Afleveringen
-
*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na sme.sk/toldo a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME.
Oči, nos, vlasy, úsmev a.... A tiež zuby sú jednou z prvých vecí, ktoré si na ľuďoch všímame. Výskumy hovoria, že ak sú rovné, viac sa usmievame a dokonca máme aj väčšiu šancu uspieť na pracovných pohovoroch.
„Čo sa týka detí, estetika nie je prioritou. Dôležité je najmä zdravie zubov a funkčnosť chrupu samého osebe. Nesprávne polohy zubov a čeľustí ovplyvňujú mnohé funkcie, ktoré telo potrebuje v ústnej dutine vykonať,“ vysvetľuje v podcaste Vizita čeľustný ortopéd Marián Sabo.
„Nie je to len prijímanie potravy a živín, teda či si vie dieťa bez problémov z jedla odhryznúť a potravu požuť, ale je to aj výslovnosť, dýchanie alebo poloha jazyka,“ dodáva prezident Slovenskej ortodontickej spoločnosti.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, kedy bol zhotovený prvý zubný strojček, ako sa od svojho vývoja zmenil, či jeho nosenie predstavuje pre tínedžerov stále traumu, ale aj o tom, či vám môže skomplikovať kontrolu na letisku.
Odporúčanie:
Marián Sabo odporúča rodičom akúkoľvek detskú knižku, ktorá sa venuje starostlivosti o zuby. Aby mohli svoje deti správne naučiť, čo zuby sú a ako sa o ne správne starať.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na sme.sk/toldo a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME.Piruety, kroky, skoky - na hudbu, v neustálom pohybe a niekedy aj vo fraku či v krásnej ligotavej róbe - toto a omnoho viac je súčasťou krasokorčuľovania, športu, ktorý na nás dokáže dýchnuť krásno.
"Ak sa chce dieťa profesionálne venovať krasokorčuľovaniu, ideálne je začať okolo štyroch-piatich rokov. Vtedy už vníma, čo od neho tréner vyžaduje. V piatich a šiestich rokoch už deti začínajú súťažiť," hovorí v podcaste Vizita bývalá profesionálna krasokorčuliarka a dnes trénerka Alexandra Hagarová.
"Dá sa začať aj neskôr, ale potom musí veľmi veľa dobiehať. Je to veľmi náročné a viditeľné pokroky či úspechy sa dostavia až po pár rokoch," dodáva.
Vysvetľuje, že pri krasokorčuľovaní platí to isté, čo aj v iných športoch. Päť percent úspechu je o talente, zvyšných 95 percent je tvrdá práca.
Ani to však nezaistí perfektný výkon v súťaži. "Krasokorčuliara môže zradiť najmä jeho hlava. Stres zohráva veľkú úlohu. Môže mať jazdu nacvičenú na sto percent, no pokiaľ to nemá správne nastavené v hlave, tak to na súťaži nepôjde," vysvetľuje trénerka.
Podieľa sa aj na progrese svojho talentovaného brata Adama Hagaru. Ten svoj potenciál dokázal na majstrovstvách sveta juniorov, na ktorých si vyjazdil bronzovú medailu.
V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou zhovárali o tom, s čím všetkým by mali počítať rodičia, ktorí chcú dať dieťa na krasokorčuľovanie, ako dlho trvá príprava na olympiádu a tiež, aké to je byť súčasťou trénerského tímu svojho súrodenca brata.
Dozviete sa aj to, prečo patrí salto vzad k zakázaným prvkom, a aké najškaredšie zranenia môžu pri tomto športe vzniknúť.
Odporúčanie:
Ak chcete vidieť dokonalé krasokorčuliarske umenie, Alexandra Hagarová vám odporúča pozrieť si olympijskú jazdu krasokorčuliara Nathana Chena, alebo dvojice Aljona Savchenková a Bruno Massot.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu. To je len veľmi stručný opis srdca. Ide však o veľmi dôležitý orgán, bez ktoré by náš život nebol možný. Ako teda vyzerá jeho jeden bežný deň?
