nacisti prenasledovali umelcov, pálili knihy a nemecké umenie premenili na propagandu Tretej ríše. Podobným spôsobom sa voči umeleckej slobode a tvorbe vyhraňovali komunisti, zakázané knihy, prenasledovaní autori, zakázané výstavy. Oba režimy hovorili o takzvanom "zdegenerovanom umení". Čo to znamená, v čom mala spočívať úpadkovosť a prečo predstavuje slobodná umelecká tvorba taký zásadný problém pre takéto režimy?
Hostia:
Boris Ondreička (výtvarník, kurátor, spevák a textár), Martin Ciel (filmový teoretik, vedec, kritik a vysokoškolský pedagóg), Peter Michalovič (filozof a estetik) -
Druhá svetová vojna sa skončila na našom území príchodom ČA a amerických vojsk. Susedné Rakúsko bolo takisto oslobodené ČA, napriek tomu sa nestalo súčasťou Sovietskeho bloku. Čo rozhodlo o priradení Československa k sovietskej mocenskej politike, do akej miery boli tieto plány brané do úvahy už v 1945 a ako máme hovoriť o konci vojny, ktorá zároveň znamenala aj začiatok novej politickej situácie?
Hostia:
Stanislav Mičev (historik), Matej Medvecký (historik moderných slovenských dejín)
-
Večera s Havranom oslavuje desiate výročie vysielania. Dnešná relácia bude 358 v poradí, v televíznom štúdiu a na cestách sa vystriedalo viac ako tisíc hostí a hostiek z oblastí humanitných vied, umenia, vedy, ekonomiky. Poslaním Večere je sledovať a sprevádzať významné a hlbšie fenomény slovenskej spoločnosti ukotvenej v európskom priestore a v tradícii európskeho kritického myslenia. Dnes, deň po prvom vysielaní Večere 29. apríla 2014 sa pozrieme na vybrané, kľúčové oblasti vývoja slovenskej spoločnosti, do akej miery sa zmenili, možno zanikli, alebo sa stali vypuklejšími. Budeme hovoriť o tom, ako sa spoločnosť mení, ako sa modernizuje, ale aj o jej trieštení a hľadaní podstaty toho, čo znamená súčasná európska spoločnosť v slovenskom prostredí.
Hostia:
Iveta Radičová (sociologička), Pavol Čekan (biochemik), Silvester Lavrík (prozaik a dramatik) -
Čo je podstatou verejnoprávneho vysielania? Služba politikom, alebo služba verejnosti? Čo znamenajú predstavy o vyváženosti, a prečo sa v kontexte vysielania rozprávame iba o politikoch v čase, keď televízie nemajú monopol na informácie?
Hostia:
Ján Füle (novinár), Petr Dvořák (bývalý generálny riaditeľ ČT), Tomáš Kamenec (odborník na mediálne právo), Zuzana Mistríková (filmová producentka) -
Z čoho, z akých zdrojov a inšpirácii pochádza nový fenomén antisystému s vlastnými médiami, vlastnými vedeckými predstavami a vnímaním sveta? Do akej miery a prečo sme z príčin odklonu časti spoločnosti vylúčili sociálne a ekonomické faktory, koho antisystém oslovuje a ako radikalizuje?
Hostia:
Matej Kandrík (politológ), Dominik Želinský (sociológ), Katarína Klingová (výskumná pracovníčka GLOBSEC) -
Majú desiatky tisíce stúpencov, veľké rozpočty a sebavedomie. Hnutia, ako Tvorivá spoločnosť alebo Milosť, berú čoraz viac veriacich z tradičných cirkví a zároveň podľa odborníkov predstavujú riziko spojené so sektárskymi znakmi. Čo predstavujú tieto hnutia pre jej členov a čo pre spoločnosť?
Hostia :
Kristína Ciroková (reportérka), Daniel Čistý (komik), Marek Vadrna (katolícky kňaz) - Laat meer zien
