Afleveringen
-
Hlavnou stratégiou Ruska v jeho vplyvových operáciách v štátoch NATO a EÚ je kultúrna premena informačného a rozhodovacieho priestoru. Do tej zapadajú tisíce aktivít ako je výmena médií za alternatívne kanály, potlačenie úlohy mainstreamových médií či potlačenie slobodného rozhodovania sa riaditeľov verejnoprávnych inštitúcií. Cieľom informačného ovplyvňovania je, aby sa ľudia báli, aby sa cítili zmätení a ohrození a aby sa utiekali k novému rámcu hodnôt.
Prečo sa Rusko usiluje o získanie prevahy v informačnom prostredí? Ako by sme mali vnímať termín “naratív” a ako sú naratívy prepojené na hodnoty? Prečo dnes môže dezinformačnú kampaň robiť prakticky hocikto? Ako fungujú psychologické operácie ako je napríklad QAnon? Prečo pracuje ruská propaganda s témou boja dobra proti zlu a ako to vychádza zo západnej kultúry?
Nakoľko Rusko posilňuje svoj vplyv na Západe vďaka prepojeniam na osoby s rozhodovacím potenciálom? Do akej miery sa to týka ľudí s politickým alebo vojenským pozadím v štátoch NATO a ako sa im Rusko revanšuje? Nakoľko dochádza k šíreniu protichodných tvrdení v ruskej propagande a čo je cieľom tejto taktiky? Ako ju Rusko testovalo v minulosti a nakoľko ju uplatnilo počas pandémie Covid-19?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou a expertkou na politickú komunikáciu a online propagandu Alexandrou Alvarovou.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.
-
V Českej republike tvoria ženy približne 45 % žurnalistickej profesie. Samotné zastúpenie žien v médiách teda problém nie je. Problém je to, že ženy sa veľmi málo dostávajú na vedúce pozície, kde sa skutočne rozhoduje o mediálnej agende. Napriek tomu, že tvoria v ČR takmer polovicu žurnalistickej profesie, ich podiel medzi šéfredaktormi 28 hlavných českých spravodajských redakcií je len okolo 7 %.
Prečo je diverzita v redakciách médií dôležitá? Ako napomáha zvyšovaniu dôvery verejnosti v médiá či zaisťovaniu vhodného nastoľovania agendy? Kde sa Česká republika nachádza v medzinárodných rebríčkoch s ohľadom na prítomnosť žien v médiách a ich zastúpenie na vedúcich pozíciách?
Aké aktivity vykonáva spolok Ženy v mediích? Prečo sa jeho členky a členovia snažia komunikovať s mladými novinárkami a ako im môže vzájomný kontakt pomôcť? Aké témy iniciatíva rieši a ako sa ich snaží posúvať medzi verejnosť či polikov?
Akú podporu zväčša očakávajú novinári a novinárky od redakcií médií? Aké sú praktické skúsenosti novinárov a novináriek s urážkami a zosmiešňovaním a aké percento z nich sa stretlo s doxxingom či fyzickými útokmi? Ako sa môžu ženy v médiách brániť pred sexizmom či osočovaním?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so sociologičkou médií a spoluzakladateľkou spolku Ženy v mediích Marínou Urbánikovou.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.
-
Zijn er afleveringen die ontbreken?
-
Regulácia AI je bezpochyby potrebná, ale sama o sebe nestačí. Akt o umelej inteligencii z dielne Európskej únie je veľmi vítaný základ, keďže nastavuje pravidlá hry a mantinely. Zároveň sa ale žiadny pokus o obmedzenie negatívnych dôsledkov AI nezaobíde bez spolupráce so súkromnými firmami, ktoré tieto nástroje vyvíjajú.
Do akej miery sú dnes AI nástroje zneužívané na tvorbu falošného obsahu? Prečo majú bežní ľudia z AI nástrojov obavy a do akej miery ich Slováci a Česi používajú? Prečo môže AI pomôcť zlepšiť zameranie a charakter čínskych dezinformačných kampaní v strednej Európe?