„Srdce nepriamo zabezpečuje funkciu všetkých orgánov tým, že ich zásobuje krvou. Funguje ako pumpa, ktorá potrubiami, teda cievami, zabezpečí, že krv príde k orgánom. Je to zodpovedná a vytrvalá práca,“ hovorí v podcaste Vizita detský kardiológ Marko Bjeloševič, ktorý pracuje v bratislavskej poliklinike Váš lekár, ako aj v Detskom kardiocentre a zároveň učí na Lekárskej fakulte UK.
Odborník dodáva, že srdce dospelého človeka udrie až 100-tisíckrát za deň, pričom platí, že srdce dieťaťa je ešte aktívnejšie. V priemere urobí dvojnásobný počet úderov denne.
Napriek tomu, akú má dôležitú úlohu, nevyžaduje od nás veľa. Jediné, čo chce, je pravidelný pohyb. Postačí aj chôdza, no behom ho potešíte viac.
„Srdce vtedy zrýchľuje a buduje si vytrvalosť. Vieme, že pravidelný pohyb, najmä na čerstvom vzduchu, je naozaj to, čo pomáha, predlžuje život, zlepšuje vytrvalosť a prospieva zdraviu,“ vysvetľuje detský kardiológ.
V novej epizóde podcastu Vizita sa s moderátorkou Denisou Prokopčákovou zhovárali o prípadoch, keď srdce nefunguje úplne ideálne a príčinou sú vrodené srdcové chyby.
Bjeloševič prezradí, ako vedia lekári určiť, či sa dieťa narodí s vrodenou srdcovou chybou, ktoré diagnózy sú najčastejšie a ako veľmi môže pacientom pomôcť operácia.
Odporúčanie:
Marko Bjeloševič vybral pre poslucháčov Vizity aj knižné odporúčania. Sú to knihy známeho lekára Borisa Bajera: Protokol prirodzenej plodnosti, Medicína výživy 1 a Medicína výživy 2.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Kiwi, figy, ryby, ale aj mandle. Tieto a mnohé ďalšie potraviny by podľa internetu mali zlepšiť kvalitu spánku a skoncovať s prebdenými nocami.
A potom sú aj také, ktorým by sme sa mali vyhnúť, ak chceme mať pokojný spánok. K tým patrí napríklad alkohol alebo syr. Je to však naozaj tak?
"Niektoré potraviny naozaj nie je vhodné jesť pred spaním. Patrí medzi ne aj alkohol. Vplýva totiž na architektúru spánku. Alkohol je takzvaný trankvilizér, čo znamená, že nás utlmuje a má sedatívny efekt. Spôsobí to, že rýchlejšie zaspíme. Problémom je však to, že v tomto spánku nezotrváme dlho a nie je ani taký kvalitný," vysvetľuje v podcaste Vizita nutričná špecialistka Nikoleta Šimonová.
Dodáva, že niektoré štúdie naozaj naznačujú, že po večernej konzumácii syru sa môže zvýšiť výskyt nepríjemných snov. "Plesňové syry majú väčšiu koncentráciu biogénnych amínov, ktoré môžu vplývať na to, aké sú naše sny."
V novej epizóde Vizity sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, prečo je spánková rutina dôležitá, či môže viesť nedostatok spánku k obezite, alebo či sa dajú prebdené noci jednoducho dospať.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Veda nám otvára nové obzory. Vďaka nej dnes vieme, čo sa deje s nádorom po chemoterapii, ale aj to, aký vplyv má spodná bielizeň na naše zdravie.
Pravidelne raz za mesiac sa Vizita zmení. Odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.
Tento týždeň bude reč o tom, ako telo rozpoznáva rakovinové bunky ale aj o tom, čo hovoria výskumy o tangách a boxerkách.
Odporúčanie:
Dnešné odporúčanie ste už v podcaste Vizita určite počuli. No opäť sa k nemu vraciame. Je ním seriál Hodiny chémie, ktorý nájdete na Apple TV. Vznikol podľa knižnej predlohy s rovnakým názvom.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Najmladšie dievčatá, ktoré navštevujú psychiatrické ambulancie pre poruchy príjmu potravy, majú približne osem rokov. Najväčší nárast týchto diagnóz pozorujú lekári u jedenásť- a dvanásťročných detí.
