Afleveringen
-
Digitálne zručnosti sa dnes stávajú rovnako dôležitými, ako bolo kedysi učenie sa angličtiny. Deti vyrastajú vo svete technológií, no nie všetky ich vedia aktívne a bezpečne využívať.
Aj preto vznikla spolupráca projektu Vedecký ambasádor s medzinárodnou programovacou školou Logiscool, ktorá sa snaží deťom ukázať, že programovanie nemusí byť strašiak, ale zábava.
Na workshopoch sa deti hravou a prirodzenou formou učia základy programovania. Nejde pritom len o samotné kódovanie, ale aj o rozvoj logického myslenia, kreativity či práce s modernými technológiami. V Logiscool sa venujú aj videoprodukcii, umelej inteligencii, bezpečnosti na internete alebo populárnym legotáborom.
Hosťom podcastu je Oto Lanc, ktorý priniesol Logiscool na Slovensko. V rozhovore vysvetľuje, prečo by deti nemali zaostávať v digitálnych zručnostiach a prečo je dôležité viesť ich k technológiám už od útleho veku. Rozprávame sa aj o tom, či sa programovať dokáže naučiť naozaj každý, prečo deti lepšie chápu princípy programovania cez vizuálne kódovanie a ako vyzerá moderné vzdelávanie, z ktorého deti neodchádzajú vystresované, ale motivované a s úsmevom.
Logiscool dnes funguje v tridsiatich krajinách sveta a na Slovensku má už deväť pobočiek. Ich cieľom je pripraviť deti na budúcnosť, v ktorej budú digitálne zručnosti nevyhnutnou súčasťou života.
Logiscool je zábavná škola programovania, ktorá pomáha rozvíjať tvorivosť, logické a systematické myslenie a napomáha deťom zorientovať sa v IT svete. Je súčasťou tohtoročného vzdelávacieho projektu Vedecký ambasádor. Ide o interaktívny projekt, ktorý organizuje CVTI SR pre žiakov priamo na školách po celom Slovensku. Cieľom je ukázať študentom, školám a širokej verejnosti, že veda je prístupná pre všetkých.
O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
-
Počet učiteľov na Slovensku z roka na rok klesá a podľa odhadov ich môže do roku 2030 chýbať až dvetisíc.Najkritickejšia situácia je v STEM odboroch, teda pri výučbe matematiky, fyziky, informatiky či chémie.
Lucia Polláková, vedúca oddelenia strategickej komunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, vpodcaste približuje iniciatívu Staň sa legendou medzi učiteľmi, ktorá sa snaží osloviť najmä generáciu Z a ukázať mladým ľuďom, že učiteľské povolanie môže byť zmysluplné, stabilné a atraktívne.
V rozhovore hovoríme o tom, prečo majú mladí ľudia z učiteľstva obavy a čo ich od tejto profesie najčastejšieodrádza. Mnohí si neuvedomujú benefity, ktoré táto práca prináša, od 45-dňovej dovolenky a väčšej časovej flexibility až po kreativitu či stabilné pracovné zázemie. Plat učiteľa rastie s pribúdajúcou praxou, s ďalším vzdelávaním ajrôznymi príplatkami.
Dozviete sa, ako sa dá stať učiteľom aj po absolvovaní iného vysokoškolského odboru a aké možnosti dnes ponúka portál poducit.iedu.sk, ktorý zhromažďuje všetky dôležité informácie o štúdiu aj učiteľskej profesii na jednom mieste.
Lucia Polláková je vedúca oddelenia strategickejkomunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Pochádza z učiteľskej rodiny, takže k vzdelávaniu mala blízko už od detstva. Vždy ju zaujímalo, ako sa dá učiť inak či zážitkovo, a preto vminulosti pracovala aj ako lektorka neformálneho vzdelávania. Dnes sa na ministerstve školstva venuje strategickej komunikácii, konkrétne témam duševného zdravia a tomu, ako zlepšiť postavenie učiteľov v spoločnosti. Je presvedčená, že bezpečné prostredie a duševná pohoda sú dôležitou súčasťou škôl rovnako ako získavanie vedomostí.
O podcaste
Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Počítačový vedec Michal Valko sa umelej inteligencii venuje viac ako 30 rokov. Jeho cesta viedla z rodných Košíc až do najprestížnejších svetových technologických inštitúcií, kde pracoval na vývoji systémov pre giganty, ako je Intel, Meta či Google DeepMind.