Prečo útočia ruskí a čínski škodliví aktéri na členské štáty NATO a ako ich kampane ohrozujú zahraničné misie Aliancie? Na koho cielila ruská dezinformačná kampaň “Dvojník” a prečo využívala falošné webstránky či videá s celebritami? Nakoľko je úspešná čínska dezinformačná kampaň “Spamouflage” a aké taktiky v priebehu času používa?
Ako definuje problém rastúceho používania AI nástrojov nová stratégia NATO voči AI? Ktoré hrozby NATO vníma ako najzásadnejšie? Ako by mohla AI Aliancii pomôcť, napríklad pri odhaľovaní dezinformácií či budovaní systémov včasného varovania? Mohlo by NATO využívať AI avatary, ambasádorov či influencerov?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme. -
Na Slovensku aj Českej republike sú pomerne zásadné nedostatky v boji proti hybridným hrozbám, a to tak v legislatíve, ako aj na inštitucionálnej úrovni, v oblasti finančných a personálnych kapacít. Hybridné hrozby, dezinformácie a zahraničné pôsobenie dnes nie sú dostatočne reflektované v legislatíve ani v strategických dokumentoch.
Akým prekážkam čelia osoby na dôležitých inštitucionálnych pozíciách v Česku a na Slovensku? Aké sú najzávažnejšie hybridné vplyvy z Ruska a Číny, ktoré dnes ovplyvňujú tieto dva štáty? Aké dôsledky má toto pôsobenie pre kvalitu demokracie a súdržnosť spoločnosti? Ako môžu štáty budovať svoju strategickú komunikáciu a prečo stále panuje nepochopenie ohľadom toho, čo tento termín znamená?
Ako by bolo možné do českého trestného poriadku zahrnúť spoluprácu s cudzou mocnosťou a odovzdávanie citlivých informácií? Prečo je to vlastne potrebné? Čo by bolo vhodné upraviť v českej sankčnej legislatíve? Existujú vhodné opatrenia aj v oblastiach, ktoré sa netýkajú legislatívy, napríklad v spolupráci medzi inštitúciami?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Centra pre informovanú spoločnosť Veronikou Víchovou.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme. -
Rusko je jadrová krajina, ktorá sa od začiatku invázie na Ukrajinu systematicky vyhráža použitím jadrových zbraní na Ukrajine, ale aj voči ostatným krajinám, ktoré legitímne podporujú Ukrajinu. Jediným zdrojom, ktorý by mohol podnietiť tretiu svetovú vojnu, je práve Rusko.
Nakoľko je korektný naratív o mierumilovnom Rusku a expanzívnom Západe? Do akej miery môže byť hrozba jadrového konfliktu realistická? Čo znamená termín reflexívna kontrola a čo sa touto stratégiou snaží Rusko dosiahnuť? Mohla by byť Ukrajina začlenená do štruktúr EÚ a NATO aj počas pokračujúcej vojny? Ako funguje rozhodovanie v NATO a čo musí byť splnené pri rozširovaní Aliancie?
Prečo je víťazstvo Ukrajiny kľúčové aj pre Západ? Na akých morálnych, medzinárodnoprávnych či bezpečnostných dôvodoch stojí jej západná podpora? Nakoľko dnes pomáha Slovensko a v čom sa angažuje? Môže byť vzťah s Ruskom v súčasných podmienkach normalizovaný? Prečo takáto rétorika ohrozuje našu bezpečnosť a reputáciu v NATO?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.
-
Termín hybridné hrozby pokrýva široké spektrum rôznych bezpečnostných hrozieb. Radíme tam kybernetické útoky, špionáž, rôzne sabotážne operácie, veľkú časť tvoria tiež rôzne informačné, propagandistické a psychologické operácie. Nebezpečné sú v tom, že si ich častokrát neuvedomujeme alebo ich podceňujeme. Hybridné operácie totiž bývajú realizované tak, aby nevytvárali dojem ohrozenia.
Ako ovplyvnili vnímanie hybridných hrozieb udalosti na Ukrajine v roku 2014? Nakoľko zmenili taktiky hybridných aktérov technológie ako sú tlač, televízia či internet? Kto každý môže používať hybridné nástroje? Ide len o štátnych aktérov alebo sa môžu zapájať aj kybernetické či teroristické skupiny oddelené od štátu?