"Poruchy príjmu potravy spája to, že človek začne vnímať jedenie ako problémové. Z jedla sa stáva nepriateľ," hovorí v novej epizóde Vizity psychiatrička Ivana Fuseková z Kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce poruchy príjmu potravy patrí mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatové prejedanie.
Psychiatrička však upozorňuje, že pribúdajú aj pacienti s diagnózami, ktoré mnohí ľudia nepoznajú. Patrí k nim najmä ortorexia a bigorexia.
"Ortorexia je nadmerné zaoberanie sa zdravými potravinami. V tomto prípade je strach viazaný na jednotlivé potraviny, či nie sú potenciálne pre zdravie nebezpečné, prípadne v akom množstve ich pacient môže prijať. Bigorexia je typickejšia pre mladých chlapcov. Ide o nadmerné zameriavanie na výzor a svalovú hmotu," objasňuje lekárka.
Dodáva, že stále platí, že poruchy príjmu potravy trápia častejšie dievčatá než chlapcov. Vlastnú skúsenosť s nimi má aj influencerka Nika Vujisić, autorka knihy Neinstantne krásna.
"Stále som mala pocit, že nemám dosť pevnú vôľu. Začalo sa to anorexiou, ktorá trvala niekoľko rokov, potom som prešla do záchvatového prejedania a neskôr sa k tomu nabalili ďalšie psychické problémy. Mala som depresie a potom mi diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu. Striedali s u mňa obdobia depresií a mánií," priznáva.
V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou zhovárali o tom, čo všetko so sebou poruchy príjmu potravy prinášajú, aký typ osobností je na ne náchylnejší, ale aj o tom, či sa dá boj s nimi definitívne vyhrať.
Odporúčanie:
Tento týždeň vybrali odporúčanie naše hostky. Nika Vujisić odporúča svoju knihu Neinstantne krásna, v ktorej sa zhovárala s trinástimi ľuďmi, ktorých potrápili poruchy príjmu potravy. Ivana Fuseková odporúča knihy Diagnóza F50 a Chuť žiť.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Počuli ste už niekedy o spasticite? Je to častá a závažná komplikácia. Trápi približne 40 percent pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu.
Medzi jej hlavné príznaky patrí zvýšené svalové napätie, skrátenie svalu a čiastočná strata hybnosti.
"Pacienti môžu pociťovať stuhnutosť, môžu mať kŕčovité prejavy, abnormálne polohy horných alebo dolných končatín a môžu mať aj bolesti," vysvetľuje príznaky spasticity v podcaste Vizita neurologička Zuzana Košutzká, ktorá pracuje na druhej neurologickej klinike Lekárskej fakulty a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
"Diagnostikuje sa klinickým neurologickým vyšetrením. Pacienta vyzveme, aby sa čo najviac uvoľnil a pasívne hýbeme jeho končatinami. Vďaka tomu zistíme, či je jeho svalové napätie zvýšené, znížené, alebo normálne," dodáva.
V novej epizóde podcastu Vizita sa budú s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávať o tom, po akých ochoreniach pacientov najčastejšie trápi a aj o tom, prečo sa na jej liečbu využívajú botulotoxínové injekcie a ako môžeme najviac pomôcť blízkym, ktorí s ňou bojujú.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Trénovať sa dá kdekoľvek a kedykoľvek. Pri kalistenike nepotrebujete žiadne špeciálne náradie ani oblečenie. Stačí vám vlastná hmotnosť a sebadisciplína. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je veľmi obľúbená.
"Najväčší boom zažívala kalistenika asi pred desiatimi rokmi. Odvtedy sa vytvorila na fitnes scéne stála komunita. Samozrejme, sčasti k tomu prispel aj covid. Keď boli fitká zatvorené, ľudia sa opäť vracali k cvičeniu s vlastným telom," vysvetľuje v podcaste Vizita obľúbenú formu cvičenia fitnes tréner Damián Vizár z EfectFitu.
"Ľudia si často myslia, že cvičenie s vlastným telom nie je vhodné na nárast svalovej hmoty. Je to však mýtus," dodáva.
V novej epizóde Vizity sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, ako sa dostal ku kalistenike, čo považuje za jej najväčšie prínosy a aké o nej kolujú mýty.