Michal vyrastal v metropole východného Slovenska, kde ho matematika fascinovala už od detstva. Na špeciálnom matematickom gymnáziu sa formoval v komunite,ktorú s úsmevom nazýva „matematická mafia“. Bolo to prostredie plné nadšenia, kde sa organizovali semináre a sústredenia na takej úrovni, že dostať sa na ne bolo pre mnohých iba snom. Po štúdiu v Bratislave považoval zaprirodzené pokračovať v akademickej ceste v USA , čo mu otvorilo dvere do globálneho vedeckého sveta. Postupne sa vypracoval na experta, ktorý stál pri zrode parížskeho Google DeepMind. Neskôr v spoločnosti Meta viedol výskumprelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2, ako aj modelu Llama 3.Dnes Michal Valko nielen prednáša a publikuje, ale ako founding researcher vo vlastnom startupe Isara Labs priamoformuje kolektívnu inteligenciu a novú generáciu umelej inteligencie. Okrem podpory desiatok startupov zameraných na klimatické zmeny či medicínu sa venujevlastným projektom. Jeho cieľom je vytvoriť energeticky efektívne modulárne modely a automatizovať vedu prostredníctvom kolektívnej inteligencie. Stojí za vznikom takzvaných neo-labov, ktoré hľadajú nové spôsoby, ako o umelej inteligencii premýšľať a ako do nej investovať.
Podľa Michala umelá inteligencia v blízkej budúcnosti prestane byť konkurenčnou výhodou a stane sa bežnou súčasťou nášho „skillsetu“, podobne ako je dnes internet. Keďže umelú inteligenciu vníma ako multiplikátor našich schopností, otvára sa nám priestor na hlbšiu otázku: Kde je naša skutočná ľudská pridaná hodnota? Tento rozhovor je pozvánkou na premýšľanie o svete, v ktorom strojeovládajú kód, ale človek musí držať v rukách zmysel a smerovanie.Michal Valko patrí k najvýznamnejším globálnym expertom na umelú inteligenciu a strojové učenie. Aktuálne zastáva pozíciufounding researcher v technologickom startupe Isara Labs, pričom jeho kariéra zahŕňa kľúčové vedecké posty v spoločnostiach Intel, Meta a Google DeepMind. Ako hlavný vedecký pracovník (Principal Scientist) v spoločnostiDeepMind viedol výskumný tím zodpovedný za vývoj a alignment prelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2 a potom v spoločnosti Meta Llama 3.
Svoju vedeckú cestu začal na Gymnáziu Alejová v Košiciach a Fakulte matematiky, fyziky a informatikyUniverzity Komenského v Bratislave, odkiaľ pokračoval na Carnegie Melon a University of Pittsburgh, kde v roku 2011 obhájil doktorát. Michal sa špecializuje na navrhovanie autonómnych algoritmov s minimálnym ľudskýmdohľadom, predovšetkým v oblastiach deep reinforcement learning a self-supervised learning. Okrem pôsobenia v komerčnom sektore je kmeňovým výskumníkom v inštitúte Inria a prednáša na prestížnej parížskej ENSParis-Saclay. Svojím inovatívnym prístupom ku škálovaniu a k efektivite veľkých jazykových modelov (LLM) dnes Michal Valko priamo formuje budúcnosť globálneho ekosystému umelej inteligencie.
O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách.
-
Vedeli ste, že starovekí Egypťania pili pivo cez trstinové slamky? Že pri mumifikácii vyhadzovali mozog z tela?Alebo že britská a francúzska smotánka sa v 19. storočí zabávala verejným odbaľovaním múmií?
Egyptológ Jozef Hudec priblíži spôsob života v starovekom Egypte spred niekoľkých tisícročí, a to cez fascinujúce detaily, každodenné zvyky aj veľké dejinné príbehy. Dozviete sa, prečo faraóni kedysi odchádzali na druhý svet spolu so svojimi služobníkmi, ako Egypťania pristupovali k smrti a posmrtnému životu aj to, prečo vnímali srdce ako sídlo identity a ľudskosti. Rozhovor vysvetlí rôzne prístupy k mumifikácii, ktoré opisoval grécky historik Herodotos, a ozrejmí, čo všetko predchádzaloceste do večnosti. Nahliadneme aj do staroegyptských domácností: pozrieme sa na to, ako sa starali o rodinu, aké postavenie mali ženy a čo sa dialo, keď niekto ochorel alebo zomrel.
Rozoberieme, ako sa vyrábalo staroegyptské pivo a prečo ho pili cez trstinové rúrky. Pristavíme sa pri tom, že pitie alkoholu má dlhú históriu aj u nás v Európe a že v stredovekudeťom do vody prilievali víno. Porozprávame sa o jedle, vôňach, hygiene a sviatkoch, ktoré prežili až do dnešných dní. Jedným z nich je aj sviatok Šam el-Nessim. Za múmiami netreba cestovať ďaleko do zahraničia, zopár ich nájdemeaj na Slovensku.
Na záver sa presunieme do súčasného Egypta a k archeologickému výskumu v Tell el-Retábí, ktorý už rokyprináša poľsko-slovenskej misii významné objavy a nové pohľady na život starovekej civilizácie.