Prečo hybridní aktéri cielia na demokratické voľby a kritickú infraštruktúru? Ako vníma hybridné hrozby NATO? Ako pomáha členským štátom a partnerom pri odhaľovaní zraniteľností a hybridných operácií škodlivých aktérov? S akými hybridnými operáciami sme sa stretli na Slovensku v posledných rokoch? Čo všetko patrí podľa NATO medzi tzv. narušujúce technológie a v čom spočíva ich škodlivosť?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme. -
V oblasti kyberbezpečnosti potrebujeme mať zastúpené rôzne uhly pohľadov, názory a perspektívy. Ich nedostatok vedie k tomu, že máme technické riešenia, ktoré nefungujú pre rôzne skupiny. Ak by sme si vzali príklad dizajnovania bezpečnostných opatrení pre sociálne siete, čisto mužský tím by mohol neúmyselne prehliadnuť špecifiká, ktorým čelia v online priestore ženy – či už sú to sexistické komentáre, bodyshaming, sextortion a pod.
Ako môže pri prekonávaní rodovej priepasti v oblasti kyberbezpečnosti pomáhať štát a jeho inštitúcie? Aká je v tomto ohľade úloha Národného bezpečnostného úradu? Čo je potrebné zmeniť v rámci formálneho vzdelávania? Aké nové témy by mali školy pokrývať, aby výučba zodpovedala potrebám novej doby? Aké možnosti a príležitosti majú mladé dievčatá a ženy na Slovensku pre zapojenie v kyberbezpečnosti?
Prečo dnes rastie počet prípadov ransomvérových útokov a na aké ciele sa útočníci zameriavajú? Ako fungujú phishingové útoky a ako ich môžeme odhaliť? Čo predstavuje tzv. digitálna závislosť a ako ju zhoršujú firmy neetickým správaním? Ako sa digitálna závislosť u mladých ľudí prejavuje a čo sú varovné signály? Prečo nechávame v online priestore digitálnu stopu a ako môžeme uplatniť svoje právo na súkromie a ochranu identity?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s ambasádorkami Women4Cyber Slovakia Luciou Kobzovou a Viktóriou Jaklovskou.
-
Celoslovenský prieskum ukázal, že až takmer 50 % LGBTI+ ľudí zažilo kvôli ich príslušnosti ku komunite nejaký incident, pričom nemuselo ísť o trestný čin, ale o priestupok. V drvivej väčšine išlo o verbálne útoky na verejnosti formou nadávok, urážok, zosmiešňovania, ale aj online útoky prostredníctvom správ či komentárov a násilné fyzické útoky. Alarmujúce je, že takmer 90 % z nich sa rozhodlo incident nikomu nenahlásiť.
Ako sa v posledných rokoch vyvíjali klamlivé naratívy o LGBTI+ komunite? Prečo sa terčami dezinformácií stávajú hlavne transrodové osoby? Aký obsah majú dnes termíny ako LGBT či gender propaganda? Prečo názory ľudí na túto komunitu mení najmä osobný kontakt či skúsenosť? Na akej úrovni je dnes na Slovensku akceptácia sexuálnych menších či vnímanie možnosti manželstiev párov rovnakého pohlavia?
Prečo sú hrozbou pre LGBTI+ ľudí hlavne online nenávistné prejavy? V akej miere sa ľudia z týchto menšín stretávajú s útokmi a aké obavy majú obete v prípade nahlásenia? Ako možno reagovať na verbálne či násilné činy, ktorých sa staneme svedkami? Ako je možné obete podporiť a aké nástroje sú pre ne dostupné vďaka inPoradni?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom iniciatívy Inakosť Martinom Mackom a právničkou poradenského centra inPoradňa pre LGBTI+ ľudí Dominikou Kardošovou.
-
V informačnom priestore rastú útoky na progresivizmus a liberalizmus, ktoré sa stali efektívnymi prostriedkami na nálepkovanie, resp. na vytváranie mentálnych skratiek. Tieto útoky vyvrcholili prejavom Roberta Fica na oslavách na Devíne, kedy volal po budovaní hrádze proti týmto ideológiám, ktoré sa podľa neho šíria ako rakovina. Objavujú sa aj naratívy o tom, že opozícia a médiá majú pracovať na radikalizácii spoločnosti a šírení nenávisti, ktoré môžu skončiť ďalším atentátom.