Odporúčanie:
K cvičeniu s vlastnou hmotnosťou patrí aj pole dance. V novembri sme sa rozprávali o radostiach aj úskaliach tohto športu s majstrami sveta Michaelou Michňákovou a Slavomírom Michňákom. Odkaz na túto časť nájdete v opise epizódy.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Sú dni, keď je cvičenie, odoslanie e-mailu či dokončenie práce akousi neprekonateľnou prekážkou. Naša myseľ uteká do iných zákutí a zrazu ani nevieme ako, a robíme niečo úplne iné. Jednoducho prokrastinujeme. Ako s mnohými zlozvykmi aj s prokrastináciou sa dá zatočiť.
Pravidelne raz za mesiac sa Vizita zmení. Odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte aj z podcastu Dve baby aj o vede.
Tento týždeň sa budú rozprávať o tom, čo sa v našom mozgu deje, keď prokrastinujeme, či sa s tým dá robiť, ale aj o tom, prečo by sme mali s pribúdajúcimi rokmi viac myslieť na to, ako vyzerá naša strava a zaradiť do svojej rutiny silové cvičenie.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Nestáva sa často, aby slovenská biotechnologická firma uzavrela veľký obchod so svetovou spoločnosťou. Na prvé počutie či čítanie ide o science fiction.
Ale keď to napíše prestížny americký časopis Forbes, zistíte, že je to realita. Príjemnú skutočnosť a dôkaz, že slovenskí vedci sa môžu presadiť v nesmierne náročnom a konkurenčnom prostredí.
V správe totiž stálo, že Sensible Biotechnologies, startup so sídlami v Bratislave a Oxforde, oznámil partnerstvo s Ginkgo Bioworks. Spoločne by mohli postaviť výrobu terapeutík na báze mRNA hore nohami.
Zakladateľmi nádejného startupu sú Slováci Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák.
Ich cieľom je vytvoriť geneticky upravené bunky, ktoré budú prirodzene produkovať mRNA. Tá by sa potom mala dať využiť na výrobu mRNA vakcín a liekov novej generácie, ktoré budú navyše mnohonásobne lacnejšie.
"Keď sme nad tým s Mariánom uvažovali, mysleli sme si, že to už určite niekomu napadlo. Veď je to také intuitívne. Ukázalo sa, že nie," hovorí v novej časti podcastu Vizita Miroslav Gašpárek, jeden zo zakladateľov Sensible Biotechnologies.
"Nikdy si nemôžeme byť na stopercent istí, no myslíme si, že sme prvá a najviac pokročilá firma na svete, ktorá sa snaží vymyslieť bunkový spôsob produkcie vysoko bezpečnej, vysoko funkčnej a zároveň zásadne lacnejšej mRNA," dodáva.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, ako vyzerala jeho cesta k syntetickej biológii, ako naozaj vyzerá svet startupov a či je náročné získať dobrých investorov.
Inovatívny mladý vedec prezradí aj to, čo ešte musia vedci vylepšiť na technológii mRNA, aby sa dala použiť na liečbu viacerých ochorení.
Odporúčanie:
Nie všetky startupy sú jednorožce. Existujú aj také, ktoré boli jednoducho len podvodom. K tým patrí aj spomínaná firma Theranos, ktorú založila ambiciózna Elizabeth Holmes.
Jej spoločnosť sľubovala prevratnú diagnostiku s použitím len pár kvapiek krvi. Príbeh Theranosu bol aj sfilmovaný. Ako seriál si ho môžete pozrieť na Apple TV.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Len relatívne krátko sa vieme vďaka odtlačkom prstov rýchlo a ľahko dostať do svojich mobilných telefónov. No v kriminalistickej praxi slúžia už viac ako 170 rokov najmä na identifikáciu páchateľov či obetí.
"Oficiálne boli uznané v Európe ako jedinečné až v devätnástom storočí, presne v roku 1853. A to vďaka úradníkovi Wiliamovi Herschelovi," vysvetľuje v podcaste Vizita antropologička Klaudia Kyselicová, ktorá pracuje v Akademickom centre výskumu autizmu a vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
Herschel vo voľnom čase pracoval na výskume odtlačkov prstov. Vzorky zbieral od rodiny, známych aj cudzích ľudí.