Mgr. et Mgr. Jozef Hudec, PhD., vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na Univerzite Karlovej v Prahe. Pôsobí v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Od roku 2007 je spoluriaditeľom poľsko-slovenskej archeologickej misie v Tell el-Retábí. V období rokov 2018 až 2022 bol riaditeľom Slovenskej archeologickej misie v Sudáne v Duwejme Wad Hadž. V roku 1995 spoluzaložil nadáciu Aigyptos, ktorá vznikla s cieľom všestranne podporiť rozvoj slovenskej egyptológie.
O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
-
Študent tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy Matúš Vavro sa rozhodol čeliť výzve, ktorú so sebou prináša klimatická zmena. Pod vedením svojho školiteľa a svojej učiteľky, ktorá v ňom rozpoznala vedecký potenciál, sa začal venovať testovaniu surového mlieka na prítomnosť nebezpečných aflatoxínov M1. Jeho cieľavedomá práca ho priviedla až medzi finalistov Festivalu vedy a techniky AMAVET 2025 a priniesla mu ocenenie od magazínu Quark.
V aktuálnom rozhovore Matúš približuje pokrok vo svojom projekte, kde sa už nesústredí iba na potvrdenie prítomnosti toxínov, ale hľadá efektívne spôsoby ich odstraňovania. Opisuje proces získavania vzoriek a predstavuje riziká, ktorým ľudia čelia pri kontakte s týmito látkami. Mliekoje základom nášho jedálnička a jeho zdravotná neškodnosť je v čase globálneho otepľovania kľúčová, pretože vhodné podmienky na rast toxických húb sa čoraz častejšie objavujú aj v našom miernom podnebnom pásme.
Matúš prezrádza svoju cestu k vede a radí, ako správne motivovať rovesníkov k bádaniu. Podľa neho stačí podaťpomocnú ruku a veľa sa pýtať, aby vtiahol kolegov do tajov poznania.
Matúš Vavro je študentom tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy v Bratislave, odbor zdravotnícky laborant.Vedeckej činnosti sa venuje už vyše roka a plánuje pokračovať aj v budúcnosti. Vedie školský parlament, zúčastňuje sa na rôznych súťažiach a je zapojený do programu Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (DofE), kde sa sústredí na sebarozvoj.
O podcaste
Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a ApplePodcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
-
„S parazitológiou už nechcem mať nič spoločné!“ Aj takúto vetu si kedysi povedal dnešný odborník na kliešte Branislav Peťko po jednej zo skúšok. O niekoľko rokov neskôr sa však práve parazity stali jeho celoživotnou témou a kliešte objektom výskumu, ktorý pomáha vysvetľovať ich správanie aj riziká pre človeka.
Prečo máme dnes kliešťov viac ako kedysi? A prečo ich nachádzame aj vo vyšších nadmorských výškach, kde boli donedávna skôr výnimkou? V rozhovore vysvetľujeme, ako klimatická zmena ovplyvňuje ich výskyt a prečo spolu s nimi pribúdajú aj ochorenia, ako je kliešťová encefalitída či lymská borelióza.
Dozviete sa, prečo sú niektorí ľudia pre kliešte „atraktívnejší“ než iní a prečo približne štvrtinu populácie napádajú len zriedka. Búrame rozšírené mýty: kliešte neskáču, nelietajú aninepadajú zo stromov. Namiesto toho trpezlivo čakajú na kontakt s hostiteľom, ktorého vyhľadávajú najmä podľa telesného tepla.
Rozprávame sa aj o tom, čo na kliešte skutočne funguje, a to od repelentov až po testované alternatívy, a prečo je pri ich odstránení kľúčové najmä jedna vec – konať čo najskôr.
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., je slovenský parazitológa dlhoročný propagátor vedy na Slovensku. Vo výskume sa špecializuje na ekológiu a epidemiológiu kliešťov strednej Európy v podmienkach klimatickej zmeny. Od roku 1989 pôsobí v Parazitologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach, deväť rokov bol riaditeľom ústavu a členomPredsedníctva SAV. Pôsobí aj na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. V roku 2023 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy. Medzi jeho dlhoročné záľuby patrí rybárčenie, amatérske fotografovanie, turistika a obdivovanie krás Slovenska.
-
Všetko, čo svieti, vykonáva výpočty či nejakú činnosť, obsahuje čip alebo stovky čipov.
Vo svete prebieha čipová vojna medzi Čínou a USA v súvislosti s Taiwanom, kde sa vyrába veľká časť svetových polovodičov. Kde je v tomto strategickom boji Európa? A čo trebaurobiť, aby sme ako Európania boli v tejto oblasti sebaistejší a neopakovala sa situácia z obdobia pandémie koronavírusu, keď globálny nedostatok čipov ochromil výrobu áut aj elektroniky?
V minulosti bolo dokonca aj Československo súčasťou sovietskeho vesmírneho programu. Čo sa udialoa čomu sa dnes Slováci v oblasti polovodičov a čipovýchtechnológií venujú?