Prečo sú terčom dezinformátorov opozičné protesty a aké naratívy sa o nich šíria? Akými naratívmi sú opozícia, médiá a mimovládne organizácie démonizované a čo chcú vláda a dezinformátori touto rétorikou docieliť? Aké argumenty použila koalícia pri odvolávaní Michala Šimečku a do akej miery išlo o relevantné obvinenia?
Prečo boli naratívy o údajných finančných machináciách pri čerpaní štátnych dotácií členmi Šimečkovej rodiny manipulatívne? Čo skutočne vyplynulo z auditu ministerstva spravodlivosti? Ako bolo dehonestované novozaložené médium 360 a prečo naň dezinformátori cielili? Prečo sú tradičné médiá naďalej mylne označované za nepriateľov spoločnosti či agentov cudzích záujmov?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.
-
Umelá inteligencia mení naše správanie na internete, ako aj samotné informačné prostredie. Umožňuje nám oveľa lepšie vyhľadávať informácie, získavať relevantnejšie výsledky. Zároveň nám AI odstraňuje informačný šum a personalizuje náš obsah. Dokáže tiež lepšie diagnostikovať choroby, prispieva k lepšej komunikácii či príprave žiakov na štúdium.
Aké sú potenciálne ohrozenia, ktoré môže AI priniesť pre demokraciu a spoločnosť? Prečo môže prispieť k strate autonómie človeka a čo v praxi znamená? Môže mať AI vplyv aj na volebné správanie a názory voličov? Čo v tomto zmysle znamenajú tzv. dark systems?
Ako vplýva AI na ochranu ľudských práv? Prečo sa v súvislosti s technológiou hovorí o diskriminácii a ako sa prejavuje v súdnictve či pri prijímaní uchádzačov do zamestnania? Ako je možné technológiu regulovať na úrovni práva a prečo by sme mali legislatívu podporovať vzdelávaním verejnosti?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcou Centra pre výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) na Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR Alžbětou Solarczyk Krausovou.
O témach umelej inteligencie hovorí v podcaste aj Matej Kandrík, riaditeľ Adapt Institute. Organizácia, ktorá zastrešuje portál Infosecurity.sk, bude 3. októbra 2024 realizovať ďalší ročník konferencie Dezinformácie a demokracia.
Podujatie bude niesť podnázov “Meeting the AI Challenge” a venovať sa bude práve témam AI a budúcnosti demokracie, kontextom ľudských práv či zneužitiu technológií v autoritatívnych režimoch.
Organizáciu konferencie môžete v najbližších dňoch podporiť prostredníctvom kampane “Pripravme demokraciu na výzvy AI!” na portáli StartLab, zdieľaním výzvy či osobnou účasťou na evente. Viac informácií nájdete v priložených linkoch alebo v udalosti na Facebooku. -
V prípade pozastavenia toku ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska nejde o ohrozenie životných záujmov týchto štátov. Situácia nebola zďaleka tak dramatická, ako ju slovenská a maďarská vláda prezentovali verejnosti. Oba štáty situáciu zneužili na kritiku Kyjeva a prehlbovanie konfliktu s európskymi inštitúciami a ďalšími štátmi EÚ.
Prečo mohla byť sabotáž plynovodov Nord Stream I a II výhodná pre Rusko a ako ovplyvnila jeho vzťah s Nemeckom? Čo ukázali nové zistenia vo vyšetrovaní incidentu? Ako sa vyvíja situácia ohľadom pozastavenia ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska? Prečo je oboma vládami hyperbolizovaná a nakoľko slúži dezinformátorom na útoky voči Kyjevu či EÚ?
Do akej miery Rusko zneužíva svoju pozíciu energetickej veľmoci? Prečo je zaisťovanie energetickej bezpečnosti v Európe natoľko dôležité vo vzťahu k ruskej vojne proti Ukrajine? Ako sa môžu východoeurópske štáty odkloniť od závislosti na ruských energetických zdrojoch? Aké sú alternatívy dodávok ropy pre Slovensko alebo Českú republiku?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.