"Odtlačky prstov zbieral po celý svoj život a zistil, že sú naozaj unikátne u každého človeka, ktorému ich odobral. Všimol si aj to, že sa vôbec nemenia. A preto sa rozhodol presadiť, aby odtlačky prstov nahradili na niektorých zmluvách v Európe podpis," hovorí expertka.
Neskôr vedci zistili, že odtlačky nie sú významné len vďaka anatomickej štruktúre. Skrývajú omnoho viac, preto sa už dnes využívajú aj na rôzne DNA analýzy.
"To, že z latentne odobratého odtlačku je možné získať genetickú informáciu, sa ukázalo v roku 1997. S odtlačkom prstu na vzorke tiež zanechávame produkty potných žliaz a v nich zakonzervované epitelové bunky. A tiež reziduá chemikálií alebo drog, ktorých sme sa dotkli," objasňuje Kyselicová.
V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, čomu vďačíme za unikátnosť odtlačkov prstov, o ich využití v kriminalistike, ale aj o tom, čo majú spoločné s neurovývinovými ochoreniami a autizmom.
Odporúčanie:
V kriminalistike nachádzajú uplatnenie viaceré biologické odvetvia. Existuje napríklad odbor, ktorý sa nazýva forenzná entomológia. Odborníci, ktorí sa mu venujú, skúmajú hmyz odobratý z tiel obetí. Forenzných entomológov na svete nie je veľa, no ak máte šťastie, stretnutie s nimi naozaj stojí za to.
A mne sa to nedávno pošťastilo. Rozhovor nájdete na webe denníka SME pod názvom: Zistíte, čoho všetkého sú ľudia schopní. Aké prípady potrápili forenzné vedkyne?
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Nočné pomočovanie považujú deti za jeden z najstresujúcejších faktorov. Nasleduje hneď po hádkach a rozvode rodičov, uvádza Národný portál zdravia.
Zvyčajne však nemá psychologickú príčinu. Základný dôvod je najmä v nedokončenom dozrievaní centrálnej nervovej sústavy.
„Mozog a miecha dozrievajú a z nejakého dôvodu nie je možné, aby počas spánku vyhodnotili vnemy, ktoré má dieťa z močového mechúra, ktoré mu hovoria, že je plný,“ vysvetľuje v podcaste Vizita urológ Ján Breza mladší, ktorý pôsobí v Národnom ústave detských chorôb, aj v súkromnej klinike Interklinik.
„V záujme toho, aby sa močový mechúr nepoškodil preplnením, tak sa počas spánku vyprázdni. Dieťa sa však pri tom nezobudí. Je veľmi dôležité upozorniť rodičov na to, že tento fenomén je absolútne nezávislý od vôle dieťaťa, nedokáže ho ovplyvniť, nevie sa zobudiť. Prebudí sa až vtedy, keď cíti mokré pyžamo, posteľ a je mu zima,“ dodáva.
V novej epizóde podcastu Vizita o najčastejších urologických problémoch detských pacientov sa dozviete aj to, aký je rozdiel medzi únikom moču a pomočovaním, čo sú ich najčastejšie príčiny, ale aj to, aký je rozdiel medzi zápalom dolných a horných močových ciest. A tiež to, či pri liečbe môže pomôcť urologický čaj.
Odporúčanie:
Urologické ťažkosti netrápia len deti, ale aj dospelých. V starších častiach Vizity sme sa rozprávali s urológom Jánom Švihrom mladším napríklad o obličkových kameňoch alebo netradičných prípadoch v urologickej ambulancii.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Možno ste to už niekedy zažili: prvý dojem môže byť veľmi klamlivý. A to napriek tomu, že sa zdá logický.
Napríklad ľudská DNA neobsahuje len dôležité časti, v ktorých sa ukrýva kód na tvorbu jednotlivých proteínov, ale aj niečo, čo vedci dlho nazývali odpad (z anglického junk DNA, pozn. red.). Na prvý pohľad totiž tieto reťazce nemali žiadnu úlohu. Aspoň to si mysleli doposiaľ.
Ukazuje sa však, že všetko môže byť inak.