Na tieto otázky v rozhovore odpovedá riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra Michal Mičjan.Medzi hlavné ciele kompetenčného centra patrí nielen propagácia a popularizácia polovodičov, ale aj podpora vzdelávania, rozvoja startupov, malých a strednýchtechnologických firiem na Slovensku a pomoc pri zavádzaní inovácií do praxe. To znamená napríklad úpravy študijných programov na niektorých strednýchpriemyselných školách tak, aby absolventi boli lepšie pripravení na prácu v polovodičovom priemysle, ale aj vytváranie podmienok pre rozvoj inovatívnychfiriem a posilňovanie slovenského polovodičového ekosystému.
V podcaste sa dozviete aj to, prečo dnešné telefóny vydržia kratšie než kedysi a či existuje niečo, čo môžeme akospotrebitelia urobiť, aby nám elektronika slúžila dlhšie.
Ing. Michal Mičjan, PhD., je riaditeľom Slovenského čipovéhokompetenčného centra a vedecká osobnosť roka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za rok 2023 v kategórii Mladá vedkyňa/Mladý vedec.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
-
Čo ukázala pilotná eMaturita pre viac ako 6 300 stredoškolákov? Ako riaditeľka odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania vníma reakcieštudentov? A čo sa udeje, ak nastane takzvaný tlak zdola pri občasných sporných otázkach?
V najnovšom diele podcastu odhaľujeme zákulisie maturít, pričom tvorba maturitných testov trvá aj tri roky. Povieme si, ako funguje proces hodnotenia a čo znamená metódaštyroch očí. Rozoberieme využitie umelej inteligencie pri tvorbe nahrávok aj to, či sa matematika stane súčasťou eMaturity a či ľudia, ktorí stoja za maturitnými testami, vidiaaj virálne obrázky, ktorými na zadania reagujú študenti.
Tretiaci si navyše už v máji budú môcť nový systém prakticky vyskúšať, čo podľa hostky pomôže zvýšiť záujem o elektronické testovanie v budúcnosti, ktoré jeefektívnejšie, rýchlejšie a je pri ňom menšia pravdepodobnosť ľudského zlyhania.
PaedDr. Ivana Pichaničová, PhD., je riaditeľka odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania v Národnominštitúte vzdelávania a mládeže. Vyštudovala učiteľstvovšeobecnovzdelávacích predmetov matematika – chémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 sa odborne venuje realizácii maturitných skúšok a ďalších meraní výsledkov vzdelávania na základných a stredných školách.
O podcaste
Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEModboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
-
Laureátka Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov Kristína Kulcsárová približuje najrýchlejšie rastúce neurologické ochorenie sveta, Parkinsonovu chorobu.
Hoci je dnes toto neurodegeneratívne ochorenie pomerne dobre liečiteľné, medicína stále naráža na zásadný problém – nedokážeme ho úplne vyliečiť ani spomaliť. Navyšeho v bežnej praxi dokážeme diagnostikovať až v momente, keď sa objavia jasné pohybové prejavy, teda v značne pokročilom štádiu, keď je veľká časť nervových buniek už nenávratne poškodená. Cieľom výskumov je preto zachytiťpacientov skôr, presnejšie a efektívnejšie, pričom víziou do budúcnosti by mohol byť skríning včasnej neurodegenerácie ako bežná súčasť preventívnej prehliadky od určitého veku. Predtým je však potrebné nájsť vhodný biomarker,ktorý by zárodky ochorenia odhalil spoľahlivo a včas.
V rozhovore sa ponoríme do tajov mozgu, ktoré doktorku Kulcsárovú fascinujú od okamihu, keď jej zvedavosť v detstve začali sýtiť prvé knihy. Priblížime si menej známesymptómy ochorenia, ako aj špecifickú poruchu správania v REM spánku, ktorá môže byť dôležitým varovným signálom. Okrem technologického pokroku hostka zdôrazňuje silu prevencie, najmä potrebu pravidelného aeróbneho pohybu.Dozviete sa, prečo by sme mali týždenne venovať aspoň 150 minút aktivite, pri ktorej sa zadýchame, a ako môžeme vziať zdravie mozgu do vlastných rúk.
MUDr.Kristína Kulcsárová, PhD., je vedecká pracovníčka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, ktorá sa zameriava na Parkinsonovuchorobu a jej včasné (prodromálne) štádium. Za svoju vedeckú činnosť získala trikrát ocenenie Slovenskej neurologickej spoločnosti za najlepšiu publikáciu autora do 35 rokov.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
-
Ak ste stredoškoláci a stále neviete, kam po maturite, pomôcť vám môže veľtrh vysokých škôl ALMA MATER. Okrempredstavenia slovenských univerzít tu môžete získať aj kariérne poradenstvo či informácie o štipendiách pre talentovaných študentov.