-
21. august a čiastočný odboj proti vpádu ruských vojsk, je dôležité zdôrazňovať a pripomenúť si, že v našom geopolitickom kontexte už aj v minulosti figurovala moc, ktorá obmedzovala základné ľudské práva a slobody, bola totalitnou, nedemokratickou. Keď sa pozeráme na Slovenské národné povstanie, to je jedným zo základných pilierov uvažovania o modernom, slobodnom Slovensku, ktoré je súčasťou západného sveta.
Prečo je náročné vysporiadať sa s udalosťami 20. storočia, vrátane obdobia druhej svetovej vojny a komunistického režimu? Z akých dôvodov sa na začiatku 90. rokov začali prebúdzať národniarske tendencie? Nakoľko je problémom spôsob vzdelávania o udalostiach minulého storočia? Ako vzdelávanie komplikuje rozvoj technológií a šírenie dezinformácií?
Ako interpretujú SNP proruskí aktéri a prečo hovoria len o účasti Červenej armády? Prečo je dôležité rozprávať aj príbehy civilistov počas SNP? Nakoľko vedomosť o dejinných udalostiach prispieva k stabilite demokracie? Ako je možné o týchto témach efektívnejšie vzdelávať a nakoľko je v tomto ohľade nápomocný mimovládny sektor?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou občianskeho združenia Post Bellum Sandrou Polovkovou.
-
Kurskú ofenzívu zasadzuje kremeľská propaganda do osvedčených rámcov o agresívnom Západe, ktorý využíva krvilačných neonacistov na zničenie Ruska. Na Slovensku preberá kremeľské propagandistické naratívy v plnej miere len tá najradikálnejšia časť prokremeľskej scény, ktorá je zároveň menej vplyvná. Najvplyvnejší obhajcovia ruskej politiky sa totiž spoliehajú skôr na princíp „nepomáhajme vojensky Ukrajine a potom bude mier“.
Aké sú možné príčiny ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti a aké môžu byť jej dopady pre Kremeľ? Ako na operáciu reaguje samotné Rusko? Je ukrajinská operácia v Kursku porovnateľná s ruskou inváziou do Ukrajiny? Môže aktuálne dianie prispievať k zvyšovaniu morálky a záujmu o nábor do ukrajinskej armády?
Ako sa rôznia názory na kurskú ofenzívu v rámci slovenskej populácie? Vyskytuje sa aj snaha šíriť klamlivé propagandistické naratívy? Ako sa rozvíja falošný príbeh o ukrajinských fašistoch v kontexte aktuálneho diania? Ako situáciu v Kurskej oblasti interpretujú kremeľské informačné zdroje? Preklápa sa kremeľská propaganda aj do rétoriky slovenských dezinformátorov? Ktorí z nich sú najvplyvnejší a o čom hovoria?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s externým analytikom Infosecurity.sk Štefanom Ižákom.
-
Od roku 2018 máme na Slovensku silnú tradíciu nenásilných, ale veľmi veľkých protestov, ktoré už svoje výsledky v minulosti priniesli. Ide o to neupínať sa na instantné víťazstvá. Efekt protestu by sme teda nemali merať len tým, či rovno dospeje k tomu, že sa napríklad zvrátia politické rozhodnutia. Dôležité je, že protesty v nejakom čase dominujú verejnej diskusii.
Aký vplyv majú ľudia vo vedení inštitúcií na to, ako funguje bežný život občanov? Nakoľko môžu protesty ovplyvniť reálnu politiku a ako sa môže kritika predstaviteľov moci dotknúť ich podporovateľov? Je angažovanosť súkromných firiem v politických témach vhodná? Ako konkrétne môžu spoločnosti konať? Poznáme pozitívne príklady z minulosti?
Ako môžu bežní občania reagovať na nepravdy prezentované predstaviteľmi moci a prečo by nemali prepadať apatii? Ako tieto klamstvá ilustruje téma obrannej dohody s USA, ktorá bola dlhodobo prezentovaná ako škodlivá? V čom si rétorika vládnych politikov v obranných a bezpečnostných témach protirečí?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a odborníkom na sociálne siete Jakubom Godom.