Výskumy tiež odhaľujú, že prvý dojem môže zavádzať aj pri hypochondroch. Mnohí si pri tomto slove predstavia ľudí, ktorí sa prehnane starajú o svoje zdravie a každý deň sedia v ambulantnej čakárni. No zo zistení švédskych vedcov vyplýva, že ľudia, ktorí trpia hypochondriou, sa nedožívajú vyššieho veku. Naopak, majú tendenciu zomierať skôr.
Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž bude rozprávať s biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte aj z podcastu Dve baby aj o vede.
Tento týždeň sa pozrú na záhadné úseky DNA aj nečakané zistenia o hypochondrii.
Odporúčanie:
Biologička Simona Schwarz vám tento týždeň odporúča sci-fi knihu Hora v mori, v ktorej vedci objavia vysokointeligentný druh chobotnice. Denisa Prokopčáková zase Genetiku od Eduarda Kočárka, ktorá ponúka ucelený výklad stredoškolského učiva.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Niektorí odborníci hovoria, že ak je naše telo za ideálnych podmienok perfektne vyladený stroj, tak pečeň je jednou z jeho najdôležitejších súčiastok.
Je najväčším orgánom brušnej dutiny, priemerne váži približne 1,5 kilogramu. Hrá dôležitú úlohu pri metabolizme, slúži na detoxikáciu organizmu, ako zásobáreň glykogénu, dokáže vytvárať bielkoviny a aj žlč.
Ochorenia pečene sú podľa lekárov stále výrazne stigmatizované.
"Je zaujímavé, že ak má niekto choré srdce alebo pľúca, neváha o tom hovoriť so svojimi blízkymi alebo trebárs známymi v čakárni u zubára," hovorí v podcaste Vizita Ľubomír Skladaný, vedúci hepatológ v Transplantačnom centre v Banskej Bystrici.
"Ale o chorobách pečene ľudia hovoria s väčšou ťažkosťou. Na celom svete je s ochoreniami pečene spojená určitá stigma. Stále si totiž spoločnosť navráva, že ak má človek problémy s pečeňou, musí byť alkoholik," dodáva.
Napriek tomu priznáva, že na Slovensku je za približne polovicu všetkých chorôb pečene zodpovedný práve alkohol. Platí to pri miernych, stredne závažných aj závažných ochoreniach.
V novej časti Vizity sme sa zhovárali aj o tom, ako sa za uplynulé desaťročia zmenila naša strava, prečo sa táto zmena pečeni nemusí páčiť alebo čo má tento orgán spoločné s imunitným systémom.
Odporúčanie:
Vstrebávanie vitamínov, minerálov nie je vôbec jednoduchá téma. Podrobnejšie sme sa o tejto téme rozprávali v staršej časti Vizity s biológom Viktorom Bielikom. Nájdete ho pod názvom: Po prebudení je lepšie vypiť pohár vody, než siahať hneď po vitamínoch.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Zľavnené predplatné na SME.sk za 31 eur nájdete na sme.sk/narodeniny
_
Syndróm polycystických vaječníkov trápi počas reprodukčného veku približne osem až trinásť percent žien, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia.
Podľa WHO zostáva na celom svete nediagnostikovaných až 70 percent žien s týmto syndrómom.
"Platí tiež, že pri tejto diagnóze je veľmi veľa takzvaných čiernych čísel. Znamená to, že mnohé ženy sú nesprávne diagnostikované. Napriek tomu, že syndróm polycystických vaječníkov majú, prepadávajú sitom a lekár im nestanoví diagnózu," vysvetľuje v podcaste Vizita gynekologička Lenka Lapides z reprodukčnej klinky Reprofit.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, ako lekári diagnostikujú syndróm polycystickcých vaječníkov,prečo na jeho určenie nestačia iba cysty na vaječníkoch, čo pre ženu táto diagnóza znamená, alebo či je nutné pri liečbe vždy nasadiť antikoncepciu.
Odporúčanie:
Tento týždeň by som vám rada opäť odporučila Gyncast, podcastovú minisériu denníka SME o gynekologických a pôrodníckych témach. Moderuje ho Janka Imrichová a jej stálym hosťom je primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne Peter Kaščák.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Najprv sa stal populárnym medzi bohatými a slávnymi, jeho užívaním sa chválil aj známy podnikateľ Elon Musk. Netrvalo dlho, a Ozempic spôsobil ošiaľ na sociálnych sieťach. Vo videách, ktoré videlo takmer pol miliardy ľudí, mnohí zdieľali zázračné premeny svojej postavy.