Hosťom najnovšej epizódy podcastu Veda na dosah – o štúdiu je štátny tajomník Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pre vysoké školstvo a akademický výskum RóbertZsembera. V rozhovore spomína na vlastný výber vysokej školy aj na silný vplyv pani učiteľky matematiky, ktorá ho nasmerovala na jeho ďalšiu cestu.
Rozprávame sa o tom, ako sa slovenské vysoké školstvo prepája s umelou inteligenciou, prečo je dôležité budovať si sieť kontaktov a aký význam majú stáže či štúdium v zahraničí.
Talentovaní študenti môžu dnes získať štipendium až 4 000 eur ročne, pričom novinkou je aj podpora pre študentov na magisterskom stupni štúdia.
V epizóde sa dozviete aj to, prečo by si šikovný študent mal vybrať slovenskú univerzitu namiesto zahraničnej aprečo už pri niektorých profesiách nie je nevyhnutné ukončené magisterské štúdium.
Róbert Zsembera je štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum a splnomocnenec vlády SR pre rozvojľudských zdrojov v jadrovom odvetví. Roky sa venuje manažmentu vysokého školstva. Do funkcie štátneho tajomníka pre vysoké školstvo a vedu nastúpil po niekoľkoročnom vedení kancelárie rektora Univerzity Komenského v Bratislave, kde pôsobil ako riaditeľ. Počas svojej profesionálnej kariéry sa aktívne podieľal na lektorskej činnosti, tvorbe metodík a učebných materiálov k vzdelávacím programom.
O podcaste
Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.
-
Pri umelej inteligencii musíme byť realistickí, ale na druhej strane sa veľa straší. Tvrdí v rozhovore filozofka a etička umelej inteligencie Daniela Vacek, ktorá o sebe hovorí, že je v tejto téme umiernenou optimistkou.
Ako čerstvá laureátka ESET Science Award 2025 v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov sa vo svojej prácivenuje nielen negatívnym dosahom technológií, ale aj ich pozitívnym a neutrálnym stránkam. Rozoberá etiku využívania chatbotov a upozorňuje na riziká, ktoré vznikajú, ak rodičia vo veľkej miere využívajú jazykové modely pri vypracovávaní domácich úloh detí.
Hľadí na problematiku zodpovednosti za škody napáchané umelou inteligenciou či využívanie AI v medicíne.Zároveň poukazuje na chválenie technológie, ktoré sa často zrkadlí i v titulkoch článkov.
PhDr. Daniela Vacek, PhD., je poprednou filozofkou zameranou na etiku umelej inteligencie, zodpovednosť, kondicionály v normatívnom diskurze, analytickú estetiku a filozofickú logiku. Jej základný výskum sa zacieľuje na pozitívnu aj negatívnu stránku zodpovednosti.Pôsobí ako výskumníčka na oddelení analytickej filozofie vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied a čiastočne i na Katedre logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, posilnila tiež radyv Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií. Stala sa aj laureátkou ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
-
Približne každý šiesty pár dnes čelí problémom s plodnosťou. Jedným z hlavných faktorov je odkladanie rodičovstva na vyšší vek, hoci absolútna plodnosť ženy sa končí už okolo 42. až 43. roku života, keď sa šanca na otehotnenie s vlastnými vajíčkami prepadá pod hranicu 2 percent.
V tejto epizóde sa pozrieme na to, kedy je po neúspešnej snahe o dieťa správny čas navštíviť odborníka a akú úlohuv tomto procese zohráva životný štýl.
Diskutovať budeme o vplyve vyváženej stravy, ale aj o rizikách nadmerného užívania multivitamínov. Posvietime si na mýty a fakty o mužskej neplodnosti súvisiace so škodlivosťou telefónov vo vreckách či notebookov na stehnách. Kriticky zhodnotíme i narastajúci trend mrazenia vajíčok a testovania ovariálnej rezervy.
Vedecko-technický tím roka 2025 nám priblíži svoj výskum v oblasti urogenitálnych ochorení a reprodukčného zdravia.Dozviete sa, ako do biomedicíny vstupuje umelá inteligencia a ako chcú vedci edukovať mladú generáciu prostredníctvom vlastnej stolovej hry.
Prof. Ing. Mária Mareková, CSc., je odborníčkouv oblasti klinickej biochémie z Ústavu lekárskej a klinickejbiochémie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach. V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa venuje štúdiu biomarkerov využiteľných v laboratórnej diagnostike ochorení. Je autorkou, resp. spoluautorkou viac ako 250 pôvodných vedeckých a odborných prác publikovaných v zahraničných i domácich časopisoch, učebných textov, kníh a monografií.
Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA, EFRM,je reprodukčná špecialistka a medicínska riaditeľka GYNCARE, ktorá sa viac než 20 rokov zaoberá reprodukčnou medicínou. V júni 2025 sa v Paríži stala prvou Slovenkou, ktorá úspešne absolvovala prestížnu európsku skúšku ESHRE-EBCOG EFRM.