-
Tradičné hodnoty bývajú stotožnené s istou formou do seba uzavretého kresťanstva, ľudáckeho nacionalizmu, ktorý odmieta modernitu, je zahľadený do seba a nedôverčivý voči všetkému modernému. U nás sa vďaka takémuto vnímaniu darí za tradičné hodnoty rámcovať mizogýniu, homofóbiu a všeobecnú netoleranciu k inakosti.
V čom spočíva podstata liberalizmu a prečo môže byť vnímaný ako znepokojivý? Aké sú základné princípy, na ktorých liberalizmus stojí? Nakoľko sú spojené s liberálnou demokraciou? Čo sa zvykne označovať termínom tradičné hodnoty? Do akej miery je argumentácia tradičnými hodnotami prirodzená? Ako sú tradičné hodnoty zneužívané antidemokratickými silami?
Prečo vzniká paradox využívania moderných nástrojov ako sú sociálne siete na boj proti modernite? Akú úlohu zohráva pri presadzovaní tradičných hodnôt hľadanie nepriateľa? Prečo vznikajú argumenty o odmietnutí liberalizmu a snahe postaviť demokraciu na špecifických národných princípoch? Do akej miery preberajú protagonisti tradičných hodnôt naratívy z amerického diskurzu?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a politológom z Univerzity Komenského v Bratislave Pavlom Hardošom.
-
Mediálna gramotnosť predstavuje porozumenie tomu, ako fungujú médiá, ako a prečo sa šíria informácie, ako vieme posudzovať ich kvalitu a dôveryhodnosť a čo my sami v online priestore zdieľame. To všetko je predpokladom informovaných rozhodnutí na základe faktov, ale aj toho, aby sme boli aktívnymi členmi a členkami občianskej spoločnosti.
Dostáva sa dnes téma mediálnej gramotnosti k dostatočnej časti verejnosti? Ako mladí ľudia pristupujú k informáciám a zdrojom? Čo je memotechnická pomôcka Zvol si info s názvom Fantomas a ako nám môže pomôcť? Prečo je dôležité uvažovať o vlastných emóciách, zdrojoch informácií či obrazových manipuláciách?
Sú prednášky alebo workshopy o mediálnej gramotnosti potrebné aj pre učiteľov alebo rodičov? Prečo je nevyhnutné pracovať aj s budúcimi učiteľmi? Ako zvyknú študenti reagovať na témy v oblasti mediálnej gramotnosti? Ako možno počas workshopov pracovať s účastníkmi, ktorí veria dezinformáciám? Prečo môže každý z nás uveriť dezinformáciám alebo mýtom a kedy sa tento jav stáva nebezpečným?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so psychologičkou a členkou občianskeho združenia Zvol si info Kristínou Blažekovou.
-
Okrem vysokej úrovne polarizácie má šírenie konšpiračných teórií aj úplne prirodzený dôvod, ktorý nesúvisí s aktuálnymi náladami v spoločnosti. Významné udalosti, medzi ktoré patrí aj pokus o atentát na Donalda Trumpa, na seba viažu ohromnú pozornosť a hlad po aktuálnych informáciách. Keď tieto informácie nie sú dostupné, tak sa otvára prirodzený priestor pre špekulácie.
Aké klamlivé naratívy o pokuse o atentát na Donalda Trumpa sa šíria v USA? Líši sa v niečom rétorika prívržencov Demokratov a Republikánov? Ako sa naratívy menia v čase a ako sa formujú vplyvom nových informácií? Prečo dochádza k spochybňovaniu práce tajných služieb? Šíria sa klamstvá a pro-republikánsky obsah na platformách X či Truth Social?
Aké scenáre využívania situácie môžu nastať vo finálnej etape predvolebnej kampane? Môže Trump ťažiť zo zrušenia obmedzení na platformách Meta? Ako dnes Meta argumentuje stav, kedy nedovoľuje fact-checkerom overovať fakty v príspevkoch zvolených či kandidujúcich politikov? Ako na situáciu okolo atentátu reagovali ruskí propagandisti? Prečo je vznik konšpiračných teórií o podobných incidentoch prirodzený a ako môže štát proti falošným interpretáciám bojovať?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárom špefializujúcim sa na dezinformácie a autorom projektu Na druhom brehu Martinom Hodásom.