Média o ňom informovali ako o výnimočnom lieku, ktorý má potenciál zastaviť epidémiu obezity. Stačí iba jedna injekcia Ozempicu týždenne a prebytočné kilá miznú. Čoraz častejšie sa však ozývajú aj hlasy ľudí, ktorým liek spôsobil vážne nežiaduce účinky.
„Liek Ozempic je primárne vyvinutý na liečbu cukrovky druhého typu. Stimuluje totiž produkciu inzulínu a potláča glukagón. To je však len jeden jeho účinok. Okrem toho pôsobí aj na tráviaci trakt a práve z toho vyplývajú mnohé jeho nežiaduce účinky: pocit plnosti, napínanie na zvracanie a podobne," vysvetľuje v podcaste Vizita obezitologička Adela Penesová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.
„Má vplyv aj na centrálny nervový systém, konkrétne na mozgovú časť, ktorá sa nazýva hypotalamus. Ale aj ďalšie, takzvané hedonické centrá alebo centrá užívania si jedla,“ dodáva.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, čo sa v ľudskom tele deje po užití liekov Wegovy, Ozempic alebo Saxenda, ako sa tieto lieky podávajú, aké sú možné riziká spojené s ich užívaním, a či môžu byť nebezpečné.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Medicína a farmácia sú plné príbehov. Aj tie formovali svet, v ktorom dnes žijeme. Mnohé z nich sú verejnosti neznáme a pomaly zapadajú prachom. Lekárka Lívia Hlavačková sa ich rozhodla oprášiť vo svojej novej vedecko-popularizačnej knihe Od elixírov po lieky.
Pravidlá na to, čo všetko musí spĺňať liek pred uvedením na trh, platia len relatívne krátko. V minulosti na ich účinky ľudia prichádzali na základe vlastnej skúsenosti, ktorá so sebou často prinášala aj smrť.
Jedným z liekov, ktoré boli varovným znamením a privolali potrebu určitých regulácií, bol talidomid.
„Liek bol určený na rannú nevoľnosť, a keďže si všetci mysleli, že je veľmi bezpečný, dávali ho aj tehotným ženám. Lekári sa totiž domnievali, že talidomid telo neabsorbuje tak, ako vtedy používané barbituráty. A preto vraj nehrozilo riziko predávkovania sa,“ vysvetľuje v podcaste Vizita Lívia Hlavačková.
„Až po niekoľkých rokoch sa zistilo, že keď sa podáva počas tehotenstva, spôsobuje vývojové chyby. Konkrétne chorobu, ktorá sa nazýva fokomélia. Skrátia sa pri nej dlhé kosti končatín natoľko, že to vyzerá, akoby dieťaťu rástla dlaň priamo z ramena či chodidlo z panvy.“
V podcaste sa dozviete aj to, prečo antibiotikum v malinovom sirupe v roku 1937 zabilo stovky detí, alebo ako dlho dnes vedcom trvá, kým vyvinú liek.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka, uvádza Liga za duševné zdravie.
Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, ale aj pokles sebavedomia, poruchy spánku, a rôzne bolesti.
„O depresii ako o duševnej poruche hovoríme vtedy, ak jej príznaky pretrvávajú aspoň dva týždne. Prejavuje sa tým, že človek má veľmi smutnú náladu, nič ho nevie potešiť, obviňuje sa za veci, ktoré mohol urobiť a neurobil, alebo naopak. Takýto človek by ma vyhľadať odbornú pomoc,“ vysvetľuje v podcaste Vizita farmakologička Daniela Ježová, ktorá pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.
Viacerí z nás majú medzi svojimi blízkymi človeka, ktorí trpí depresívnou poruchou. S blížiacimi sa Vianocami uvažujeme, aký dar by mu urobil radosť. Vedkyňa radí, aby sme boli v tomto smere opatrní.