Vedecko-technický tím roka získal v roku 2025 Cenu zavedu a techniku pod vedením profesorky Márie Marekovej. Tím pracovníkov Ústavu lekárskej a klinickej biochémie LF UPJŠ v Košiciach, Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UPJŠv Košiciach, Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a reprodukčnej kliniky Gyncare sa aktívne venuje výskumu urogenitálnych ochorení žien a reprodukčného zdravia. Spoločné úsilie prinieslo uznanie na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. V roku 2022 členovia tímu úspešnepodali medzinárodnú patentovú prihlášku a získali viacero prestížnych ocenení (2024 – FEBS Journal Poster Prize, Súťaž mladých onkológov Slovenska; 2023 – L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede na Slovensku a iné).
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
-
Čo treba robiť, ak máte doma piataka, ôsmaka či deviataka, ktorý sa chystá na strednú školu? Čas na podanie ePrihlášky máte do 20. februára 2026. V mimoriadnom prvom diele podcastu Veda na dosah – oštúdiu vám prinášame najdôležitejšie informácie o tom, ako absolvovať celý proces rýchlo, správne a bez stresu.
V rozhovore vysvetľujeme, prečo je poradie vybraných škôl kľúčové a prečo mýtus o „poistke“ na prvom mieste v skutočnosti nedáva zmysel. Dozviete sa, ako funguje vyhodnocovací automat, ale aj to, že listinné formy prihlasovania nie sú úplne zrušené. Objasníme, ako sarodič dozvie o prijatí dieťaťa na strednú školu a prečo po novom odpadá potreba potvrdzovania nástupu.
Zároveň odpovieme na otázku, ako postupovať v prípade, ak dieťa neprijmú na žiadnu školu, a kde nájdete informácie o jeho úspešnosti na prijímacích skúškach. Rozoberieme si aj to, či je potrebné absolvovať klasické prijímacie skúšky, ak už má žiak za sebou úspešné talentové skúšky. Na záver sa pristavíme pri rôznych špecifických situáciách a navedieme vás na miesta, kde môžete v prípade potreby hľadať pomocči radu.
Martin Bezek študoval na Katedre verejnej správy a regionálneho rozvoja Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde aktuálne aj naďalej pôsobí. Počas štúdia začal pracovať pre regionálnu samosprávu. Po skončení univerzity pokračoval v práci na Odbore stratégie, regionálneho rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja. Pôsobil naMinisterstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Aktuálne pôsobí na Sekcii informačných technológií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a je produktovým manažérom systému ePrihlášky.
O podcaste
Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
-
Slovenské rieky v sebe skrývajú nielen prírodné bohatstvo, ale aj vrstvy ľudskej histórie. V tejto epizóde podcastu sa rozprávame s docentkou Miroslavou Daňovou, jednou z priekopníčok podvodnej archeológie na Slovensku.
Pozrieme sa na začiatky archeologického výskumu v slovenských riekach, na motivácie, ktoré stoja za ich objavovaním, aj na to, ako archeológ dokáže správne vybrať lokalitu na ponor. Dozviete sa, aké metódy sa pri podvodnom výskume používajú, a ako si jednu z nich môžete vyskúšať pokojne aj doma, napríklad vo vani.
Nazrieme do histórie potápania a zistíme, ako vyzerali potápači rakúsko-cisárskej armády v 19. storočí.Priblížime si objav pozostatkov rímskeho mosta z roku 2022, ktorý prekvapil našich aj európskych odborníkov.
Reč bude o tom, čo treba robiť v prípade, ak náhodou narazíte na archeologický nález, a dotkneme sa aj rímskych gém a symboliky prsteňov.
Doc. Mgr. Miroslava Daňová, PhD., je archeologička a vysokoškolská pedagogička na Trnavskej univerzite v Trnave. Jej hlavným zameraním sú rímske šperky, glyptika (umelecké rezanie a rytie do kameňov, kovov alebo skla) a rímsko-provinciálna archeológia. Viac ako dvadsať rokov sa venuje potápaniu a je jednou z odborníčok, ktoré stoja za organizáciou prvého licencovaného kurzu archeológiepod vodou na Slovensku. Spoločne s tímom výskumníkov bola pri objave pilierov rímskeho mosta v obci Iža pri Komárne, ktorý je pamiatkou organizácie UNESCO.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
-
Rozhovor s významnou osobnosťou slovenskej vedy, odborníkom na stavebnú fyziku a laureátom Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky profesorom Jozefom Hraškom.
V novom diele podcastu sa venujemeúrovni denného osvetlenia v budovách na Slovensku aj v zahraničí, kde porovnávame rôzne prístupy k preslneniu a stavebníctvu. Hovoríme o Spojených štátoch, kde sa v sedemdesiatych rokoch stavali školy bez okien, o štáte New York a princípoch rímskeho práva pri vlastníctve pozemkov aj o tom, prečo niektoré budovy v meste, ktoré nikdy nespí, pripomínajú tvar torty. Zavítame aj do Japonska, Číny, Indie, Spojeného kráľovstva či Írska.