-
Čo sa týka hrozieb, na internete sa stretávame najmä s termínmi ako je detská pornografia, sexuálne zneužívanie, kyberšikana, grooming [pozn. konanie, ktorým s predátor snaží nadviazať dôverný vzťah s dieťaťom], obsah propagujúci násilie, rasizmus či xenofóbiu. Tieto typy obsahov môžu mať dlhodobé negatívne účinky na psychické a fyzické zdravie detí a mládeže, ale aj dospelých jedincov. Hlavným cieľom občianskeho združenia Ochráň ma je preto zamedzenie prístupu k takémuto obsahu, resp. jeho moderácia a čo najrýchlejšie zmazanie.
V akom formáte a na akých platformách sa nebezpečné typy obsahu na Slovensku objavujú? Kde sa snažia sexuálni predátori kontaktovať deti a ako získavajú ich dôveru? Prečo je v tomto zmysle nebezpečné zdieľanie fotografií a videí na internete zo strany samotných rodičov? Môžu nové nástroje AI pomáhať predátorom alebo naopak uľahčiť prácu vyšetrovateľom?
Čo všetko môžu ľudia nahlasovať platforme Ochráň ma a aké výhody pre nahlasovateľa projekt prináša? Koľko nahlásení získala platforma od začiatku roka? Ako môžeme deti pripravovať na hrozby v online priestore a ako zvyknú rodičia reagovať na vzniknuté situácie? Ako by mohol štát efektívnejšie reagovať na vývoj v online priestore?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom občianskeho združenia Ochráň ma Romanom Abrahámom.
-
S rastúcim záujmom verejnosti o video formát by sa mala zvyšovať aj miera zodpovednosti spoločností, ktoré prevádzkujú platformy na zdieľanie video obsahu. Zverejňovaný obsah by sa mal pohybovať v medziach legality, slušnosti a ľudskosti, ale aj verejného záujmu. Tvorcovia obsahu by nemali verejnosť zavádzať, manipulovať v dôležitých témach a posilňovať úroveň konšpiračného myslenia.
Čím sa vyznačujú alternatívne platformy na zdieľanie video obsahu ako sú Odysee a Rumble? Ktorí slovenskí dezinformační, konšpirační alebo ezoterickí aktéri ich aktívne používajú? Nakoľko sú tieto platformy obľúbené naprieč publikom? Ako funguje zobrazovanie reklamy na YouTube a čo musia kanály spĺňať na to, aby mohli svoj obsah monetizovať?
Reklamy akých spoločností sa môžu zobrazovať pri videách dezinformátorov, konšpirátorov či ezoterikov? Koľko firiem bolo identifikovaných a oslovených s cieľom znížiť ich financovanie problematických kanálov? Aká bola väčšinová odozva spoločností? Akými spôsobmi si môžu dôveryhodné firmy nastaviť reklamu a zabrániť financovaniu problematických aktérov?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Dubóczi.
-
Rusko už dlhodobo pôsobí v rámcoch hybridnej vojny proti vybraným európskym krajinám. Cieľom je destabilizovať EÚ a jej členské štáty. Pri napĺňaní záujmov Moskve asistujú aj európski politici z krajne pravicových a ultrakonzervatívnych strán v Európe. Tie sú pre Kremeľ zaujímavé najmä kvôli populizmu, antisystémovosti a čiastočnej radikalizácii. Ich pôsobenie na domácej politickej scéne vedie k polarizácii obyvateľstva, šíreniu proruských naratívov a narúšaniu jednoty v Európe.
Prečo Rusko cieli na ovplyvňovanie európskej politiky? Čo sa Kremeľ snaží svojimi hybridnými aktivitami dosiahnuť? Ako do týchto snáh zapadá server Voice of Europe? Kto sa na koordinovaní tejto vplyvovej operácie podieľal?
Ktorí slovenskí politici serveru Voice of Europe poskytli rozhovor? Ako reagovali na odhalenie ruskej vplyvovej operácie? Ako sa na nej podieľali krajne pravicoví politici z európskeho priestoru? A prečo vôbec Kremeľ vyhľadáva spoluprácu s krajne pravicovými a ultrakonzervatívnymi stranami v Európe?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk Marekom Gallom.
- Laat meer zien