„Mnohí z nás určite majú vo svojom okolí človeka, ktorý trpí depresívnou poruchou a je nešťastný. Vieme, že celý život túžil kúpiť si zájazd do Turecka, no nikdy sa mu to nepodarilo. A s dobrým úmyslom mu ho kúpime, pretože mu chceme urobiť radosť,“ hovorí Ježová.
„V skutočnosti však tomu človeku iba ublížime, pretože napriek tomu, že by sa naozaj chcel tešiť, nevie to. Navyše, vidí vašu snahu, vie, že ste mu chceli pomôcť, začne viniť sám seba, a to jeho pocity smútku, neistoty a nešťastia ešte viac prehĺbi,“ dodáva.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, aké sú teórie vzniku depresie, prečo vedci stále skúmajú mechanizmus účinku antidepresív, ale aj o tom, prečo neodporúča pacientovi s depresiou darovať zájazd do zahraničia.
Odporúčanie:
Depresia je jednou z tém, kvôli ktorej nám často píšete. Chceli by ste o nej vedieť viac. Na webe denníka SME nájdete viaceré dlhé a vyčerpávajúce rozhovory o depresívnej poruche. Odporúčam vám napríklad rozhovor so psychiatrom Cyrilom Höschlom alebo Jiřím Horáčkom.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Ak začínate so športom, vybrať si aktivitu, ktorá bude ideálna, nie je vôbec jednoduché. Väčšinu ľudí láka beh, napriek tomu, že podľa trénerov nie je ani zďaleka vhodný pre každého.
Platí však, že bez ohľadu na to, či sa venujete behu, bicyklovaniu, lyžovaniu, alebo plávaniu, nemali by ste podceniť silový tréning. Slúži totiž ako prevencia pred zraneniami a zvyšuje športovú výkonnosť.
Tento týždeň zavíta do nášho štúdia tréner Šimon Klimčík, ktorý je jedným z autorov novej knihy o pohybe s názvom Nerev.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa bude rozprávať o tom, ako vybrať ten správny šport, aké sú prínosy a benefity bicyklovania, behu či plávania, prečo pri lyžovaní dochádza často k zraneniam, ale aj o tom, aké je byť súčasťou trénerského tímu Petry Vlhovej.
Odporúčanie:
Ak sa chcete dozvedieť viac o behu a plávaní, odporúčam vám dva staršie rozhovory, ktoré nájdete na webe denníka SME. Prvý je rozhovor s biologom Viktorom Bielikom, druhý zase s trénerom plávania Matúšom Putalom. Odkazy na ne nájdete v opise tejto epizódy.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
-
Bežná teplota zdravého ľudského tela sa pohybuje v rozmedzí od 35,8 do 37 stupňov Celzia.
Ak teplomer ukazuje vyššiu hodnotu, znamená to, že máte horúčku. A tiež, že vo vašom tele pravdepodobne prebieha neúprosný boj s infekciou.
Hoci vám to možno nikdy nenapadlo, horúčka predstavuje pre telo vážnu investíciu. Zohriať celý systém o niekoľko stupňov Celzia ho totiž stojí naozaj veľa energie.
Rýchlosť metabolizmu sa zvýši zhruba o 10 percent na každý stupeň, o ktorý stúpne telesná teplota. Na to, aby človek prežil, musí telo spaľovať viac kalórií. A to všetko sa deje v snahe posilniť imunitný systém.
Tento týždeň bude hostkou redaktorky Denisy Prokopčákovej farmaceutka Karin Marček Malenovská. Reč bude o tom, ako v našom tele vzniká horúčka, ktoré teplomery ju dokážu najpresnejšie zmerať, akými liekmi ju môžeme znížiť, či je iné dávkovanie u detí a u dospelých, a v ktorých situáciách by sme mali vyhľadať lekára.
Odporúčanie:
Zima je obdobie, keď sa na nás ľahšie a rýchlejšie lepia rôzne patogény. V starších častiach Vizity sme sa rozprávali s virologičkou Tatianou Betákovou o víruse chrípky, nedávno aj s pneumológom Štefanom Laššánom o pneumokokoch.
Tento rok odborníci zaznamenali medzi deťmi zvýšený počet prípadov takzvaného suchého alebo studeného zápalu pľúc. Bližšie informácie sme vám priniesli v dvoch textoch v denníku SME.
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
- Laat meer zien