Profesor Hraška vysvetľuje, prečo je vhodnejšie ísť na obhliadku bytu počas zamračeného dňa, akú úlohu zohrávadenné svetlo v našom cirkadiánnom rytme a prečo je jeho nedostatok problémom nielen architektonickým, ale aj zdravotným. Dotýkame sa aj syndrómu chorých budov a širších súvislostí medzi prostredím, v ktorom žijeme,a naším fungovaním.
Prof. Ing. Jozef Hraška, PhD., pôsobí na Katedre konštrukciípozemných stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave od roku 1979. V rámci pedagogickej činnosti prednášal viaceré predmety, medzi inými špeciálne konštrukcie pozemných stavieb, solárnu technikua osvetlenie budov a udržateľnú architektúru. Garantoval a inovoval niekoľko študijných programov na všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa špecializoval na simulácie energií a vnútornéhoprostredia budov, denné osvetlenie, insoláciu a energetickú hospodárnosť budov. Je laureátom Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
-
Rozhovor so slovenskou astrobiologičkou, marsonautkou, veliteľkou simulovaných misií a expertkou na extrémofily Michaelou Musilovou o ceste na Mars, prekonávaní prekážokči o jej najnovšej výzve – niekoľkodňovej izolácii pod hladinou vody v úlohe veliteľky simulovanej misie.
V podcaste vedkyňa prezrádza, prečo vás môže silná alergia (napríklad na mango) vyradiť z výberového konania na astronauta, aké má sama šance letieť do vesmíru, ktorá krajina je podľa nej najbližšie k letu na Mars a ako by mohlo vyzerať ľudské prebývanie mimo Zeme, zatiaľ aspoň v teoretickej rovine. Doktorka Musilová vysvetľuje aj to, prečo sa gigatony ľadu v Grónsku topia okrem iného aj vplyvom pôsobenia extrémofilov.
Predstavíme vznik novej analógovej stanice simulovaných vesmírnych misií v Rožňave ako prvého zariadenia svojho druhu na Slovensku, ktorá slúži študentom, ale aj širokej verejnosti.
Dr. Michaela Musilová je astrobiologička a marsonautka, ktorá viedla viac ako tridsať simulovaných misií na Mars a na Mesiac pod záštitou agentúr NASA, ESA a viacerých medzinárodných organizácií. Získala množstvo prestížnych ocenení, napríklad Women in Aerospace – Europe Young Professional Award, Emerging Space Leaders Grant či zaradenie do rebríčka Forbes 30 pod 30. Pôsobí aj ako popularizátorka vedy a prednáša po celom svete. O jej živote vyšla kniha s názvom Žena z Marsu, ktorej je spoluautorkou.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
-
Rozhovor s vedúcou Krízovej linky pomoci IPčka Veronikou Tóthovou o prežívaní mileniálov – ľudí vo veku približne od 29 do 44 rokov – a o tlaku, ktorý nás vie počas sviatkov prevalcovať.
Pocit osamelosti stále patrí medzi najzávažnejšie problémy dnešnej doby. Čelia mu všetky vekové kategórie a pri nadchádzajúcich vianočných sviatkoch sa ťaživé pocity ešte prehlbujú.
V podcaste sa dozviete, že rozhovor s rodinou pred sviatkami môže nastoliť príjemnejšiu atmosféru. Čo robiť, ak pri štedrovečernom stole zaznejú témy, ktoré nás bolia alebo sa im nechceme venovať? Ako si nastaviť vlastné hranice a neporovnávať sa s druhými ľuďmi? Čo spraviť v prípade, ak sa na sviatky netešíme? A ako pracovať s týmto pocitom, keď okolie očakáva opak?
Hovoríme aj o takzvanej stratenej generácii mileniálov, skupine, ktorá masovo hlási chronickú úzkosť, depresiu, syndróm vyhorenia a pocit permanentného preťaženia. Dotýkame sa témy predĺženej adolescencie, tlaku na výkon avysvetľujeme, prečo je práve počas sviatkov dôležité dopriať si digitálny detox.
Mgr. Veronika Tóthováje vedúca Krízovej linky pomoci IPčko a psychologička, ktorá sa stará o kvalitu a odbornosť četovej poradne, spokojnosť dobrovoľníkov a zlepšovanie výkonu poradenských rozhovorov s mladými ľuďmi.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
-
Ako má vyzerať stredná škola, ktorá pripraví mladých ľudí na realitu 21. storočia? Riaditeľ súkromnej školy Skyro JánKožlej približuje model vzdelávania, ktorý mení tradičné predstavy o učení.
V podcaste hovorí o tom, ako funguje individuálny plán pre každého študenta, aký význam má adaptácia nových žiakov a rodičov a prečo otvorený dialóg dokáže posunúťmotiváciu na celkom inú úroveň. Stredná škola sa snaží o otvorený a tolerantný prístup, ktorým povzbudzuje k vzájomnej komunikácii.
Skyro predstavuje iný prístup k vzdelávaniu, kde sa žiaci učia s aktívnym využívaním umelej inteligencie. Do ich vzdelávacích osnov vstúpila oblasť takzvaného vibe codingu, pri ktorej študenti nepotrebujú ovládať samotný programovací jazyk, no vďaka umelej inteligencii dokážu programovať a vytvárať funkčné riešenia.
Dozviete sa aj to, ako nastavujú hranice medzi – na prvý pohľad – voľnejším prístupom a jasnými pravidlami, ako vyzerá spolupráca s poprednými školami v Dánsku a vo Fínsku, ale aj to, aké sú možnosti financovania štúdia.
Mgr. Ján Kožlej je riaditeľom súkromnej strednej školy Skyro a spoluzakladateľom spoločnosti Hemisféra, ktorá sa venuje vzdelávaniu v oblasti gamefikácie.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
-
Popularizovať vedu na Slovensku znie ako výzva. Na čele Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) stojí Štefánia Bartošová, skúsená marketérka, ktorá pretavila dlhoročné skúsenosti do sveta vedy. Teraz sa ju snaží priblížiť ľuďom cez osobnú skúsenosť.
Za rok pôsobenia vo vedení NCP VaT sa riaditeľka a jej tím vybrali do regiónov, kde sa zamerali na žiakov s projektom Vedecký ambasádor, a širokej verejnosti sa prihovárajúcez diskusie Zvedavé debaty – Ženy vo vede.
V rozhovore sa dozviete, ako podľa nej školstvo reaguje na rýchlo sa meniace prostredie ovplyvnené umelouinteligenciou, prečo vznikla potreba vytvorenia nového zážitkového centra vedy a aké aktivity prináša Týždeň vedy a techniky 2025.
Zaspomína si na učiteľov, ktorí v nej prebudili zvedavosť, na to, ako sa snaží k vedeckým témam smerovať svojho syna, aj na najväčšie výzvy pri propagácii vedy a techniky na Slovensku.
Ing. Štefánia Bartošová je riaditeľkou Národného centrapre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. V Centrevedecko-technických informácií zastáva aj funkciu riaditeľky odboru komunikácie.Svoje profesionálne skúsenosti získala pôsobením v oblasti marketingu a PR vo viacerých slovenských a medzinárodných spoločnostiach. Vo voľnom čase sa venuje výchove syna, cestovaniu, umeniu a dlhým prechádzkam v prírode. Zbožňuje dobré jedlo a ľudí.
Tento podcast je sprievodným podujatím Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2025.
Prebieha v období od 10. do 16. novembra 2025. Hlavnými organizátormi podujatia sú Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky a Centrum vedecko-technických informácií SR.Za podporu ďakujeme partnerom podujatia, ktorými sú Asociácia pre mládež, vedu a techniku AMAVET, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., Slovenské elektrárne, a. s., spoločnosť EPSON, Skyro, n. o.,First Global Slovakia.Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, StartitUp, portál VEDA NA DOSAH, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
-
Na Slovensku je najvyšší počet pacientov s alkaptonúriou na svete. Ochorenie čiernych kostí je zriedkavá dedičná metabolická porucha aminokyselín, ktorú skúma slovenský vývinový biológ pôsobiaci na Masarykovej univerzite v BrnePeter Fabian. V rozhovore približuje prácu so zvieracím modelom, s rybkou danio pruhované.
Vzácne metabolické ochorenie alkaptonúria sa v detstve prejavuje tmavnutím moču, neskôr černením spojivového a iného tkaniva v tele, napríklad chrupavky ucha alebo očného bielka. Biológ Peter Fabian robí výskum nakostrovej sústave rybiek.
V rozhovore spomína na horkosladký návrat po rokoch z postdoktorandského štúdia v Los Angeles aj na rozdiely medzi európskym a americkým výskumnýmprostredím. Mladým kolegom radí, aby pri začiatkoch budovania tímu vložili nohu do dverí, a s ďalšími vedeckými spolupracovníkmi sa snaží zhovárať najmä ako s ľuďmi.
Dozviete sa, prečo by mal mať mentor ďalších mentorov, čo Petrovi Fabianovi prináša členstvo v Klube Čiernych Kostí, aké zastúpenie má na Slovensku ochorenie fenylketonúria aj to, aké dôležité je byť v správnom čase na správnom mieste.
Mgr. Peter Fabian, Ph.D., je slovenský vývinový biológ. Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, kde vedie výskumnú skupinu zameranú na štúdium ochorenia alkaptonúrie prostredníctvom zvieracieho rybieho modelu danio pruhované. Získal prestížny ERC grant, ktorým súodmeňovaní vynikajúci mladí výskumníci zakladajúci nové výskumné projekty.
Všetkypodcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTISR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
- Laat meer zien
